close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 


  • DOMŮ / ARCHIV / NECHCI REKLAMY! Blíží se 5 let výročí založení blogu!!!


6. Já to vysvětlím!

14. července 2009 v 12:25 | Pepenka5 |  FF - Život je změna

,,Nie, nemôžem." prehovorila Hermiona jasným hlasom a Tom konečne zdvihol hlavu. Hermiona, ktorá sa na neho stále pozerala, stuhla od ľaku. Nebol to už jej Tom. Podobal sa síce na starého Toma Raddleyho, no Hermiona si na ňom všimla aj črty, ktoré videla na odpornej tvári Lorda Voldemorta. Vlasov mal viditeľne menej, no stále sa mu živo kučeravili, tmavočierne oči chytili mierny červenkastý nádych. Tento Tom bol príťažlivý, no aj...desivý. Najviac Hermionu vydesili jeho červenkasto- čierne oči, ktoré sa do nej chladne zabodávali ako oceľové nože.
,,Čo čumíš? Hľadáš niekoho?" vyskočil na ňu zostra a ona mala čo robiť, aby neodpovedala ,Nič' a s ľakom, možno plačom od neho neodišla. No nevzdávala sa. Myšlienka na Rona, Harryho, Ginny a Lunu ju toľko povzbudila, že Tomovi venovala jeden rovnako chladný pohľad.
,,Teba." odpovedala mu krátko. ,,ale vidím, že ty teraz nemáš čas."
,,To máš pravdu, nemám čas na nejaké hlupane, ktoré do mňa narážajú a zhadzujú ma na zem." odpovedal jej Tom ľadovo a Hermionu pichlo pri srdci.
,,Vidím, že som sa v tebe splietla. A teraz ma odpravedlň, pôjdem, nemám čas na nejakých idiotov, ktorý do mňa vrazia a namiesto toho, aby sa odpraveldnili, začnú kričať a nazvú ma hlupaňou." oppovedala.
,,Ako si ma to nazvala?" Tomove oči sa zmenili na nahnevané štrbiny. Hermiona si hneď predstavila jeho tvár bez tých omamujúcich kučier a uvidela nahnevaného Lorda Voldemorta. Mala chuť sa zahrabať do zeme, no potom si na niečo spomenula.
,,Hermiona, láska, ty za to nemôžeš. Jednoducho si stratila odvoahu, aj to sa niekedy stáva." povedal Ron láskavo a pohladil vzlykajúcu Hermionu, stúlenú v červenom kresle po odhalenom pleci.
,,A-ale, o-on vždy niečo p-povie a to ma o-odzbrojí." zavzlykala Hermiona plačky.
,,Tvoja jediná chyba, láska, je tá, že príliž ľahko odstupuješ." odpovedal jej Ron nežne.
,,A-ako to myslíš?" spýtala sa Hermiopna a Ron sa na ňu usmial:
,,Tak, že ty proste príliž ľahko odstúpiš, keď ťa ten idiot nazve hu- to je jedno, keď ťa nazve škaredo," hánky pod stolom mu zapraskali. ,,ty jednoducho stratíš reč a pôjdeš preč. Musíš sa Malfoyovi postaviť, nesmieš mu ustupovať len preto, že je z váženej rodiny, nebodaj preto, že je zo Slizolinu. On tvoj strach spozná, ty môj hlupáčik, a zaútočí na teba."
A teraz bola na to vhodná chvíľa. Chvíľa, nahnevať sa a odraziť útok hada, ktorý na ňu útočil. Pozbierala svoje zvyšky odvahy, ktoré sa jej len tak znudene potulovali po tele a povedala:
,,Takže už nie len blbý, už je aj hluchý. Ak si nepočul, nazvala som ťa idiotom."
Tom nahnevane zasyčal, ako ranený had, no rozhodol sa znova zaútočiť:
,,Humusáčka." zasyčal nahnevane a Hermiona stratila odvahu, rozsypala sa jej ako domček s karát na jednu kôpku, ktorá nešla znova postaviť.
,,Idiot! Magor! Neandrtálec! Človek si chce len s niekym pohovoriť a toto sa mu dočká!" vybuchla nahnevane Hermiona. Nie, žeby ju nahneval Tomov prístup, vedela, že je zvyknutý nazývať veci pravým menom -srdce jej yvstrašene zabúchalo, keď si spomenula na rodičov, ktorý boli oboja zubári- a nikdy to nezmení. No zarazila ju tá ľahkosť, s čím to slovo vyslovil. Bol zrejme zvyknutý, že keď to povie, tak sa všetci rozosmejú, no Hermione nebolo do smiechu.
Tom chcel niečo odvrknúť, ale jeho slová prerušilo hlasité zvonenie. Hodina sa končila. Žiaci začali prúdiť z otvorených dverí smerom von na všetky strany. Hermiona si všimla na väčšej polovici znak Chrabromilu a bodlo ju pri srdci. Túto rovnošatu mávala voľakedy na sebe. A teraz má na sebe- pohľad jej zablúdil na nohy a ona po korienky vlasov očervenela.
Na mieste, kde mala byť školská rovnošata, mala kraťučké biele kraťasy, ktoré jej zdôrazňovali pôvabné krivky a namieto kravaty v zeleno-striebornom prevedení a košele mala len tenučké triičko na špagetové ramienka, ktoré viac odhaľovalo, ako zahaľovalo.
,,No, povedz mi to, nemám na to celý deň." odpovedal jej chladne Tom a ona znova očervenela, no tentoraz od zúrivosti.
,,Fajn." napodobnila jeho chladný tón a začala sa štverať zo zeme. ,,fajn. Ja som si s tebou chcela o niečom veľmi, veľmi dôležitom pohovoriť, ale ako vidím, ty nemáš čas. Neviem, či máš s nejakou blondýnkou rande, alebo ideš niekoho zabiť do lesa, poprípade umučiť k smrti, ale už ma to nezaujíma. Celá budúcnosť je ohrozená, a to len kvôli tvojmu chladnému prístupu." počas svojho dlhočizného prejavu sa vyštverala na nohy.
,,O akom zabíjaní tu hovoríš? Zdá sa mi, že toho vieš priveľa. Možno by som ťa mal umlčať. Aby si vedela, nikoho zabiť nejdem, aj keď zachvíľu budem musieť zabiť teba." odpovedal jej Tom zarážajúco kľudne a ľadovo.
,,Fajn, tak ma kľudne zabi. Och, samozrejme, ideš na rande. A nezabudni tej slečinke blonďavej povedať, že ju miluješ, aby chuderka nebulila." odsekla mu Hermiona a odkráčala. Snažila sa čo najviac dupotať, aby vyjadrila, aká je nahnevaná, takže jej uniklo tichučké:
,,To asi ťažko, keďže milujem niekoho iného." a smutný pohľad, smerujúci na jej chrbát.
***
Hermiona naštvane vpálila do izby a z celej sily praskla dverami. Samozrejme, nezaobišlo sa to bez výskledku. Kyre, ležiacej na posteli vypadol rozčítaný časopis z rúk a Kate, ktorá si práve maľovala mihalnice špirálou sa dosť silno pichla do oka.
,,Čo ti- " začala Kyra, no vtom si všimla Hermioninu uplakanú tvár. ,,Preboha! Čo sa stalo?"
Hermiona namiesto odpovede zakrútila hlavou a šla ku svojej posteli. Cestou kopla do svojho kufra. Všetcky veci sa z neho vysypali, no ona ani na to nedbala. Napálene sa hodila o posteľ.
,,Hermi, čo sa deje?" spýtala sa Kate a rukou si držala oko.
,,Áno, čo sa deje? Hlavne nehovor, že nič. Keby sa nič nestalo, tak by si takmer nevylomila dvere, nerozkopala kufor a nemala by si červené oči." dopovedala pobavene, keď si všimla, že Hermi jej chce odpovedať. Zrejme uhádla, čo chcela povedať.
,,Ja... nemôžem." zamrmlala Hermiona. ,,Nechytaj sa toho!" vykríkla zrazu na Kate, ktorá sa načahovala za rámikom, ktorý ležal dosť ďaleko od kufra. No Kate ju nepočúvla a prezrela si fotku. Vyvalila prekvapene oči a Hermiona si vzdychla. Vedela presne, čo na tej fotografií je. Zvyčajne ju nosila vo vrecku nohavíc, no keď dostala od Kyry v nemocničnom krádle krásny rámik na fotografie, rozhodla sa, že ju premiestni. Na tej fotografií bol ona, Harry a Ron, veselo sa smejúci a mávajúci. Fotografia sa pohybovala, tak ako všetky, v čarodejníckom svete, a preto sa drobný Ron z času sa čas usmial tak, že na líčku sa mu urobila jamka, Harry si občas rukou prečesal vlasy a ona občas posielala pusinky do objektívu.
,,Ježiši to je chutn..." Kate zrazu zamrzla v pohybe a Hermiona hneď vedela, čo si všimla. červeno- zlaté kravaty a Chrabromilský znak na prsiach sa nenachali prehlaidnuť.
,,Kate... ja... vysvetlím vám to." prehovorila po chvíli mlčania Hermi.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama