14. července 2009 v 12:40 | Pepenka5
|
Už je to päť rokov, čo si mi zachránila život. Už je to päť rokov, čo si skočila do cesty kúzlu, ktoré na mňa bolo zoslané. Päť rokov žijem len kvôli môjmu mužovi Ronovi a deťom, ktoré spolu máme. Zavše si spomeniem, ako by to vypadalo, keby to neboli Ronove deti; keby to boli deti muža, ktorého som milovala takmer tak veľmi ako Rona.
Bývam veľmi často smutná; stále za tebou plačem. Nikdy si neodpustím, že som ti dovolila ísť so mnou; že som ťa vystavila toľkému riziku. Nikdy si neodpustím, že to hlúpe kúzlo nezasiahlo mňa. Skočila si mu do cesty a padla si mŕtva na zem. Už je to päť rokov, čo je pred Rokfortom veľký cintorín, pozostávajúci z tisícok hrobov tých, čo zahynuli pri bitke voči Voldemortovi.
A na ich čele stojí veľký mramorový hrob s tvojím menom. Je celý zasypaný kytricami kvetov. Všetci, aj keď ťa nepoznali, za tebou smútia a plačú. Všetci ťa majú radi už len za to, že si pomohla vyhrať vojnu proti Voldemortovi. Celú tú vojnu sme mali prežiť všetci. Celý Rokfort mal prežiť; možno len ja som mala zomrieť. No zomreli takmer všetci, až na takmer všetkých Weaslových a Harryho. A mňa, samozrjeme.
No tak to nemmalo byť. Nikdy si nemala umrieť. Na tom mieste mal byť môj náhrobok, nie tvoj. Na náhrobku malo byť moje meno; ty si mala byť šťastná v období, kedy si sa narodila. Ty si mala zostať vo svojej dobe; a nie zomrieť v tej našej
Stále si to vyčítam. Nemôžem spávať, keď si len predstavím, že som tomu mohla zabrániť. Že si mohla byť šťastná, akoby si bezpochyby bola, keby som ťa nezavliekla do tejto doby. Keby som nebola tú hlúpu Smrťožrútku len omráčila, ale zabila by som ju, nikdy by kúzlo nepominulo a ona by po mne nikdy nezoslala kúzlo, do ktorého si skočila.
Nikdy by ťa nezasaiahlo to zelené svetlo, svetlo, ktoré prináša smrť. Zelená vyhasila fialovú; kliatba vyhasila tvoju oči plné života a premenila ich na bezodné diery v tvojej tvári. Nemalo to tak byť. Nikdy to tak nemalobyť, nikdy.
Čo sa stalo, to sa stalo a ja to už bohužiaľ nikdy nezmením. No chcem, aby si vedela jedno; nikdy na teba nezabudnem. Aj keď tento list pokladám na tvoj hrob, verím, že si nájdeš spôsob, ako si ho prečítať, a že mi odpovieš.
Tvoja kamarátka, ktorá na teba nikdy nezabudne,
Hermiona Grangerová
Mladá, hnedovlasá žena dopísala list, písaný červeným atramentom a odložila brko. Znovu si list prečítala, či neurobila nejakú pravopisnú chybu, no keď nič nenašla, odložila brko do kalamára. Zdvihla obálku, ktorú mala na stole a vložila list do nej list Jazykom prešla po lepkavom kúsku obláky a zalepila ju. Napísala na ňu ešte adresu:
Kate McGuir,
Cintorín pred jazerom,
Rokfort
Potom priviazala list na nohu hnedej sovičke, ktorá jej už dlhšiu dobu otŕčala paprčku. Hneď, ako jej žena list priviazala, naradostene vzlietla a vyletela z okna. Mladá žena ju pozorovala, až kým nezmizla aj tá malá bodka, čo zo sovičky dostala a potom odvrátila hlavu. Ponorila sa do spomeinok...
,,Aj keď nepochádzala z tejto doby, aj keď bola v svojom svete Slizolinčanka, je to hrdinka. Možno bola vo svojom svete nadutá a zlá, no v tomto svete je hrdnikou, ktorá sa vrhla do Avady len preto, aby zachránila svoju priateľku. Obetovala sa, aby mohla jej priateľka žiť. Obetovala sa, aby ten zloduch, čo ničil jeden život za druhým, bol pozarený. Obetovala pre to aj to najcennejšie, čio mala - vlastný život. Nech jej duša nájde pokoj a nehc odpočíva v pokoji. Zbohom, Kate McGuirová."
Takú mal minister reč pri Katinom pohrebe. Nebola dlhá, ale vyjadrovala všetko, čo cítili všetci, čo tam boli. Veď zachárnila život Hermione Grangerovej, ktorá to všetko ukončila. Ktorá zabila lorda Voldemorta, ktorá sa postarala, aby tento neľútostný čarodejník bol mŕtvy. Aby vymizlo zo sveta zlo, ktorým desaťročia terorizoval cerlý svet. Aby už nemuseli umierať nevinný ľudia.
,,Mami?" ozval sa vtom hlások dvoch malých detí a žena sa strhla. Otočila sa s úsmevom na tvári k dverám.
,,Rose, Hugo!" vykríkla šťastne a rozbehla sa k dvom deťom. Dievča malo ryšavé vlasy, no tvár sa na ňu presne podobala. Chlapec mal zase hnedé vlasy, presne ako ona, no na malom nose mal priveľa pieh a na tvári mal vetrom ošľahaný úsmev.
,,Mami, neuveríš čo sa stalo." Povedal Hugo vzrušene, keď ho mama poriadne vyobímala. ,,Boli sme na hrobe tety Kate." A Rose mu to dosvedčila.
,,Vážne?" spýtala sa žena, no pri srdci ju bodlo, keď počula kamarátkino meno.
,,A ocko nám ukázal ešte hrob muža, ktorého si vraj milovala..," dodala skúmavo Rose a zahľadela sa na mamu skúmavým pohľadom.
,,Mhm," zamrmlala niečo žena a oči, ktoré sa jej naplnili slzami sklopila na zem. Milovala ho, kým sa nenechal zlákať na zlú stranu. Kým nezačal zabíjať. A potom ho zabila ona. Zabila muža, ktorého milovala.
,,Ale ak si ho mala tak veľmi rada, prečo si s ocom?" spýtal sa jej Hugo prekvapene. Žena si vzdychla.
,,Hugo, to pochopíš neskôr. Toma som mala rada, no ocka mám viac. Ocka mám veľmi rada a žiadny iný ujo sa mu nevyrovná." Keď to deti počuli, na ústach im zažiarili úsmevy. A bola to pravda.
Aj keď ho Hermiona Grangerová milovala, ona milovala len časť z neho. Časť Toma Raddleyho. Nemilovala to, čím sa Tom stal. No teraz už to bolo jedno. Milovala Rona a nikto sa mu nemohol vyrovnať. Aj keď, niekedy, keď sa pozrela na svoje deti, napadlo ju, ako by vyzerali, keby boli deti Toma Raddleyho
Ja sa cítim tak ... trápne :D Je zvláštne vidieť na blogu môjho SB moje poviedky :) Keď to čítam,, normálne si nadávam: Mohla si to napísať lepšie... :D