
Bol dosť bledý. Síce býval bledý aj tak, ale bol bledšý ako zvyčajne, takže jeho pleť pôsobila s čiernymi vlasmi trochu komicky.
Kate, tentoraz so zeleným melírom pokojne odfukovala a brucho, oblečený v čiernom tričku a koženej mikine sa rytmicky nadvihovalo hore a dole.
,,Echchm..." odkašľala si a Tom sa hneď strnulo otočil.
Keď ju uvidel, tvár mu zalial široký úsmev a nervózne sa poškra bkal na brade.
,,Mi! Končene si sa prebudila, už som si myslel, že..." veselo štebotal a Hermiona si všimla, že v očiach sa mu zrkadlí radosť. ktorá sa však vôbec nepodobala na to, čo vídavala v očiach Lorda Voldemorta.
,,Aj ja ťa vítam. Zobudíš ju?" poprosila ho a hlavou kývla k spiacej Kate.
Tom sa radostne usmial a zo širokým úsmevom štuchol Kate lakťom do brucha.
,,Vstávaj, spiaca princeznička!" zašteboval a Hermiona ledva udržala smiech. Kate okamžite vstala, no nenamáhala sa otvoriť oči.
,,Vstávaj si sám, pako!" zahundrala napaprčene.
,,To som nehovoril tebe." zasmial sa Tom a Hermiona si všimla, že pod stoičkou skrížil prsty, na znak toho, že klame.
,,A komu potom, madam Pomfreyovej? Tá má k princezničke ďaleko." zahundrala Kate.
,,Nie, madam Norrisovej." odpovedal jej úplne kľudne Tom.
,,Tej starej, zablchavenej potvore, čo stále len buzeruje študentov a nedá im poko..." začala Kate, no Tom ju zo smiechom prerušil.
,,Na tvojom mieste by som to nerobil, vedľa teba sedí Filch!" upozornil ju.
Keď sa Kate pokúšala otvoriť oči, nenápadne mávol prútikom a naozaj, vedľa Kate sedel Filch a hádal na ňu zlostné pohľady.
Bola to síce len napodobenina, akýsi duch, no Hermiona vedela, že Kate tomu uverí.
,,Klamár." zamrmlala Kate, no otvorila oči. Aké však bolo jej prekvapenie, keď pred ňou stál skutočný Filch!
,,Áááááááááááááá!" vykríkla a stažila sa rýchlo vstať zo stoličky.
Tom vybuchol smiechom a vtom sa dvere na izbe Rokfortskej ošetrovateľky otvorili. Hneď, ako Tom počul vrzgot, okamžite, až to ani Hermiona nazbadala, odčaroval Filcha a tváril sa vážne. No, nepodarilo sa mu to a on znova vybuchol smiechom.
Do vnútra vbehla madam Pomfreyová a pohľad jej hneď padol na rehotajúceho sa Toma.
,,Pán Raddley, opustťe túto miestnosť." prehovorila nahnevane.
,,Ale..." snažil sa obhajovať Tom.
,,Žiadne ale. Myslím si, že ste tu už dosť. Chodíte sa vlastne aj najesť a na vyučovanie? Stále ste tu zatvorený tuto s polomŕtvou slečnou Grangerovou! Prosím vás, opustťe túto miestnosť." prerušila ho pani Pomfreyová nahnevane a nabrala červenú farbu.
,, Fajn." zahundral Tom nahnevane a treskol s dverami.
Madam Pomfreyová sa až teraz otočila k Hermione.
,,Ó, zlatíčko, vy žijete!" vykríkla naradostene a hneď utekala k Hermione.
,,Pani Pomfreyová, čo to trepe..." začala Kate, no potom si všimla pobavene sa smejúcu Hermionu. ,,Mi! Ty žiješ!" vykríkla naradostene a vrhla sa jej do náruče.
,,Áno, žijem, ale dlho nebudem, ak ma nepustíš." zamumlala dusiaca sa Hermiona.
,,Čo?" spýtala sa Kate, no potom sa zasmiala. ,,Prepáč." zacerila sa pobavene a pustila ju.
,,Máte teplotu." konštatovala madam Pomfreyová a až potom si všimla Hermiona teplomer, vykúkajúci z jej podpazušia.
,,Štyri... Štyridsať deväť?" vykríkla zhrozene Hermiona, keď sa pozrela na teplomer.
,,Tridsať deväť, zlatíčko, tridsať deväť." zaštebotala opäť madam Pomfreyová a usmiala sa na Hermionu.
,,Rozlúčte sa, potom si slečna Grangerová ľahne." zaštebotala znova Madam Pomfreyová a vzdialila sa.
,,Tak ahoj." usmiala sa smutne Hermiona a objala kamarátku.
,,Tak teda čus." zamrmlala Kate a odišla.








