Čím rýchlejšie sa blížila zima, tým rýchlejšie sa schladzovalo a dni krátili. Študenti sa viac zdržiavali vo vnútri hradu. Sem a tam sa našli aj takí, čo sa vonku prechádzali, alebo svoje voľno trávili čítaním kníh pod korunami stromov, z ktorých opadávalo lístie. Na to, že bola sobota, boli študenti chrabromilu skoro na nohách. Všetci sa tlačili pri nástenke a veselo jasali. Keď si to Jane všimla, snažila sa tam cez dav spolužiakov pretlačiť.
"Ide sa do Rokwillu!" zakričal nadšene James a tleskol si s Blackom.
"Kam?" spýtala sa Jane, ktorá bola pri nich.

"To je malá dedinka blízko Rokfortu a je čisto čarodejnícka," odpovedal jej Sirius.
"To je super, aspoň nakúpim vianočné darčeky," radovala sa Jane.
"Vianočné darčeky? Vianoce sú až za dva mesiace!" povedal zhrozene James a pozrel sa na ňu akoby ušla z blázinca.
"Nenechávam si veci na poslednú chvíľu," pokrčila plecami.
"To sme si všimli už dávno," zazubil sa Potter.
"A… s kým tam idete?" nesmelo sa spýtala.
"Prečo sa pýtaš?" spýtaj sa nechápavo James.
"Chcela som sa spýtať, či sa môžem k vám pripojiť," povedala a sklonila hlavu dolu.
"To vieš, že áno!"
"Super! Tak kedy odchádzate?" vychrlila nadšene otázku.
"Asi za hodinu, čo ty na to, Tichošlap?"
" Môže byť, aspoň sa stihnem poriadne prepchať, než pôjdeme," zazubil sa Sirius, " tak sa zatiaľ maj, Janie."
Jane utekala po schodoch, ktoré brala po dvoch. Veľmi sa tešila. V čisto čarodejníckej dedinke ešte nebola, musí to tam byť krásne. Aspoň tam aj odošle list svojej mamke. Tak bola zabraná štúdiom, že sa jej dlho neozvala.
Sadla si za malý stolík v dievčenskej izbe siedmeho ročníka. Vzala si svoj pergamen, brko a atrament a začala rýchlo písať.
Milá mamka,
Ospravedlňujem sa Ti, že som dlho neposlala ani riadok. Mám toho v škole veľmi veľa. Veď to poznáš, učenie, domáce úlohy. Ale mám úžasnú správu, konečne som v škole šťastná. Našla som si tu toľko kamarátov. Majú ma radi takú, aká som.
Dnes práve ideme do Rokwillu, chodievajú tam na výlet. Neviem či ti to hovoril riaditeľ. Mladší žiaci potrebujú povolenie, ale keďže som plnoletá, tak nič nepotrebujem.
Tu je už celkom zima. Ako je v Londýne? Chýbaš mi, mami. Ozvi sa mi čo najskôr a napíš, ako sa ti darí.
Tvoja dcéra, Jane.
Dopísala list a položila brko. Zrazu mala zvláštny pocit prázdnoty. Aký má toto zmysel? Aj tak je jej škola na nič, keď jej mama bude potrebovať pomoc. Nemôže byť dlho sama, nie potom, čo si prežili. Sú spolu stále a tak to má byť. Ako rodina. Zotrela si slzu, ktorá jej stekala po tvári. Nesmela na to myslieť, sľúbila si to. Je to za ňou. Je to minulosť a tá sa zmeniť nedá. Ale.. chýbalo jej to, čo bolo. Domov, praví kamaráti, ktorých mala celý život. Tá vôňa lesa, pri ktorom bývali. Keby sa tak mohla vrátiť späť. Zmeniť rozhodnutia, ktoré boli zlé. Vážiť si chvíľky s tými, ktorých už neuvidí. Bola teraz šťastná, ale nie za cenu úniku pred vlastným strachom. Cnelo sa jej po tom, čo mala…
"Ahoj, Jane," usmiala sa na ňu Lily, ktorá práve vošla do miestnosti. Jane si rýchlo zotrela všetky slzy a pergamen vložila do obálky, ktorú schovala do vrecka.
"Ahoj, Lily," odzdravila s predstieraným úsmevom.
"Počula si, že sa ide do Rowillu?"
"Áno, čítala som to na nástenke ráno, keď som sa zobudila."
"Super! No, Alice ide s Frankom a Carol niečo tiež má. Pôjdeš so mnou a s Mary?"
"Prepáč, ale ja už idem s niekým iným."
"Máš rande?" spýtala sa s nadšením Lily a sadla si k nej.
"Nie, to teda nemám."
"A s kým ideš teda?"
"So Siriusom, Remusom, Jamesom a asi aj s Petrom, ak bude s nimi."
"Aha," povedalal Lily trochu znechutene.
"Čo je?"
"Nič len sa čudujem, že sa s nimi zahadzuješ."
"Sú to moji kamaráti."
"To som si všimla."
"Aj ty s dievčatami ste moje kamarátky."
"Viem."
"A s vami som často."
"Tomu som len rada."
"Tak čo je zlé na tom, že pôjdem aj s nimi von, keď nemôžeme spoločne? Aj vy aj oni?"
"Nevšimla si si, ako Black strieda jednu sukňu za druhou?"
"Je prieberčivý? To je jeho vec čo robí, ja sa mu do toho nestarám. Okrem toho, keby som mu na to svoj názor aj povedala, on by ma neposlúchol a robil by si čo chcel. Veď jeho to prestane baviť, neboj sa. Aj on raz dospeje, tak ako dospel Remus, Frank, James.."
"Potter vôbec nedospel! Stále sa chová rovnako!"
"Nie, to teda nechová a sama to vidíš."
"Chová!"
"Lily! Po prvé, ukľudni sa. Po druhé, chová. Konečne ti dal pokoj, to si chcela nie? Tak buď rada, že na teba zabudol a má vlastný život a aj normálne dievča, ktoré si ho cení a neuráža ho."
"Ja som ho ale neurážala!" ohradila sa Lily a Jane na ňu pozrela zo zdvihnutým obočím.
"Dobre, urážala. Ale zaslúžil si to!"
"Čo ti teraz vadí? Máš svoj pokoj, ktorý si chcela. Žiadne rande po tebe nechce, tak sa nemusíš chovať ako malé dievčatko."
"Nechovám sa ako dieťa a nič mi nevadí!"
"Lil, to vidím. Chýba ti to."
"Čo?!"
"Počula si dobre."
"Chytáš od Pottera mylné predstavy?"
"Nie, len to vidím."
"Tak choď k očnému."
"Máš ho rada."
"Čo?!"
"Máš ho rada."
"To určite nie!"
"Mne klamať nemusíš, okrem toho, ja by som to nepovedala nikomu."
"Nemám ho rada."
"Klameš," povedala Jane. Musela sa usmievať nad touto konverzáciou. Lily sklopila hlavu.
"Nie, že by som ho nemala rada. Ja.. neviem. Ale máš pravdu, chýba mi to, že teraz za mnou nechodí. Bola som tak zvyknutá a niekedy ma tie hádky bavili. A teraz, keď dostal trochu rozumu, je všetko.. inak."
"Tak mu to povedz."
"Čo mu mám povedať?"
"Čo cítiš."
"Nie. To, čo hovoril a ako sa správal, je už za ním a musím sa cez to preniesť aj ja. Svoju šancu som mala a ďalšia už nebude. Premrhala som tú možnosť, lebo som si myslela, že je to otravné…"
".. a teraz by si rada vrátila ten čas," dokončila to za ňu hnedovláska.
"Keby si mu povedala pravdu, možno by sa niečo zmenilo."
"Ale ty. Nezmenilo a ty to sama vieš. Už je to proste stratené a už ma nemiluje. Ak je teda pravda, čo hovoril."
"Keď si to myslíš…"
"Ja to viem. Len to prosím nikomu nehovor. Budem sa s tým musieť zmieriť, nič iné mi nezostáva. Mám, čo som chcela mať."
"Neboj sa, nepoviem to nikomu," usmiala sa chápavo Jane. Vedela, že James ju má stále rád. To dievča, s ktorým chodil.. to bola skor len jeho kamarátka pre dlhé chvíle. Nikdy ich nevidela jako pár, skor jako dobrí kamaráti. Ale to Lily netušila, lebo pred ňou sa chovali úplne inak. Ak toto robí James zámerne, aby ju získal, tak je na správnej ceste a ona tomu bude musieť trochu pomocť.
"Neboj sa, nepoviem to nikomu," usmiala sa chápavo Jane. Vedela, že James ju má stále rád. To dievča, s ktorým chodil.. to bola skor len jeho kamarátka pre dlhé chvíle. Nikdy ich nevidela jako pár, skor jako dobrí kamaráti. Ale to Lily netušila, lebo pred ňou sa chovali úplne inak. Ak toto robí James zámerne, aby ju získal, tak je na správnej ceste a ona tomu bude musieť trochu pomocť.
Keď Lily zašla do kúpeľne, Jane si sadla na svoju posteľ a otvorila kufor. Vonku je zima, to je isté. A bude tam asi celý deň. Takže čo si má obliecť? Vyhádzala skoro všetko teplé oblečenie na svoju posteľ a začala si ho prehliadať. Nikdy si nedávala veľmi záležať jako vyzerá. Nikto si ju aj tak nevšimol, tak prečo by mala. Ale teraz bude v spoločnosti asi najobľúbenejších chlapcov na škole a školskú uniformu mať nebude. Nakoniec si vybrala svoje obľúbené rifle a čierny rolák. Na to si dala ešte svetločervenú pletenú vestu. Vlasy si vyčesala úplne do hora a upravila ich v malý culík. Obula si svoje obľúbené čižmy, ktoré před rokmi dostala od svojej mamky k Vianociam a na to si dala svoj čierny kabátik. Okolo krku si obviazala červený pletený šál a na hlavu si dala červenú pletenú čiapku s čiernou kvetinkou vpredu. Vzala si svoju obľúbenú tašku cez plece, zbalila si do nej mešec plný galeónov, svoj prútik si zastrčila do vrecka na rifloch a pozrela sa do zrkadla. Videla tam seba, ale trochu inú. Videla dievča, ktoré sa chce niekomu zapáčiť. Zasmiala sa. Komu by sa tak mala zapáčiť? Smiešne...
Pozrela sa na hodinky. Skoro ubehla tá hodina, na korej sa dohodli a ona nebola ani najedená. Do Veľkej siene už nestíha, určite už jedlo o stolov dočista zmizlo. Záškodníci hovorili o nejakej hospode, Troch metlách. Tam možno niečo bude.Pomyslela si Jane.
Ešte raz sa pozrela, či má všetko a vyšla z dievčenských izieb.
Trojica vysokých študentov ju už čakala pri vstupe do spoločenskej miestnosti. Boli teplo oblečení a na niečom sa veselo smiali. Jane sa potešila, že si ju nevšimli prichádzať. Potichu k nim prišla a...
"Baf!" povedala a Rema začala štekliť na bokoch. Sirius ju zo smiechom chytil za paže a preložil medzi nich a oslobodil tak Rema od smiechu.
"To sme sa mali zľaknúť?" rehotal sa Potter.
"Áno, presne o to som sa snažila!"
"Tak sa snaž ďalej, nabudúce ti to možno vyjde."
"Tak čo, ideme?" spýtal sa Black, ktorý nervózne poskakoval okolo nich.
"Jasne, Tichošlap, už ideme," zasmial sa Remus. Sirius s Jamesom vyšli z chrabromilskej kľubovne v tesnom závese s Remom a Jane.
"Pristane ti to," povedal Remus pri pohľade na ňu.
"Ďakujem," začervenala sa.
"Nie je zač, je to pravda."
"Kam všade pojdeme?" spýtala sa. Bola rada, že sa jej podarilo zmeniť tému.
"Najprv určite do Medových labiek. To je obchod s roznymi cukrovinkami. Peter tam vždy minul svoje galeóny, ale dnes tam nejde, že musí niečo vybaviť. Potom Sirius s Jamesom idú k Zonkovi. To je obchod s žartovnými predmetmi. Nájdeš tam šikovné vecičky. Ja sa pojdem pozrieť aj do kníhkupectva, nakúpiť si pár kníh a nakoniec sa pojdeme zahriať k Trom metlám na ďatelinové pivo."
"Fíha, to je na celý deň."
"To áno, ale stojí to za to. To miesto je naozaj čarovné a krásne."
"Potom sa od vás nachvíľu odpojím."
"Prečo?"
"Napísala som mame list a chcem ho tam odoslať."
"Pojdem s tebou ak chceš. K Zonkovi sa mi moc nechce, tak tedy pojdeme na poštu a potom do kníhkupectva," ponúkol sa Remus.
"Ďakujem, to budem veľmi rada," usmiala sa Jane.
"A tvoja mama je..?"
"Nie, ona nie je čarodejnica. Ale vravela mi, že v rodine niekoho mala, kto sem chodil."
"A aké je jej povolanie?"
"Veľa sme sa sťahovali, tak vždy brala prácu, ktorú našla čo najrýchlejšie a bola čo najvýhodnejšia, aby nám nič nechýbalo a hlavne mne. Ale inak je učiteľka."
"Zaujímavá profesia."
"To áno, ale ju to veľmi bavilo, aspoň čo si pamatám."
"To je hlavné, aby človek robil to, čo ho baví."
"Presne tak."
"Bude ťa baviť to čo si si vybrala? Auror... to je ťažké povolanie."
"A čo je ľahké."
"To je tiež pravda," prikývol a mlčal.
Kráčali po hlinenej ceste, na ktorej bolo popadavé lístie zo stromov. Sirius s Jamesom sa veselo bavili na niečom. Jane kráčala vedľa Remusa a obaja boli ticho. Nie, že by si nemali čo povedať, to nie. Teraz v tom bolo niečo iné. Jane radšej ale ani nechcela zisťovať, čo v tom je.
O chvíľu došli do Rokwillu. Všade bolo množstvo obchodov, smejúcich sa študentov a prechádzajúcich sa dospelých a pracujúcich čarodeníkov.
"Vau," zmohla sa na jedno Donellyová.
"Páči sa?" spýtal sa Black.
"A ako."
"Tak vitaj!" zazubil sa Potter a všetci sa pobrali do Medových labiek.
Jane bola ako v raji. Okolo nej bolo toľko sladkostí. Nevedela si vobec vybrať. Najradšej by si kúpila celý obchod. Nakoniec si ale vybrala lízanku tisíc chutí. Musela však ešte čakať na Tichošlapa a Paroháča, ktorí mali toľko sladkostí v košíku, že to sami nedkázali uniesť. Remus na ňu zakýval, že ich počkajú vonku. Jane sa usmiala, schovala si svoju sladkosť do tašky a vyšla von sa Lupinom.
Remus sa k nej otočil a v tvári bol celý červený.
"Čo sa deje?" usmiala sa, keď si všimla, aký je nervózny.
"Ja.. toto som ti kúpil." povedal a podal jej papierovú tašku. Jane ju nechápavo vzala do rúk a pozrela sa do nej. Bolo tam veľké čokoládové srdce. Prečo?..
"Ďakujem," povedala milo a dala mu malú pusu na líce.
"Nie je za čo."
"Nepojdeme na tú poštu? Sirius s Jamesom nás možu dohnať, okrem toho si hovoril, že idú k Zonkovi."
"To je fajn nápad," povedal Remus.
Jane nevedela, kde je pošta, tak ju Remus musel viesť. Všade bolo veľa ľudí, tak ju nežne chytil za ruku, aby sa mu nestratila. Hnedovláska sa na neho usmiala.
Keď prišli na poštu, vybrala si najlepšiu sovu. Pripevnila jej malý lístok na nohu. Sova potom radostne zahúkala a odletela. Chvíľu na ňu Donellyová pozerala, kým sa jej nestratila z dohľadu. Potom sa vrátila spať k Removi, ktorý ju čakal pred poštou. To už tam bol aj Sirius a James. Každý kúpil čo potreboval, Jane nakúpila vianočné darčeky pre ostatných a všetci sa šli na záver dňa zahriať k Trom metlám.
7.
***









Uf :D Čo na to povedať? ŽE rýchlosťou vetra letím na ďalšiu kapitolku?? :D