close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 


  • DOMŮ / ARCHIV / NECHCI REKLAMY! Blíží se 5 let výročí založení blogu!!!


5. Soví pošta? Fuj!

13. července 2009 v 10:56 | Pepenka5 |  FF - Beauxbatoms x Rokfort

,,Všetci mi budú chýbať," konštatovala Rose a dievčatá prikývli na súhlas, že u nich to bude rovnako.
Dievčatá sedeli na Roxynej posteli (čo dotyčná prijala len s veľkou nevôľou) a klebetili. Bolo asi desať hodín večer - asi polhodina predtým, ako dievčatá chodili spať. Momentálna téma bola škola, aby sme to upresnili, odchod z Beauxbatomsu.
,,To aj mne, budú všetci chýbať, možno si takú partiu ani nenájdeme," povedala Vicky smutne. Roxy si neodpustila ironickú poznámku:
,,Predpokladám, že ti najviac zo všetkých bude chýbať Matthew, že?" podpichla sestru, no tá to brala len s miernym úsmevom a zakrútením hlavou, čo mohlo znamenať len to, aká je sestra hlúpa.
,,Samozrejme, že jej bude chýbať Matthew, Roxy, to je predsa jasné, keď je to jej priateľ," povedala Bi a patrične zdôraznila slovo priateľ. ,,zato, ty si taká hnusná, že si si nebola schopná nájsť ani len poriadnu kamarátku, ako máme napríklad my, nieto ešte priateľa, ktorý by s tebou vydržal aspoň pár hodín tak, aby po tých pár hodínách ostal živý," povedala a objala Vicky okolo pliec.
,,To bude tým, že sú Beauxbatomský chalani buď meterosexuáli alebo gayovia, vieš?" povedala Roxy ironicky. Rose sa ticho zasmiala, Vicky, Mona a Bi sa len mierne usmiali.
,,Fajn, tak sú gayovia, na tom by sme sa možno zhodli," povedala Mona zdôrazňujúc slovo možno. ,,no potom, ako mohol Matthew chodiť s Vicky, keď je gay?" spýtala sa so zdvihnutým obočím.
,,Ja neviem, prepáč, Mona, ja sa nezaoberám tým, kto s kým chodí a prečo," povedala Roxy.
,,Prestaňte sa hádať, radšej poďme robiť niečo užitočné, než je hádanie sa o tom, kto je gay a kto nie je, a prečo chodia možno - gayovia s dievčatami!" zahriakla blížiacu sa hádku Vicky.
,,Napríklad o tom, ako sa veľmi čudujem, prečo ti Matthew nechýba. Ja teda nemám skúsenosti s chalanmi, ale keby som sa mala rozlúčiť s mojím chlapcom, tak by mi to bolo asi ľúto, nie?" povedala Roxy uštipačne a pohľad mala upretý na Vicky, ktorá sa začala nadychovať na odpoveď.
,,Prepáč, Vicky, že ťa preruším, ale za prvé to bude asi tým, že sa s Matthewom ešte niekedy uvidí, pokiaľ viem, tak už za dva dni. Toto sú len blbé Veľkonočné prázdniny, takže sa Vicky nemusí obávať toho, že by sa s ním neuvidela. Majú na to ešte... teraz nech netrepnem niečo blbé..," zamyslela sa Bi. ,,niekoľko mesiacov, to bude stačiť."
,,Pekne si to povedala, Bi, takže ja už nemám nič dodať. Snáď len to, že dnes existuje aj taká vymoženosť ako je pergament a atrament, ktorý sa dá - dokonca - aj poslať, takže bude Vicky s Matthewom vždy v kontakte. Stačí len poslať sovu," dokončila za kamarátku Rose.
,,SOVU?" zjačali štvoričky nahlas a Rose na nich len vypleštila oči, prečo tak kričia.
,,Áno sovu, prečo sa na to pýtate? Čakáte, že budete posielať SMS, alebo E-maily?" spýtala sa s miernym úsmevom a pozorovala, ako si dievčatá upravujú prekvapené výrazy na normálne.
,,Počkať, myslíme na rovnakú sovu? Na to veľké, škaredé zviera s nadmerným operením, ktoré nič iné nerobí, ako loví hlodavce a špiní to?" chcela sa uistiť Mona prekvapene.
,,Aha, vy myslíte tento problém," zasmiala sa Rose. ,,tak na to mám len jedno riešenie - pokiaľ viem, nechala som si u vás ten denníček a ak mi ho dáte, môžem vám prečítať, ako to tie sovy robia, to roznášanie a ako to vôbec funguje," povedala. Bi sa len usmiala, naklonila sa pod Roxynu posteľ a vybrala onen čierny denníček. Podala ho Rose, ktorá v ňom hneď začala oduševnene listovať. Po chvíli zrejme narazila na správnu stranu a začala čítať.
,,Milý denníček! Som tu len jeden deň, no prekvapení som zažila už veľa. No, aby som začala od začiatku. Snívalo sa mi niečo pekné o Jordanovi z druhého ročníka. V tom sne..," začala čítať.
,,Prosím ťa, preskoč to, nechcem počúvať výlevy jedenásťročného dievčaťa o prvej láske..," prerušila ju Roxy, za čo si vyslúžila karhavý pohľad zvyšných dievčat.
,,Náhodou, je to celkom pekné," povedala Mona.,,prvé lásky sa zažívajú intenzívne a romanticky."
,,Áno, romanticky," povedala Roxy, no z hlasu jej šla irónia. ,,asi tak romanticky, ako keby som ti hodila syrovú omeletu do tváre," povedala. Mona sa otriasla - syrovú omeletu neznášala.
,,...Keď sa podarilo Alici zobudiť ma, pričom jej musela Angelina trochu pomôcť, šla som do sprchy. Bola som tam sotva dve minúty, už mi dievčatá búšili na dvere, hoci som sa len teraz začínala pod teplou sprchou uvoľnovať. Celkovo sa mi spalo vlastne zle, pretože som celú noc musela myslieť na rodičov, čo teraz robia a či na mňa myslia. A okrem toho som si nevedela nájsť vhodnú polohu, v ktorej by mi bolo ako - tak príjemne. Konečne som zistila, čo to znamená všade dobre, doma najlepšie. Keď som sa očesala a obliekla sa, zišli sme z dievčatami dole po schodoch. Keď sme boli dole v klubovni, zrazili sme sa s Fredom a Georgom, takže z nás bola hneď vedelá kopa. Veselosť nás prešla v okamžiku, keď sme zistili, že nevieme, kde sa nachádza Veľká sieň, v ktorej podávali raňajky, ani jednotlivé učebne. Chvíľu sme bezradne stáli v klubovni, keď sa pri nás zastavil - denníček, to neuveríš! - Jordan z druhej triedy, ktorého som už vyššie spomínala. Cítila som, ako ma zaliala červeň a bolo mi príšerne teplo, aj keď je september. Oči som sklopila smerom dole a študovala som vzor na koberci. Červená, tmavočervená, červená, tmavočervená... Kým som sledovala vzor, jedným uchom som počula, ako Fred s Georgom vysvetľujú Jordanovi čo sa stalo. On sa iba okúzľujúco zasmial a ponúkol sa, že nás odvezie. Fred a George mali samozrejme poznámky, že čomu vďačia za takú pozornosť a potom sa spýtali - prisahám, ja ich zabijem! - ktorá dievčina to má na svedomí. No, našťastie Jordan neodpovedal a mlčky nás viedol po chodbách. Alica a Angelina obdivovali všetky pohybujúce sa obrazy okolo seba, no mňa to vôbec nezaujímalo. Mňa zaujal iný obraz - či radšej poviem človek krásny ako obrázok. Jordan, samozrejme. Keď sme prišli do Veľkej Siene znovu, všimli sme si, že strop je svetlomodrý, teda nie taký tmavý, ako bol včera večer. Jordan sa s nami rozlúčil, venoval mi posledný pohľad a šiel k svojim kamarátom. Ja som si sadla na prázdne miesto, vedľa mňa si, každá z jednej strany, sadli Alice a Angelina a oproti nám si sadli Fred, George a nejaký černoch Lee, s ktorým chalani bývajú na tej istej izbe.Ja som sa (veľmi nadšene) pozerala do taniera, ktorý bol predomnou a poškuľovala som po tom, čo mala naložené Alice..,"
,,Počkať, to každý má tanier a na ňom je len určité jedlo?" spýtala sa Roxy a zdvihla obočie.
,,To je strašné, ja tam nechcem ísť!" zastonala. Dievčatá s ňou, výnimočne, museli súhlasiť.
,,To je blbosť, hlavne, ak by mi dali niečo, čo nenávidím a moja suseda by mala niečo, čo ja milujem... To je týranie detí!" súhlasila s ňou Mona.
,,Ak si ty dieťa, Mona, o čom veľmi pochybujem... Keby si bola dieťa, Andrew by si ťa nevšimol, vieš? Ja teda neviem nič o chalanoch, ale pochybujem, že by boli na malé deti," podpichla ju Bi.
,,Prosím vás, chcem vám prečítať, ako to je, tak ma nevyrušujte, fajn?" oborila sa nich mierne naštvane Rose. Nenávidela prerušovanie a to jej kamarátky museli vedieť, nie?
,,Jasné, prepáč, čítaj nám to," ospravedlnila sa Vicky a povzbudivo sa na kamarátku usmiala.
,,Keď si Alice všimla môj pohľad, podsunula mi svoj tanier a zasmiala sa. Vysvetlila mi, že tie taniere sú pred nami preto, že tam je málo miesta a že môžeme jesť aj z opačnej strany stolov, dokonca Bifľomorčania a Bystrohlavčania dovoľujú zobrať si čosi z ich stolu. Nuž som sa pustila do jedenia, keď ma zrazu niečo vyľakalo. Do misy popcornu, v ktrej som mala ruku niečo narazilo a prevárilo sa to. Bola to vypchatá sova. Fred niečo vykríkol, načiahol sa za ňou a vybral jej z pazúrov list. Obzrela som sa okolo seba, kde je ostreľovač, ktorý do nás hádže umelé sovy, no nikde som ho nenašla. George mi medzitým vysvetľoval, že ich sova je 'mierne trafená' a vždy do niečoho narazí. Povedal, že iné sovy to nerobia a hneď to dokázalo aj to, že odniekiaľ vyletelo aspoň päťdesiat sov, znieslo sa nad svojich majiteľov, odovzdalo listy a balíčky a odišli. Takmer som zinkfarktovala, no potom som si uvedomila, že si na sovy budem musieť zvyknúť. Veď sú to milé zvieratá, nie? Keď som doraňajkovala, začala som si sem, do tohoto denníčka písať. Za chvíľu ho zavriem a idem na hodinu. O tom, ako bolo, napíšem večer. Katie Bellová."
,,Sovy? To je nehygienické a odporné! Aby sovy padali do jedla! Môjty bože!" vykríkla Mona.
,,V Beaubatonxe to bolo vyriešené lepšie, oveľa lepšie," poznamenala Vicky, aj keď sa snažila tváriť sa veselo. Veľmi jej to nešlo - neznášala sovy a pomyslenie, že jej nejaká padne do jedla ju vytáčalo do nepríčetna.
,,Áno, poštové holuby sú oveľa lepšie, než... poštové sovy," potvrdila Roxy a slová poštové sovy vyslovila s takým hnusom, ako sa len dalo.
,,Okrem sov je už len jedna horšia vec," poznamenala Bi potichu. ,,ale na to nechcem ani pomyslieť," povedala. Rose zdvihla prekvapene obočie.
,,Keď nás oslovujú menami," vysvetlila jej potichu Mona. ,,Celými menami. Nehovor mi, že tebe by vyhovovalo, alebo páčilo by sa ti, keby ťa volali tvojim celým menom," povedala prekvapene.
Či by to Rose vyhovovalo a či nie, to sa dievčatá nedozvedeli, pretože z dolného poschodia počuli krik ich matky:
,,Dievčatá, desať hodín! Pokiaľ ste v mojom dome, budete chodiť skoro spať, takže do piatich minút zhasnite!"
Dievčatá ju hneď poslúchli. Rose zasunula denník pod Roxynu posteľ (a Roxy dokonca nenamietala! Zrejme sa nespamätala z toho, že jej do jedla budú padať trafené sovy), potom sa postavili a každá si sadla na svoju posteľ. Hneď, ako si ľahli, vypli lampičky a zaspali.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama