close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 


  • DOMŮ / ARCHIV / NECHCI REKLAMY! Blíží se 5 let výročí založení blogu!!!


3. Seznámení

4. července 2010 v 8:00 | Ami Jane |  FF - Stín štěstí
avatar
"Tento rok je pre hŕstku študentov významný. V prvom rade pre prvákov , ktorí sú dychti í po nových vedomostiach. Pre piatakov a siedmakov bude tento rok ale náročný, pretože budú mať viac povinností a učenia kvoli skúškam NKÚ a OVCE. Ale jako vás poznám, isto to zvládnete! Chcem hlavne zaželať však šťastie a úspechy našej novej študentke, Jane Anabell Donellyovej, ktorá bola vzhľadom k posudku z predošlej školy zaradená do chrabromilu. Bude navštevovať siedmi ročník. Určite bude veľkou posilou!" povedal Dumbledore a mrkol na Jane, ktorá sedela při chrabromilskom stole medzi Záškodníkmi.
oddělovač02


"Prečo na mňa musel upozorniť?" zanadávala si potichu a začervenala sa. Okamžite sa k nej všetci stočili. Mala pocit, že ju všetci našli veľmi rýchlo. To tak vynikala z davu? Alebo to je tým, že sedí medzi týmito chlapcami?

"Neboj, zvykneš si neustálu pozornosť," pošeptal jej Remus a usmial sa na ňu.
"Mám pocit, že nie!" zabručala a snažila sa zapadnúť do davu a otočila sa na Dumbledora. Ten len zdvihol ruky a na všetkých sa usmial.

"A teraz vám želám dobrú chuť!" povedal a raz silno tleskol. V tom momente sa na stoloch objavilo jedlo všeho druhu.

Jane na to všetko pozerala s otvorenými očami. Toľko jedla ešte nevidela. Za to poobedie si ani neuvedomila, že je hladná. Rýchlo si dala tanier pred seba. Ihneď si naložila voňavú roštenku s kopou ryže navrch a s chuťou sa do toho pustila.

"Keby som nevidel aká si chudá neveril by som, koľko zješ!" povedal udivene James a pochutnával si na svojej zemiakovej kaši s pečeným masom.

"Bola som hladná!" povedala a prehltla svoje sústo.

"Tak aspoň vieme, ktorú vlastnosť máš so Siriusom, Jamesom a Petrom spoločnu," zasmial sa Remus a odpil si so svojho džúsu.

"Beriem to osobne!" povedala naoko urazene. Také dobré jedlo nejedla už dávno, to je pravda. Je rada, že je tu. Všetko zatiaľ nasvedčuje tomu, že toto bude dobrý rok.

"A aké povolanie si si vybrala?" spýtal sa so záujmom James.

"Auror. Pravdou je, že som nevedela, čo si mám vybrať, ale toto povolanie sa mi páčilo vzhľadom na to, aká doba je teraz."

"To je super, budeš mať ronaké predmety jako my!" zazubil sa Sirius a ďalej sa venovoval svojmu jedlu.

"To musíš mať dobré znalosti v bielej mágii," povedal uznale Remus, ktorý ihneď začal myslieť na množstvo kníh, ktoré za tie roky prečítal.

"A nielen tej," povedala potichu. Myslela si, že ju nikto nepočul, ale opak bol pravdou. Jeden z Pobertov to počul. Hneď na to sa na ňu pozrel pár búrkových očí. Jane sa však tvárila, akoby ani nič nepovedala a pokračovala v rozhovore.

"Áno, mám doma veľmi veľa kníh."

"Ďalší knihomol, to nám tu chýbalo!" zabručal Black a nabotol na vdličku kus masa.

"Nie som knihomol, iba je čítanie moja záĺuba. Tam, kde som žila, sa nič iné robiť ani nedalo. Muklovia nie sú tak pokročilí na to, aby vymysleli dobrú náladu okrem disco tancov!" povedala a urobila grimasu. Na to sa všetci zasmiali.

"Lepšie jako čistokrvná rodina s rodokmeňom dlhším jako táto sieň," povedal Sirius.

"To nemožem posúdiť, niečo také som nezažia," pousmiala sa Jane. Konečne dojedla hlavný chod a pustila sa do svoho dezertu. Banán so zmrzlinou a čokoládou.

"A čo hovoríš na metlobal?" spýtal sa James a zvedavo sa naklonil k nej. Donellyová chvíľu premýšľala.

"U nás na škole sa nehral, takže nadšenou obdivovateľkou nie som, ale nevadí mi."

"Tak tu si ho určite obľúbiš!" povedal James a vystrel sa jako páv.

"Prečo?"

"Som kapitánom chrabromilského metlobalového družstva a hrám na poste stíhača!"

"Fíha, tak to sa ťa mám báť?" robila si z neho zábavu Jane.

"Iba keby si bola v jeho týme!" odpovedal Sirius skor ako James a ten ho len spražil pohľadom.

"To mi pripomína, máme voľné miesta a .." začal hovoriť Paroháč, ale Jane ho rýchlo prerušila.

"Ďakujem za ponuku, ale moja odpoveď je NIE. Nikdy ma takéto věci nebavili a na tom sa nič nezmení."

"Tak nič, aspoň som to skúsil," povedal sklesle.

Ochvíľu všetci študenti aj profesori dojedli. Dubledore vstal, znova zatlieskal a špinavé riady zmizli zo stolov. "A teraz vám želám dobrú noc, zajtra vás čaká rušný deň!"

Jane spolu s ostatnými záškodníkmi vstala od stolu. Toľko ľudí! Pomyslela si. Bude jej určite chvíľu trvať, než sa tu začne trochu orientovať, takže bude musieť vždy niekoho poprosiť, aby jej ukázal cestu. Alebo sa tu nedávajú mapy zadarmo? To asi nie. Znovu ju z premýšľania niekto vytrhol. Cítila, ako jej niekto pokrepal po pleci. Otočila sa. Uvidela ryšavú dievčinu s krásnymi zelenými očami. Vyzerali jako tráva na lúke? Nie, na to boli moc tmavé. Áno, vyzerali jako dva lesklé smaragdy.

"Dovoľ, aby som sa ti predstavila, som Lily Evansová, prefektka fakulty chrabromil, ale to si už asi pochopila," usmiala sa a podala jej ruku. Jane jej úsmev opatovala a potriasla jej rukou. Potom sa Lily otočila na dve dievčatá za ňou. Jedna bola vysoká modrooká hnedovláska. Jej vlasy boli husto kučeravé a siahali jej po lopatky.

Druhá bola blond. Mala krátke vlasy, ale zato sa jej nádherne leskli. Tá farba úplne ladila k jej hnedozeleným očiam.

"Jane, toto je Mary Dosenová," povedala Lily a blondínka sa milo usmiala, "a toto je Carol Harperová!" predstavila v neposlednej rade hnedovlásku.

"Myslela som, že budeš chcieť doprovodiť do izby, keďže sme tvoje spolubývajúce." Usmiala sa Lily.

"Ďakujem, to je dobrý nápad!" povedala nadšene. Aspoň spozná viac priateľov, to bude určite dobré. Ryšoláska sa len usmiala a otočila sa k ostatným chrabromilčanom.

"Prváci za mnou!" a zdvihla ruku, aby si ju všetci všimli. Veľký húf chrabromilských prváčikov sa zoradilo při nej a aj Remus sa pridal. Jane sa vydala za nimi a omluvne sa usmiala na Blacka, Pottera a Pettigrewa, ktorí sa na ńu prekvapene pozerali kam ide.

Medzitým, jako prechádzali roznymi chodbami, točitými schodmi, okolo obrazov, ktoré sa hýbali, brnení, ktoré sa snažili prihovárať k študentom a aj duchom, ktorí sa im pohybovali nad hlavami stihla Lily rozprávať.

"Chrabromil je jedna zo štyroch fakúlt Rokfortskej strednej školy čarodejníckej. . Propagačné farby fakulty sú červená a zlatá. V erbe sa nachádza lev Vedúcou našejfakulty je profesorka Minerva McGonagallová, ktorá učí transfiguráciu," hovorila pyšne. Remus ju začal dopĺňať.

"Chrabromil založil Richard Chrabromil, ktorý sa narodil a žil v Godrikovej úžľabine, podľa ktorého je pomenovaná. Chrabromilov najlepší priateľ zo štyroch zakladateľov bol práve Salazar Sizolin, avšak sa nezhodovali v otázke koho by mali učiť a pohádali sa, Slizolin odišiel."

"Do chrabromilu patria len chrabrí a statoční študenti, ktorí idú za svojími snami," povedala ešte Lily. Potom sa zastavili před obrazom Tučnej panej.

"Práve sa nachádzame před obrazom Tučnej panej, ktorý je chrabromilským vchodom do izieb a spoločenskej miestnosti. Ostatné fakulty nevedia, kde je, takže to musí zostať aj tajné!" upozorňoval ich Remus.

"Výstižný názov," povedala si pre seba Jane a zachichotala sa. Bolo zábavné sledovať, s akou pozornosťou a zvedavosťou počúvajú noví študenti Lily Evansovú a Remusa Lupina.

"Heslo je Prasačí rypák! Heslo sa pravidelne mení, o zmene dávame vždy vedieť. Bez hesla vás Tučná pani nepustí dnu, aj keď budete mať na sebe hábity s chrabromilskými farbami, ani keby ste boli minister. Pravidlá sú pravidlá!" usmiala sa Lily.

"Ďalej chcem upozornť, že ak niekoho napadne napísať heslo na papierik, tak tento sposob vám nepomože. Záhadne sa tieto lístky strácajú a ten, kto ich napísal sa aj tak nedostane dnu!" povedal Remus a Lily prikyvovala.

"To je dobre vedieť," zabručala si zvova pre seba Jane. Trochu sa začínala cítiť divne v tom veľkom dave, lebo z ďaleka bola sornospolu s prefektmi najvyššia a ona jako nová študentka… to priťahovalo pozornosť. A práve pozornosť bola to, čo nemala rada.

Potom sa Remus otočil k obrazu: "Prasačí rypák!"
Tučná pani prikývla a obraz sa odklonil. Všetci mohli konečne vojsť do spoločenske miestnosti tejto významnej fakulty.

Bolo to ešte lepšie, jako Jane očakávala. Všetko bolo v nachovej a zlatej. Priamo před ňou bol krb, kde plápolali tancujúce plamienky. Pred krbom bolo veľké kanape s malým stolíkom a dvoma kreslami. Všetko vyeralo tak pohodlne, určite aj bolo. Tešila sa, až si tam bude mocť po vyučovaní vždy sadnúť a oddychovať.

Všade bolo toľko obrazov. Všetky sa hýbali, rozprávali, zabávali sa. Vítali nových žiakov a smiali sa s tými starými. Na kraji blízko vchodu bola nástenka veĺká asi jako v muklovskej škole pomocka zvaná tabuľa.

"Tam budú visieť rozne oznami," povedal jej Black, keď videl, že sa pozerá tým smerom.

"Dík," usmiala sa na neho.

"Tak jako sa ti tu páči?"

"Jako vo sne!"

"A to si ešte nevidela všetko. Toto je len začiatok."

"To máš asi pravdu, ale som moc unavená," povedala a zívla si. Sirius si sadol do kresla a vyložil si na stolík svoje nohy.

"Tak to tu asi so mnou a ostatnými nebudeš sedieť. Ja to chápem, malé deti majú dávno spať!" zazubil sa Tichošlap.

"A prečítaš mi rozprávku? Podobáš sa na moju babičku!" oplatila mu to Jane.

"Tak to sa ti podarilo Donellyová!" zasmial sa.

"Tak sa tu maj a pozdravuj Rema, Jimiho a Petra, ja idem spať, dnes toho na mňa bolo dosť," usmiala sa, zamávala mu a odišla do dievčenských spáľní. Samozrejme, že nasledovala ostatné unavené dievčatá.

Po chvíli sa jej podarilo nájsť svoju izbu. Otvorila dvere. Miestnosť bola kruhového tvaru a bolo tam pať postelí. Vedela o Lily a jej kamarátkach, ale ktorá može byť tá piata? Na posteli u okna bolo jej meno a edľa nej batožina. To je jako sen. Vyložila si najpotrebnejšie věci a šla sa umyť. Jako Dumbledore povedal. Zajtra ich čaká náročný deň. A hlavne ju.





***
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 pepenka5 pepenka5 | E-mail | Web | 4. července 2010 v 22:48 | Reagovat

Lol... Na konci ma zarazilo krásne a mnou obľúbené slovíčko "Jako" :D :D Zaujímalo by ma aj to, čo bolo s tou čiernou mágiou :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama