
Jane ráno vstala úplne unavená. Prevalila sa na bok a pozrela sa von oknom. Keby nefúkal silný vietor, tak by tam muselo byť príjemne, lebo sietilo slnko. Pozrela sa na svoj nočný stolík. Na ňom bolo položené čokoládové srdce od Rema. Vedela, čo to znamená. Prinajmenšom sa mu páči. Ale páči sa aj on jej? No.. je pekný. Vysoký, hnedovlasý, múdry, vtipný, pozorný, bystrý, galantný, slušný. Aj keď vyzerá často unavene. Ale aj tak ju nepozná. Nevie o nej nič, okrem toho ani ona o ňom moc nevie. A má ho rada jako kamaráta alebo brata. Nie inak. Lenže keby mu to povedala, ranila by ho. Jako sa má teraz k nemu chovať? Aj keby ho maa viac rada jako teraz, nechce sa moc zavzovať. Chce sa sústrediť na školu, doštudovať, nájsť si prácu, pomocť mame.
Vie, čo má teraz urobiť Vyhýbať sa Remusovi a najlepšie by urobila, ak sa bude vyhýbať celej partičke kamarátov.
Vie, čo má teraz urobiť Vyhýbať sa Remusovi a najlepšie by urobila, ak sa bude vyhýbať celej partičke kamarátov.

Keď si ujasnila svoj plán, ktorý sa jej zdal byť ľahký, ale nebolo tomu tak, šla sa umyť a obliecť. Vonku bola zima, takže si znovu obliekla rifle a bledozelený rolák bez rukávov a pod ním mala oblečené biele tričko s dlhými rukávmi. Vlasy si vyčesala do pekného uzlíka a šla sa do Veľkej siene najesť, keďže žiadna jej spolužiačka nebola na izbe.
Za tie dva mesiace čo tu už strávila sa vedela celkom orientovať. Vedela, kade ísť do veľkej siene, do knižnice, na hodiny a to jej stačilo. Po hrade sa sama netúľala, večer vždy bola už len v knižnici alebo spoločenskej miestnosti…
"Au," povedala sama pre seba, keď sa zdvíhala zo země. Tak tuho premýšľala, že si nevšimla, že nazarila do skupinky slizolinských študentov. Tí sa na ňu len mračili, pokiaľ čiernovlasá dievčina s krásnymi rysmi tváre neprehovorila.
"Dávaj pozor kam ideš, inak sa možeme pohrať s tvojou krásnou tváričkou," zapišťala. Jane až zamrazilo, keď i predstavila, čo by jej mohli urobiť. Nepočula o nich nič dobré, ale snažila sa zachovať chladnú hlavu. To pomáha v takýchto situáciach.
"Myslíš, že sa teba aj svojich podlizovačou bojím?" zasmiala sa. Bola prekvapená odvahou, ktorá sa v nej nazbierala a svojim jazykom, ktorý nevedela dokonale ovládať.
"Máš ostrý jazýček, Donellyová, ale to sa ti može vypomstiť! Nezabúdaj, že si len obyčajná muklovská humušáčka!" povedala zlostne Bellatrix.
"Radšej to ako byť ako ty," povedala a otočila sa, že pojde do Veľkej siene, keď ju niekto schytil silno za rameno.
"Dávaj si pozor dievčatko na slová, pretože sa ti to može bolestivo vrátiť," zasyčal jej do ucha vysoký blond študent.
Jane sa otriasla po chlade z jeh hasu a vstúpila do Veľkej siene. Najprv sa pozrela, či niekde nesedí Remus alebo ostatní Záškodníci. Keď ich nevidela, ihneď zamierila k svojim kamarátkam.
"Ahojte," pozdravila ich. Sadla si a zabrala si na tanier miešané vajíčka so šunkou a s chuťou sa do toho pustila. Keď si všimla, že sa dievčatá na ńu poerajú so zvláštnym zvedavým leskom v očiach, prestala jesť a nechápavo na ne pozrela.
"Od koho máš to srdce, čo máš na nočnom stolíku?" spýtala sa zvedavo Carol.
"Od Rema," odpovedala jednoducho Jane.
"Páni, ty a Remus, to je dvojica!" povedala nadšene Lily.
"Nie, nie je, lebo ja s ním nič nemám."
"Prečo?" spýtala sa Mary.
"Je to moj kamarát."
"Pre neho ale nie si obyčajná kamarátka."
"Viem, ale nejako mu to budem musieť vysvetliť. Teraz sa mu plánujem trochu vyhýbať."
"Tak to by si sa mala poponáhľať, lebo práve vstúpil do Veľkej siene," zasmiala sa Lily, keď videla svoju spolužiačku, jako vypleštila oči na vstupné dvere.
Jane sa pozrela smerom k vchodu do Veľkej siene. Videla, ako záškodníci prichádzajú dnu. Jane sa poobzerala. Čo teraz bude robiť? Stretnúť sa s ním nechce a bolo by divné, keby len tak odišla bez úplného pozdravu.
Zrazu sa skrčila a vliezla pod stôl. Kamarátky sa na ňu nechápavo pozreli, ale jej to nevadilo. Gestom im ukázala, aby boli ticho a pomaly sa plazila preč.
Partia dievčat sa musela smiať ešte viac, keď videli, ako prekvapení študenti skŕčajú svoje nohy, keď im Jane na ne stúpila.
"Dobré ráno, krásky," pozdravil ich James a sadol si vedľa Mary.
"Dobré ráno Potter," pozdravili ho dievčatá až na Lily, ktorá sa zdvihla a odišla. Všetci sa prekvapene pozreli, ale nikto nešiel za ňou.
"Nevideli ste Jane?" spýtal sa nenápadne Remus a hľadal ju pri chrabromilskom stole.
"Myslím, že ešte nevstala z postele," odpovedala pohotovo Carol.
"Aha, tak sa zatiaľ majte," povedal a odišiel.
"Kam šiel?" spýtal sa Sirius a odhryzol si z hrianky.
"Rada by som to vedela, Black, ale ako si si všimol, nepovedal to nikomu!" odpovedala nahnevane Mary a otočila sa mu chrbtom. Sirius pokrčil plecami a pochutnával si na výborných raňajkách.
Remus sa prechádzal po hrade. Čo urobil zle? Nikdy neskúsil baliť tak rýchlo dievča, ale keď to videl na Siriusovi a Jamesovi.. u nich to vždy zabralo, tak čo urobil zle? Myslel si, že si s Jane veľmi dobre rozumel, mali toho toľko spoločného a ona sa mu zdala aj pravá, čo by pochopila jeho chlpaté tajomstvo. Nikdy by nebol schopný sa niekomu o tom zveriť, ale jej by to povedal hneď. Vedel by, že by to pochopila a podporovala ho v tom, aby to zvládal lepšie. No napriek tomu mal u nej pocit, že niečo skrývala. Že je niečo viac, ako len obyčajné dievča, ktorého matkou je muklovská učiteľka. Nikdy nerozprávala o škole, otcovi. Prečo? Chcel by jej viac nahliadnuť do duše. Viac jej rozumieť. Aby pred ním otvorila svoju dušu. Ale kde môže byť? V tom dostal nápad. On síce nevie, kde je, ale záškodnícka mapa to vie určite.
Vybehol hore schodmi do chrabromilskej klubovne cez portrét Tučnej panej. Zamieril si to rovno do chlapčenských izieb. Otvoril Jamesov kufor a v tajnej priehradke vyhrabal Záškodnícku mapu. Vytiehol zo zadného vrecka svoj prútik a namieril si to rovno do jej stredu, pričom si sadol na posteľ.
"Slávnostne prisahám, že nič dobré zaľubom nemám," povedal a na čistom pergamene sa začala objavovať mapa rokfortského hradu s pozemkami. Všade sa pohybovali malé bodky s menami študentov a zamestnancov. Prehľadal však celú mapu, ale nikde nebola menovka Jane Donellyová. Ako je to možné? Žeby bola mapa pokazená? Mapa sa ale nikdy nemýli. Mal by sa na to spýtať ostatných? Radšej ale nie, spýta sa na to samej Jane, ale to sa musí najprv vrátiť.
***
Jane sa prechádzala po pozemkoch. Nie je dobré, že Removi včera dala šancu. Ona je rada voľná. Páči sa jej tá sloboda. Môže si robiť čo chce, chodiť kam chce, nemusí sa nikomu spovedať, je svojim pánom. Keď vidí niektoré spolužiačky, ktoré sa obmedzujú pre opačné pohlavie. Ona taká nebude, až s niekým bude chodiť. Všade okolo nej boli zaľúbené páry. To nemôžu chodiť niekam inam, ale ukazovať sa všade na verejnosti? Zrak jej spočinul na čiernovlasom chlapcovi a nejakej blondcke.
"Ten Sírius si nikdy nedá povedať, keď bude takto pokračovať ďalej, nezostane žiadne dievča na tejto škole, s ktorým by nechodil," povedala si sama pre seba a zasmiala sa.
"To máš úplnú pravdu, Black je nenapraviteľný prípad," povedal chlapec vedľa nej a usmial sa na ňu. Jane sa na neho nedôverčivo pozrela.
"Prepáč, zabudol som sa predstaviť. Volám sa Samuel Peterson," povedal a podal jej ruku.
"Jane Donellyová, teší ma," povedala a ruku prijala.
"Ešte som ťa tu nevidel, si tu nová?"
"Áno, tento rok som sem nastúpila, ale hovorilo sa o mne aj na začiatku roka na hostine."
"Viem, ale to som bol na ošetrovne, niekto si zo mňa urobil srandu a dal mi zvracačky. Bol som rád, že môžem normálne dýchať."
"Tak to muselo byť naozaj vtipné, ale nie pre teba," zasmiala sa hnedovláska. Potom si začala obzerať mladíka. Bol skoro o hlavu vyšší, mal tmavohnedé vlasy a zelené oči. Mal bystrohlavský habit s dlhým šálom.
"To teda nie a stavil by som sa aj o všetky zlaté, čo mám v trezore, že viem, kto to bol," povedal a pozrel sa smerom na Siriusa.
"Áno, všimla som si, že sa aj takýmto spôsobom zabávajú."
"Čudujem sa ti, že sa s nimi kamarátiš. Veľmi rýchlo sa vaše kamarátstvo rozšírilo po škole. Dokonca niektorí uzatvárali aj stávky, kedy začneš chodiť s Blackom."
"A to akože prečo?" začudovala sa Jane.
"Ste skoro stále spolu," pokrčil plecami.
"Tak to každý by mal ísť na vyšetrenie očí, pretože som zo všetkými záškodníkmi a to preto, pretože som ich kamarátka. Nič viac. Okrem toho, ani by som s nimi nechcela bližšie nič mať. SIrius je záletník, James miluje Lily a Remus pre mňa nie je. No a o Petrovi sa vyjadrovať ani nemusím. Alebo áno?" zazubila sa.
"To teda nie, bola by si blázon, keby sa ti páčil ten ich poskok!"
"A keďže blázon nie som, tak môžeš byť kľudný. Ak dovolíš, budem musieť ísť, musím si ešte niečo zariadiť."
"Uvidíme sa ešte niekedy o samote?" spýtal sa a pozrel sa jej do očí.
"Necháme to na náhodu, čo ty na to?" žmurkla na neho a plavnou chôdzou sa vydala k hradu.
***
Sirius bol práve vonku po raňajkách s ďalšou svojou obeťou. Zatiaľ čo sa bozkávali premýšľal v hlave, prečo mu na jeho reči stále naletia, keď vedia, ako sa to skončí. Už ho unavovalo večné obzeranie za sukňou. Áno, konečne je to vonku. Nebavila ho pretvárka, aj keď si rád užíval. Užíval by si však omnoho radšej, keby mal nejakú stálu priateľku. Niekoho s kým by nezdieľal len intímne veci, ale aj niečo hlbšie. Pri pohľade na ostatné páry sa mu toto dievča až znechutilo. Bola presný prototyp barbie. Štíhla, veľké prsia, plné pery, blond, chutná v tvári a v hlave nič. Ako sa mohla čudovať tomu, že prší, keď je zamračené?
Všimol si v tom Jane, ako sa rozpráva s bystrohlavským študentom. Odstrčil od seba dievča, ktoré bozkával a pozoroval ich.
Všimol si v tom Jane, ako sa rozpráva s bystrohlavským študentom. Odstrčil od seba dievča, ktoré bozkával a pozoroval ich.
"Siriusko, čo sa deje?" vypískla prekvapene.
"Vypadni!" zavrčal a ani sa na ňu nepozrel.
"Čo?"
"Nepočula si?"
"Za to mi zaplatíš, Black!" povedala nahnevane, upravila si svoje dlhé vlasy a urazene kráčala k hradu.
Siriusovi to nevadilo. Pozeral sa na svoju kamarátku a toho odvážlivca, čo s ňou rozprával. On jej neublíži ako ublížil iným. Jane patrí k nim a on si na ňu pozor dá, ako aj Remus a James









Chúďa blondýnka na konci :D