close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 


  • DOMŮ / ARCHIV / NECHCI REKLAMY! Blíží se 5 let výročí založení blogu!!!


9. Chránená izba

14. července 2009 v 12:33 | Pepenka5 |  FF - Život je změna

Hermiona sa s letmým úsmevom obzrela po izbe, ktorá teraz skôr pripomínala bojisko, než obyčajnú izbu štyroch Slizolinčaniek. Sedela na veľkej posteli a zamyslene hľadela na stenu, pričom si mimovoľne hrýzla spodnú peru. Ona už stihla urobiť svoj diel práce, zabalila všetky potrebné knihy a vymyslela menší plán, ktorý plánovali ešte zdokonaliť, kým Kate a Kyra behali po izbe, šibrinkovali prútikmi a mrmlali si rôzne zaklínadlá.
,,Salvio Hexia... Protego Totalum... Repello mukletum... Muffliato... Kate, ty zabezpeč oblečenie..."
,,Oblečenie?" Kate strhnula v pohybe a vyvalila na Kyru veľké oči.
,,V skrini... " povzdychla si Kyra trpiaco a falošne zdvihla oči k nebu: ,,Pane bože, prečo si tejto tu nedal viacej mozgu do hlavy?" Hermiona sa zasmiala. To bolo aj zároveň posledné, čo počúvala. Síce sa chcela konečne stretnúť s Harrym, Ronom a inými spolužiakmi, no nechcelo sa jej lúčiť s Kate, Kyrou a ostatnými, s ktorými si vypestovala celkom slušný, kamarátsky vzťah. Nevedela si predstaviť, ako sa pozrie Ronovi do tváre a povie mu:
,,Ron, keď som bola v minulosti, klobúk ma zaradil do Slizolinu. Asi sa presťahujem do Slizolinskej klubovne a začnem nejaký vzťah trebárs aj s Malfoyom, keď sme taký parťáci."
Toto má byť jedna s trojice bojujúcej proti Sizolinu... pomyslela si a mierne nahnevane fľochla na Slizolinský odznak na hrudi, ktorá sa pomaly dvíhala a klesala. No aj tak sa nevedela s týmto svetom rozlúčiť... Dokonca, bolelo ju aj odtrhnutie od Toma, aj keď bol vrah... Srdce sa jej rozbúšilo, keď si spomenula na rozhovor s Triediacim klobúkom, ktorý ju takmer okamžite zaradil do Slizolinu.
Hermiona si sadla na stolček a na hlavu si narazila klobúk.
Doprčíc, vidím jedno veľké ho... zakliala narážajúc na to, že veľký klobúk jej zatienil výhľad.
Takmer hneď sa jej v hlave rozozvučal hlas, ktorý už raz počula, len s tým rozdielom, že vtedy bola prváčka, a bude to asi za 50 rokov...
Aj ja ťa rád vidím. urazene jej odpovedal klobúk.
Ja teba zase tak nie. poznamenala Hermiona.
Mám pocit, že som ťa už niekedy zaraďoval.
Omyl. Ešte len budeš.
Aha.
Tak ideme, nie?
Hmmm... Neuraz sa, ale do Bystrohlavu to nepôjde.
Nehnevám sa, ja som si vydýchla. poznamenala uštipačne Hermiona.
Náhodou, neveim čo sa ti nepáči. Rowena Bystrohlavová bola náhodou veľmi milá pani.
Pch!
Do Bifľomoru to niež nepôjde...
Uff! Vydýchla som si... Mimochodom, musel mať ale hlavu!
Čože?
Akú veľkú mal Chrabromil hlavu? spýtala sa ho Hermiona.
Prečo sa pýtaš? prekvapene sa jej spýtal klobúk.
No keď ťa mal na hlave, tak asi nenarážal do stien. uštipačne poznamenala Hermiona.
Nechápem.
Si príšerne veľký. Mám ose... dosť rokov a stále si mi po bradu.Inak, nevieš rozmýšľať?
No dovoľ!
Dovolím. Veď ako by si aj mohol rozmýšľať, keď nemáš mozok. uvedomila si zrazu Hermiona.
A to ti kto povedal?
Rozum.
Stále mám pocit, že som ťa už niekedy zaraďoval. odporoval klobúk.
Ešte len ma budeš zaraďovať,
Vtedy si určite nebola takáto papuľnatá.
Vtedy som mala 11 rokov a teraz viac.
No, možno to bude aj tým. uštipačne poznamenal klobúk.
Takže?
Takže čo?
Aj ma zaradíš, alebo tu budeme kecať?
Mne je to jedno. Kľudne aj zaraďovať.
Tak ma zaraď.
Ale kam?
To sa mám pýtať ja, nie?
No tak dobre, Slizolin!
No v tú neradostnú chvíľu sa spoznala aj s-srdiečko sa jej ako na povel divoko rozbúšilo- Tomom. A pritom to bolo tak nečakané...
Hermiona si s úsmevom zložila klobúk a vtisla Dippetovi do rúk klobúk.
,,Čo ste tam robili? Rozoberali počasie?" ironicky sa spýtal Dippet.
,,Asi ťažko, keďže tam je tma." odbila ho Hermiona.
,,A čo ste potom preberali? Nechcite mi nahovoriť, že vás len zaraďoval."
,,Ale, len či má mozok." uškrnula sa Hermiona popravde.
,,Čože?" spýtal sa Dippet, ale Hermiona ho nenechala dohovoriť.
,,Mimochodom, kde je klubovňa?" spýtala sa ho chladne.
,,Tom vám to ukáže." kývol Dippet hlavou a Hermiona si až teraz všimla, že okrem nej a Dippeta je v miestnosti ešte aj niekto iný- Tom Raddley mladší.
,,Ehm," vyrazila zo seba prekvapene.
,,Tom Raddley." predstavil sa chlapec a Hermiona si ho prekvapene zmerala.
Nevyzeral tak, ako vyzeral za jej čias. Pred ňou stál úplne iný Tom Raddley- mladší a krajší.
Namiesto bezvlasej červenookej postavy pred ňou stál pohľadný hnedovlasý chlapc s hnedými očami a dokonca jej aj podával ruku.
,,Echchmm, Hermiona Grangerová," predstavila sa Hermiona a prajala Raddleyho ruku.
,,Do koľkáteho ideš?" skúmavo sa na ňu pozrel Raddley a Hermiona sa dokonca zdalo, že sa mu v očiach objavilo niečo, čo sa v Ronovom objavovalo veľmi často, hlavne, keď na ňu pozeral.
Hermiona si ho premerala. Koľko tak môže mať rokov?
,,Do siedmeho." odpovedala po chvíli. ,,A ty?"
,,Aké prekvapenie, aj ja." usmial sa na ňu chladne Raddley.
,,Super." zamrmlala potešene Hermiona.
,,Máš niekoho?" skúmavo sa jej spýtal Tom a zaklonil hlavu.
,,Myslím, že by sme už mali ísť." odbila ho Hermiona a pobrala sa na odchod.
,,Počkaj!" ozvalo sa za Hermionou, no tá sa stále rýchlymi krokmi vzďaľovala.
,,No tak počkaj!" To nebola prosba, ale príkaz. Hermiona sa naštvane zvrtla:
,,Počúvaj ma: Poviem ti dve veci; za prvé, nie som žiadnej hej počkaj a za druhé, keď sa mi nechce zastaviť, tak nezastavím!" zamračila sa na udýchaného Toma Raddleya.
,,No tak soory." zamrmlal nervózne Raddley.
,,Teraz kam?" spýtala sa Hermiona a kývla hlavou na dve chodby, každú vedúcu inam.
,,Ty si tu ešte nebola?" spýtal sa jej prekvapene Raddley.
Hermiona sa uškrnula. Akoby nie, keď jedinú možnosť ísť do Slizolinskej klubovne premrhala, keď sa omylom premenila na mačku. Napokon ona skončila na ošetrovni a Harry s Ronom šli okabátiť Malfoya. Hlúpa Milicent Buldrosová! Keby nemala na sebe ten hlúpy mačací chlp, nikdy by sa to nestalo, a ona by tu nemusela stáť pred blbým Raddleym a mohla ísť podľa pamäti.
,,Nie, ja som o tomto hrade vlastne počula prvý raz, keď som sa sem dostala," povedala, čo vlastne až tak nebolo klamstvo, keďže v živote o Rokforte nepočula, až keď dostala z neho list.
,,Aha." odpovedal Tom a ukázal prstom na ľavú chodbu.
Hermiona zabočila a chcela ísť ďalej, no Tom ju zastavil.
,,Stoj! Už sme tu." povedal jej a Hermiona sa spýtavo pozrela na chladnú stenu hradu.
,,Čistá krv." povedal Tom a na Hermionino prekvapenie sa stena odsunula a Tom vstúpil do Spoločenskej miestnosti.
Hermiona na prvý pohľad bolo jasné, že toto bude iné ako v Chrabromile. Všetko bolo ladené dozelena a po dlážke sa váľali rozličné nástroje, dokonca sa jej zdalo, že v kúte je kosť.
Okná tam síce boli, ale namiesto toho, aby za oknom bol vzduch a nebo, bolo tam len čosi zelené- miestnosť bola pod jazerom.
,,Kto je to, Tom?" spýtal sa zamračene jeden s chlapcov v spoločenke a premeral si Hermionu.
,,Zase si si sem niekoho priviedol? Odkiaľ je?" ozval sa ďalší.
,,Panebože Tom, ty s tím nikdy neprestaneš... Nemôžeš si tie svoje dievčatá vláčiť niekam i..." začalo dievča, no bola prerušená.
,,Neviem, čo si o mne myslíte, ale ja nie som žiadna jeho ..." Hermina nemala slov, nuž len bez zmyslov kliala.
Keď ju už nič nenapadlo,zmĺkla, a od hanby červený chlapci sa spýtali:
,,A kto to potom je?"
,,Je to nová žiačka," odpovedal bezvýrazne Tom, ale to už napálená Hermiona kráčala hore po schodoch do izby, kde mala spať.
Ale k tej historke sa viazala ešte jedna- ako sa spoznala s Kate a Kyrou, jej najlepšími kamarátkami, s ktorými sa Ginny, aj keď ju mala nevýslovne rada, nemohla ani len rovnať.
Hermiona váhavo otvorila dvere a vošla do izby. Hneď ju upútala prázdna posteľ celkom vľavo, nuž si tam ľahla.
Dvere izby sa otvorili a dnu do izby vošla zvláštna dievčina.
Hermiona si ju skúmavo prezrela. Prvé, čo ju na neznámej zaujalo, boli určite obrovské fialové oči. Dievča bolo veľmi pekné, čo zdôrazňovali aj jej havranie vlasy sediace jej k očiam.
,,Ahoj, si tu nová?" usmiala sa na Hermionu.
,,Áno, som Hermiona Grangerová."
,,Teší ma, som Kate McGuirová," predstavilo sa dievča.
,,Do koľkáteho ideš?" spýtala sa jej Hermiona.
,,Do siedmeho, rovnako ako ty," uškrnula sa Kate.
,,Ja? Odkiaľ to vieš?" zamračila sa Hermiona na Kate.
,,Mia, si asi sto rokov pozadu. Ohlasovali to na večeri," uškrnula sa Kate a pobavene sledovala, ako na ňu Hermiona vyvalila oči.
,,Čože?" spýtala sa prekvapene, ,,už bola večera?"
,,Mia, prosím ťa, si prítomná? Večera bola asi pred hodinou, len ja som sa zdržala, jeden profák, Lancolt mi totiž dal trest," uškrnula sa Kate.
,,A kde sú ostatné spolubývajúce?" začudovala sa Hermiona.
,,Ale, Kyra sa ešte zdržala a kde je Lana, to ma nezaujíma," uškrnula sa Kate, načo do vnútra vošla nová dievčina.
,,Ahoj,"uškrnula sa na Hermionu a pristúpila k nej.
,,Som Hermiona Grangerová," predstavila sa Hermiona.
,,Ahoj, Mia. Som Kyra Landrawshenová," uškrnula sa blondýna a Hermiona si ju poriadne prezrela.
Mala dlhé, na chrbát splývajúce blond vlasy a hnedé oči. Na prvý pohľad vyzerala ako nejaká barbie bez mozgu, no potom si Hermiona všimla šibalských iskričiek v jej očiach.
,,Kde si bola?" spýtala sa jej Kate a Kyre sa v očiach šialsky zasvietilo.
,,Hádzala som do Filcha hnojové bomby," uškrnula sa, načo dievčatá vybuchli od smiechu.
,,Vieš, kto je to Filch?" spýtala sa jej prekvapene Kate a Hermione zamrzol úsmev na perách.
,,Vieš, " zaklamala, ,,ja som tu mala príbuzného, no a on mi o ňom rozprával,"
,,Počuj, nemyslíš ty náhodou Willa Grangera?" spýtala sa jej Kyra a zazubila sa.
,,No, áno," zaklamala Hermiona a modlila sa, aby jej to vyšlo.
,,Dlho som ho nevidela, ale bol strašne sexi," uškrnula sa Kyra zvesela.
,,Ty počúvaj, ty si s ním niečo mala?" spýtala sa jej prekvapene Kate.
,,Ja? No dovoľ! Bol pod moju úroveň!" urazila sa Kyra.
,,No jasne! Myslíš, že som nevidela ako na neho čumíš?"
,,Za to ty si sa okolo neho ovíjala ako psie víno!"
,,Aspoň mal o mňa záujem, kým o teba!"
,,Nehnevaj ma, ty rockerka!"
,,Ty Záškodníčka blbá, ty ma neprovokuj, mňa mal radšej!"
Hermiona už ďalšej nepočúvala, a opatrne vykĺzla z postele a šla do prázdnej spoločenskej miestnosti.
Nebola zase taká prázdna, uškrnula sa Hermiona svojím myšlienkam, keď si spomenula na napadnutie. Nechcela na to spomínať, nuž si radšej v duchu pripomenula chvíľu, keď ju Tom zachránil.
Hermiona chcela kričať, no ten hnusák bol na nej nalepený, dokonca jej začal vyhŕňať tričko. Veľakrát sa mu pokúsila odporovať, no samozrejme, bol silnejší.
,,N...haj ..a!" vydala zo seba z námahou zhnusene, no on sa iba zasmial.
No vtom cítila zozadu čudný náraz a prekvapene pozorovala, ako naštvaného chalana niečo od nej oddaľuje.
,,Nechaj ju!" počula výkrik a svojho záchrancu spoznala hneď- bol to Tom.
,,A prečo by som mal? Kto si, aby si mi mohol rozkazovať?" chladne sa ho spýtal neznámy chalan a ľadovo si ho premeral.
Tom vykríkol:
,,Sectusempra!" no chlapec sa tomu bez námahy vyhol.
Neznámy chlapec sa zasmial: ,,To je všetko, čo vieš? Aj tak nestála za nič, poľahky by som ju zab..."
Čo by s ňou urobil, to sa Hermiona nedozvedela, pretože jeho slová prerušil nahnevaný Tomov výkrik:
,,Toto oľutuješ, McLawen! Crucio!"
McLawena sila Tomovho kúzlo zrazila na zem a začal sa zvíjať v kŕčoch. Prekvapená Hermiona zistila, že jej vôbec nevadilo použitie zakázanej kliatby, ba dokonca sa vyžívala, keď videla, že ten človek, čo sa po nej vešal je teraz na zemi a vysiela k nej prosebné signály.
Vtom si Hermiona niečo uvedomila- McLawenove ryšavé vlasy sa celkom podabali na Ronove a Hermiona si zaraz predstavila, že vlastne sú si Ron a McLawen celkom podobní, obaja asi skončia rovnako.
Bez toho, aby si to uvedomila sa jej po očiach začali kotúľať slzy. Cítila sa tak bezmocne, keď si uvedomila, že kvôli človeku, ktorý teraz mučí človeka podobného Ronovi, Ron vlastne zomrel.
Ktovie, možno sú si podobní, možno dokonca aj ich má niekto rád, a Hermiona nechacela nikomu spôsobiť takú bolesť, ako prežila ona, keď na ňu mŕtve Ronovo telo padlo...
Vlastne si neuvedomovala nič, ani len to, že Tom prerušil kúzlo a postrkoval ju niekde ďalej, len stále myslela na veselého červenovlasého Rona...
Na všetky zážitky, čo s ním mala, ako hlúpo na neho žiarlila, ako sa potom zmierili a potom jeho smrť..
,,No, tak, to bude dobré," počula upokojujúci Tomov hlas a aj keď si to neuvedomila, vrhla sa najväčšiemu vrahovi do náruče.
,,Ďakujem," vzlykla a nevnímala nič, ani len Tomov prekvapený pohľad, ani len to, že ju nemotorne pohladil po hlave, pretože ju zavládla bezmoc a slabosť.
Zrazu všetko okolo nej zčernelo a ona bezvládne padla na studenú zem.
Nuž, a potom sa úbohá Hermiona dostala na ošetrovňu. Raz za ňou prišiel Tom, no potom ho už nevidela, Videla ho už len raz, a to ju nazval špinavou humusáčkou.
Slzy jej vyhŕkli a začali sa kotúľať po tvári, nezatržateľne, ako vodopád. Keď dopadli na posteľ, Kyra a Kate sa strhli, akoby to nie slza, ale oceľové závažie dopadlo na posteľ.
,,Hermi? Čo sa stalo?" zvýskla Kate a pribehla k Hermione, kým Kyra len ľútostne pokýnula hlavou a pokračovala v zaklínaní izby.
,,N...nič." vykoktala zo seba Hermiona a opakom ruky si utrela slzy, ktoré sa jej rinuli po tvári spod zavretých viečok.
,,Jasne. A preto plačeš, ako by ti niekto odsekol nohu." poznamenala ironicky Kate.
,,Naozaj nič, Kate. Ja...len som si na niečo spomenula. A... proste..." Hermiona mierne plačky pokývala hlavou na signál, že sa o tom už nechce baviť.
,,Jasné, ja ťa chápem." usmiala sa Kate pokrivene. ,,aj mňa niekedy do plaču dávajú spomienky. Napríklad, keď mi zomrel priateľ."
Hermiona na Kate uprela uplakané oči a prekvapene ich vyvalila. O tom nevedela.
,,Ako sa to stalo?" spýtala sa prekvapene.
,,Zabili ho... rovnako, ako toho tvojho." Kate sa smutne usmiala a zahľadela sa na svoje ruky.
Hermiona si vôbec neuvedomila, ale keď Kate spomenula, ako sa smrť jej priateľa a Toma podobali, zase sa rozplakala, aj keď už potichšie.
,,Arrepento Imagunaris... A môžme ísť." Kyra si zjavne nerobila veľkú vedu z toho, že Hermiona plače a pokračovala v zaklínaní. Kate na Hermionu smutne, akoby aj ona mala chuť rozplakať sa, hľadela a odtrhla od nej pohľad až pri Kyriných slovách.
,,Ako to myslíš, môžme ísť?" spýtala sa jej, pričom sa jej bledé čelo vraštilo.
,,Kúzla sú hotové a my môžme ísť." vysvetlila jej s úsmevom Kyra a v očiach sa jej znova objavili iskričky, ako keby mala urobiť niečo veľmi dôležité.
,,Tak to nie!" nahnevala sa Kate. ,,len sa na ňu pozri! Chceš, aby nám zomrela, alebo skolapsovala od hladu? Je unavená, rovnako ako my! Podľa toho, čo mi Hermi hovorila, bude to obrovská vojna, neľútostná a ty tam chceš ísť hladná a unavená. Tak to teda nie. Vyspíme sa a potom môžme ísť aj do Tramtárie, ak budeš chcieť."
,,A teba nenapadlo, že sme tu nechránané? Myslíš si, že sa Lana nedostala k Tomovi? Koľko bude trvať, kým sem príde a zabije nás?A to že spíme, mu vraždu uľahčí." mračila sa Kyra.
,,A čo? " mykla Kate pohŕdavo placom. ,,myslíš si, že ja sa nejakého Toma Raddleyho bojím? Že sa bojím tej chudinky? Tak to sa mýliš. A napriek tomu máme okolo seba dosť ochranných kúziel."
,,Ak hlasujeme, má môj hlas." kývla Hermiona rozospato bradou ku Kate.
,,Ako myslíte. Ja unavená nie som, vy si pospite. Za pár hodín vám zobudím a zatiaľ vypracujem plán. Vy spite, nebojte sa." usiala sa zamračene Kyra.
Hermione viac slov nebolo treba a ona upadla do hlbokého spánku...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama