
Keď ranné lúče zobudili kopu tmavočervených vlasov, nahnevane sa zamrvila a zamrmlala pár vyberaných slov. Vzápätí z postele vykukla rozospatá Roxy, slepo žmúriaca do ohromného svetla. Keďže jej posteľ bola najbližšie pri okne, slnko jej svietilo rovno do tváre, pričom svojim telom tienila ostatným dievčatám, ktoré spokojne odfukovali. Roxy sa v očiach objavili šibalské ohníčky.
Opatrne tak, aby nikoho nezobudila sa postavila a podišla k skrini. Naklonila sa a vybrala odtiaľ istú muklovskú vec, čo si raz kúpila na ulici - megafón. Ústa sa jej mykali v úsmeve, no tíšila sa tým, že ak to pokazí, má po zábave. Opatrne prešla k Biinej posteli a naklonila sa k hnedej guľôčke, čo predstavovala Biinu hlavu. Zhlboka sa nadýchla a z celej sily zakričala:
,,Vstávať, ty leňoch!"
Všetky dievčatá (aspoň to, čo z nich bolo ráno) sa zobudili s veľkým krikom a hodili vražedný pohľad smerom, odkiaľ sa ozval krik. Keďže sa im oči ešte len rozliepali, ako novonarodeným, Roxy to využila, zvesila z dverí biely župan, prehodila ho cez seba a trielila do kuchyne.
Hneď, ako zabuchla dvere, zacítila známu lahodnú vôňu, ktorá jej prenikla cez nos, pokračovala až k pľúcam a cestou roztriasla rozkošou všetko, čo jej prišlo do cesty.
Domáci škriatkovia sa činia, to sa musí nechať, krásne to vonia.., pomyslela si a usmiala sa pri predstave teplého taniera, kopcom obloženého jedlom. Až sa jej zbiehali slinky. Celé to však kazili výkriky z ich spoločnej izby, ktoré sem akosi nepasovali.
,,Ja ju zabijem!" počula Roxy krik a zachechtala sa. ,,Keď ju najbližšie uvidím, tak ju zabijem, to prisahám! Ona nie je normálna, takto mi zrevať do ucha! Ja ju ... rozštvrtím!" vyhrážala sa Bi.
S úsmevom zišla dole po schodoch a vošla do jedálne, kde už sedela matka, ktorá popíjala rannú kávu a otec, ktorý čítal noviny menom Denný prorok. Roxy ich vôbec nepoznala a preto sa na ne začudovane dívala. Vtom otec odhrnul noviny a keď si všimol Roxyn pohľad, povedal:
,,Keďže teraz budete chodiť do Rokfortu, začal som kupovať aj Rokfortské noviny. A dozvedeli sme sa veľmi zaujímavé informácie," povedal, pričom zvýraznil slovo zaujímavé a uprel na Roxynu mamu dlhý pohľad, pričom sa menovaná zapýrila.
,,O čo ide? Aké zaujímavé informácie?" ozvalo sa za Roxy. Skôr, ako a stihla otočiť cítila štyri ostré štuchance do chrbta. Vedela, že to znamená to, že si to zobudenie s ňou dievčatá ešte vybavia. No nechala to a namiesto toho sa trochu posunula, aby mohli dievčatá vojsť dovnútra.
,,Do tej školy chodil Harry Potter, predstavte si to dievčatá!" povedala pani D'Abovillová vzrušene. ,,a dozvedela som sa, že má dvoch synov a jeho priateľ, taký ryšavý, má ďalšieho syna... Dievčatá, tuším sa v tom Rokforte nebudete mať tak zle," mrkla na nich.
,,Mami, predpokladám, že chceš, aby sme sa s tými... chlapcami, spriatelili," povedala Bi a naschvál zdôraznila slovo chlapcami tak, akoby si nebola istá, že sú to chlapci.
,,Samozrejme, že áno, miláčik, je to skvelá príležitosť spoznať sa s niekym novým... no nie?" spýtala a matka dievčat a pozrela sa po nich, akoby čakala, že ju podporia, čo sa však nestalo. Namiesto toho sa dievčatá tvárili len znechutene, Roxy a Bi aj zakrútili hlavami.
,,Vaša matka tým chcela povedať, že je to skvelá príležitosť nájsť si priateľov, hlavne pre teba, Roxy," povedal pán D'Aboville a mrkol na svoju najmilšiu dcéru, ktorá si však len posmešne odfrkla pri slove priatelia. V Beauxbatomse nemala nijakých a otec predsa len nemôže čakať, že sa spriatelí s tými Rokfortčanmi! Veď to je nevídané! No, aby urobila otcovi radosť, prikývla.
,,Jasné, oco," súhlasila aj Mona. ,,no teraz by som bola rada,ak by si mi dovolili porozprávať sa z Roxy osamote. Nám všetkým," povedala výrazne. Otec prikývol a znak súhlasu, no keď dievčatá boli už medzi dverami, uvidel zúfalú tvár, ktorú vystrúhala Roxy. Aby ju "zachránil", povedal:
,,Dievčatá, ja proti tomu nič nemám, ale najskôr sa najedzte, aby ste neboli po celý deň hladné. Raňajky sú najdôležitejšia súčasť dňa a nechcem, aby ste ju vynechali!" povedal a mrkol na Roxy.
,,Oco, my nie sme hladné, vážne. Aspoň polhodinu nám musíš nechať, sme ešte rozospaté, pretože niečo nás zobudilo," povedala Vicky a pri slove niečo sa na Roxy zamračila.
,,Náhodou, ja som hladná ako vlk!" chytila sa otcových slov Roxy a sadla si za stôl. Hneď sa však obzrela okolo seba, kde je jedlo. Predtým totiž bolo jedlo buď na stole, alebo ho škriatkovia priniesli hneď, ako do jedálne vošiel niekto nový. No škriatkovia teraz nikde neboli.
,,Majú voľno, miláčik, budeš si musieť pre to jedlo ísť do kuchyne," povedal pán D'Aboville a s miernym úsmevom pozoroval, ako Roxy zostala oberané a ostatné dievčatá, dovtedy ignorojúce ich, zbystrili pozornosť a otočili sa k otcovi.
,,Voľno? A domáci škriatkovia? Je tu niekto normálny?" zastonala Bi zúfalo. ,,ešte lepšie by bolo, keby ste im dávali aj galeón týždenne za dobre odvedenú prácu," povedala ironicky.
,,Galeón? Nie, zlatko, domáci škriatkovia galeón nedostávajú," povedala s úsmevom pani D'Abovillová a dievčatá si vydýchli. Aspoň, že ich matka je normálna v tomto. No o to viac ich šokovali matkine ďalšie slová: ,,dostávajú dva galeóny týždenne a dva dni v mesiaci voľno,"
Dievčatám padla v úžase sánka. Už - už sa chceli opýtať rodičov, či sú to oni, či to nie sú roboti. Pán D'Aboville ich šokované pohľady pochopil a zasmial sa. Potom otvoril noviny na desiatej strane a začal čítať:
,,Domáci škriatkovia nie sú otroci! Autor: Hermiona Weasleyová. Už v škole som založila organizáciu SOPLOŠ, ktorá sa zaoberala právami škriatkov. Moji priatelia, Harry Potter a Ron Weasley (môj manžel), mi v tom pomohli. Domáci škriatkovia, ktorí u nás bývajú, dostávajú osemkrát za mesiac voľno a tri galeóny týždenne za to, čo pre nás robia. Veď, predsa len, aj ony sú živé tvory a aj ony majú právo na plat. Zaslúžili by si ďaleko vyšší, pretože za nás všetko robia. Domáci škriatkovia sú v spoločnosti považovaní za spodinu a pritom sú to spoločníci, bez ktorých si nevieme predstaviť našu existenciu.Veľa ľudí by asi nevedelo, čo má robiť, keby nemalo práve domácich škriatkov, ktorý za nich upratujú, leštia, čistia, robia všetky práce. Ale prečo do nich často majitelia kopú, bijú ich, kričia po nich a opovrhujú nimi? Veď sú to tiež len stvorenia, ktoré by mali mať lásku a starostlivosť. Najlepšie by bolo, keby tento "obchod s bielym mäsom" zrušili. Každý, kto číta tento článok, by mal už len preukázať dobré srdce a svojim škriatkom (ak nejakých má) by mal dať raz mesačne voľno a aspoň dva galeóny týždenne, aby ste im ukázali, že si ich prácu vážite. Uvidíte, že sa vám odvďačia, minimálne v ich očiach stúpnete ako dobrý, spravodlivý a milý pán... A to je už veľký pokrok.- Veď povedzte, čo je lepšie? Mať vyleštený dom a škriatka, ktorý sa vás bojí, je chorľavý, alebo zúbožený a keď vás uvidí uteká? Alebo je lepšie mať vyleštený dom a upustiť tie galeóny aspoň raz za týždeň a raz mesačne robiť niečo sám, kým sa budú škriatkovia po namáhavom týždni zotavovať? Zrušte práva za škriatkov, aj ony sú len živé bytosti a zaslúžia si našu lásku a pozornosť."
Keď otec dievčat dočítal správu a odložil noviny všimol si, že dievčatá majú obočie až vo vlasoch a sú strnuté v úžase. Nechápali, to bolo jasné. Prvá z nich sa spamätala Bi a prehovorila:
,,A to kvôli tejto... osobe musíme ísť až do kuchyne a tam si pripraviť jedlo? A je ona vôbec normálna? Keď tak bojuje za to, aby škriatkovia nerobili, nech nám príde robiť raňajky!"
A ostatné dievčatá privolili. Možno dúfali, že si to ich rodičia rozmyslia, no keď videli, že rodičia s úsmevom prikývli, Roxy rezignovala a šla do kuchyne (v ktorej bola, medzi nami, prvý krát v živote) a zobrala si z taniera jeden syrový toast. Bol prepečený a vôbec nechutil dobre, ako zistila už pri prvom súste, no čo mohla od matky očakávať, no nie? Preto toast odložila na miesto a vrátila sa do kuchyne.
,,Dievčatá majú pravdu, vstali sme príliš skoro, ani ja tuším nie som hladná," povedala, anjelsky sa usmiala a rýchlo ubzikla do izby, kde sa jej dievčatá hneď začali opytovať ako chutil toast (samozrejme, s iróniou v hlase). A veľmi dobre sa zabávali na Roxiných reakciách, typu:
,,Asi ako varené ponožky, do ktorých by ste napchali mamine koláčiky, čo piekla minulý rok!"
Tak dobre sa na tom bavili, až zabudli, že jej majú vynadať za nežiadaný ranný budíček.









:) Nevadí, že i pomenovala kapitoly :D Náhodou sa mi tie názvy páčia :)