
,,Ahoj Rose," pozdravila ju Vicky s úsmevom. ,,čože si taká rozradostená? Veď ideme do," vystrúhala kyselú grimasu, pričom sa osatné zasmiali, ,,Rokfortu."
,,Veď práve preto!" zasmiala sa Rose. Všetky dievčatá neveriacky vypúlili oči a pozreli sa na Rose ako na najväčšieho blázna pod slnkom. Ako prvej to došlo Bi.
,,Počkať..," zarazila sa zrazu, ,,ty sa do toho starého plesnivého hradu tešíš?"
,,Náhodou, počula som, že vôbec nie je plesnivý. To si len vaša mama navymýšľala, aby ste sa búrili proti nástupu na Rokfort. Je to krásny a vynovený hrad. Dokonca som presvedčila rodičov, aby mi o ňom porozprávali," obhajovala sa Rose.
,,A aký potom je? Úžasný, moderný hrad s technickými vymoženosťami? Každý večer diskotéka a alkohol od trinástich?" spýtala sa ironicky Mona.
,,Mno, to by možno nebolo tiež zlé," pridala sa k smiechu Roxy. ,,to by sme mohli doháňať aj tie stratené roky, čo sme nepili!"
,,Baby, už prestaňte," zaškerila sa Bi. ,,ste ako baby na trhu. Radšej by ma zaujímalo, ako je to na tom 'úžasnom' hrade...,"
,,Takže, ide sa tam vlakom," začala potešene Rose, že ju vôbe štvoričky pustili k slovu. No keď to povedala, dievčatá hneď schladili svoje nadšenie. ,,no tak, zase také zlé to nebude. Sú tam štyri fakulty a do kažej sa rozdeľuje podľa toho, čo máš v srdci, či niečo také. Každá koľaj má individuálny program. Na vyučovaní sú vždy dve a dve koľaje..."
,,To je nepraktické," zamračila sa Vicky. ,,na Beauxbatomse to bolo inak. Dievčatá a chlapci, to mi vahovuje. Nie nejaké hodnoty ducha, či čo..,"
,,A okrem toho, keby sme náhodou skončili každá v inej fakulte..," doplnila ju zamračene Mona.
,,No dve z nás by boli v jednej fakulte spolu, teda ak by nevymysleli fakultu pre špeciálne blbých, že Bi?" dovolila si uštipačnú poznámku Roxy.
,,To je pravda, Roxy. V takej by si skončila ty," odpovedala jej s úsmevom Bi a Roxy sa zamračila.
,,Predtým, než sa začne hádka, by som chcela povedať, že keby sme každá skončili v inej fakulte..." začala Rose.
,,A ak nevytvoria fakultu pre blbcov, dve budú spolu," prerušila ju Bi a pozrela sa na Roxy.
,,...tak to bude prúser," dokončila Rose. Dievčatá si hneď prestali vymieňať zamračené pohľady a spozorneli.
,,A to už prečo?" spýtala sa Vicky prekvapene a vytiahla obočie tak vysoko, až jej takmer zmizlo v hustých, ryšavých vlasoch.
,,Pretože, nie som si tým istá, ale v časoch, keď boli naši rodičia malí, bola medzi dvomi koľajami veľká nenávisť. A predpokladám, že je to aj teraz," vyvetlila Rose.
,,A akože keby sme trebárs ja a Roxy skončili v tých navzájom sa nenávidiacich fakultách, to by sme sa akože nemohli stretávať? spýtala sa s úškrnom Mona.
,,Pch, to by som chcela vedieť, aká zázračná moc, či aké miliardy ľudí by nám zabránili prestať sa strtávať či komunikovať navzájom," odfrkla si Bi.
,,To sa stane ľahko, Bi. Stačí, keď mi zoberieš tričko a je to horšie, akoby sme boli v tých blbých fakultách," podpichla ju Vicky.
,,Samozrejme, Vickuška je háklivá na svoje veci a je ochotná spáchať pre ne aj druhú svetovú vojnu, že?" podpichla ju naspäť Bi.
,,Druhá svetová už bola, Bi, takže tú si môžeš rozpútať akurát vieš kde," uškrnula sa Roxy.
,,Prestanťe, prosím vás, pretože mi z vašich hádok pukne hlava. Chcela som vám povedať o veľa veciach. Napríklad, že pred Rokfortom je veľké jazero, v ktorom žije obrovská sépia a morskí ľudia," zahriakla ich Rose.
Roxy vystrúhala anjelsku tvár a obrátila sa na Vicky:
,,Vicky, potom by si si nechcela zaplávať v jazere? Nemusíš sa báť, čakala by som na teba pri brehu a počkala, kým by si doplávala..," povedala s medovým úsmevom. ,,možno by ťa zožrala tá sépia," dodala tichšie, no Rose ju aj tak počula.
,,Nie, tá sépia ľudí nežerie, takže sa veľmi neteš. Ďalej je tam Zakázaný les a v ňom kentauri, jednorožce a iné potvory. Je tam vraj zakázaný vstup, no pár ľudí ho v minulosti porušilo," usmiala sa Rose šibalsky.
,,Aký veľký je ten les?" zaujímala sa Bi. ,,a aký je hustý? Žije tam aj niečo mäsožravé?"
,,Chceš tam nalákať Roxy? Aby sa stratila a nikto ju nenašiel?" zasmiala sa Rose. ,,no, les je veľmi hustý a veľký, no možno by jej kentauri pomohli... Aj keď by som im ju mohla opísať ako zlú, zlú dievčinu, možno..,"
,,Hej, prestante sa baviť na môj účet. Stratiť sa v lese nie je žiadna sranda, bola by som hladná a smädná..," zamračila sa Roxy.
,,Zato utopiť sa v jazere je podľa teba lepšie?" spýtala sa jej zo zdvihnutým obočím Vicky pobavene.
,,Tam náhodou smädom trpieť nebudeš. V tom prípade môžeš vypiť aj celé jazero," uškrnula sa Roxy. ,,A keď budeš hladná, môžeš si uloviť...ehm... rybu."
,,A utopí sa, nie? Náhodou, v lese si môžeš zabiť trebárs chobáčika a opiecť ho na ražni," oplatila jej to rovnakou mincou Mona. ,,a keď budeš smädná... tak to máš rovnaký problém ako bude mať Vicky s kyslíkom,"
,,A čo keby ste prestali? Mám pre vás ešte jednu vec," prerušila ich hádku Rose. Dievčatá sa utíšili a nedočkavo sa na ňu pozreli. Rose si vybrala z vrecka trička (naozaj, naozaj veľkého vrecka) maličkú vec. Bolo to presne do ruky. Až keď ju položila na posteľ, dievčatá zistili, čo to je. Malý, ošúchaný čierny denníček, obviazaný čiernou stuhou, na konci už rozstrapkanou.
(Na obrázku je denník maliara Picassa, pozn. autorky)
,,Je to denník mojej tety. Nechcela ísť na Beaubatonx, preto sa presťahovali spolu s rodičmi do Anglicka. Sem si písala všetko, od prvého dňa na Rokforte až po posledný," odpovedala na nevyslovenú otázku Rose.
,,Tvoja teta je taká stará, či sa nevie starať o svoje veci a kašle na ne?" podpichla ju Roxy.
,,Tento denník patril mojej prababičke, moja teta ho len našla a rozhodla sa do neho písať, " odpovedala jej kľudne Rose, akoby ju Roxy ani nepodpichla.
,,Čuš, Roxy," zahriakla ju Vicky. ,,Rose, prečítaj nám z neho."
Rose ho tovorila hneď na prve strane a začala čítať:
,,Milý denníček! Keď som prišla na nástupište 9 a 3/4, pripadala som si ako blázon. Nikto taký, ako ja tam nebol. Všetci boli ormálne oblečení, s cestovnými taškami v ruke. No ja som mala obrovský vozík a v ňom klietku so sovou a kufre, akoby som šla niekam do cudziny. Všetci sa na mňa pozerali ako na blázna a aj tak som sa cítila, keď mi mama povedala, že sa musím rozbehnúť proti nástupišťu (!) a mať zavreté oči. Chcela som aj protestovať, no povedala mi, nech sa nebojím. Ako keby mi tým mohla pomôcť... Aj keď som sa cítila trápne ako nikdy inokedy, zažmúrila som oči a rozbehla som sa oproti múru. Na moje prekvapenie, nanarazila som, ale ocitla som sa na tom skvelom nástupišti. Bola tam krásna lokomotíva..,"
,,To určite. Mala psycickú poruchu, keď je podľa nej smradľavá lokomotíva krásna?" dovolila si podpichnutie Roxy, no keď videla Rosin nahnevaný pohľad, zmĺkla.
,,..krásna lokomotíva. Bola celá červená. Keď som nastúpila, veľmi ťažko sa mi hľadalo kupé, no nakoniec som si jedno našla. Skamarátila som sa tam s dvomi dievčatami - Alicou Spinnetovou a Angelinou Jonesovou. Sú veľmi milé a nastupujú, rovnako ako ja, do prvého ročníku. Cez cestu sa k nám pridali aj Weasleyovci - Fred a George. Sú to dvojičky a nemajú inej zábavy, ako klamať nás typom "Ja niesom Fred, ja som George. OK, žartujem, som Fred..," Ale s celkom milí a zábavní. Majú tu ešte troch bratov a nenápadne nám ich ukázali. Percy sa mi zdal príliš nafúkaný, nečudovala by som sa, keby sa niekedy v budúcnosti stal aj prefektom. Pyšný je na to dosť. Ďalej je tu Charlie. Veľmi zaujímavý chalan. Fred (alebo George) vravel, že ho nesmierne zaujímajú draky a že uvažuje, že keď dokončí školu, pôjde študvať do umunska. No pani Weasleyová s tým vraj nesúhlasí, chcela by ho doma. Druhé dvojča poznamenalo, že pani Weasleyová im dovolí máločo. Keď si chcel dať Bill (ďalší brat) náušnicu do ucha, veľmi protestovala.... Blablabla... Ja si chcem prečítať niečo o Rokforte, mňa nezaujímajú dejiny nejakých Weasleyovcov..," Rose začala v knihe listovať a štvoričky dali hlavu dokopy.
,,Tá jej teta bola vážne šibnutá, hovorím vám. Čo je krásne na veľkej, špinavej a smradľavej lokomotíve?" skrčila som Roxy.
,,Ja neviem, možno sú Angličania zasadení na lokomotívy," odšepkala jej naspäť Bi.
,,Tu to je. Takže..," Rose si odkašľala a dievčatá opäť presmerovali svoje pozornosť na ňu. ,,Rokfort ma očaril. Nebola to len taká nejaká zrúcanina, ako som si myslela, bol to obrovitánsky hrad. Obklopovalo ho obrovské tmavé jazero, kde, podľa Hagrida žije veľká sépia. Hagrid je školský hájnik. Je obrovský a podľa dvojčat je to obor. Keďže sme prváci, mali sme sa asi ako zážitok previesť cez jazero. Šli sme do lodiek po štyroch a trochu sme sa aj báli, či sa loďka neprevráti. No, keď sme zahnali obavy, nasadli sme a previezli sme sa v pohode. Potom sme vstúpili do hradu. Prevzala nás nejaká stará, zosušená pani profesorka. Pôsobila veľmi prísne. Cestou do hradu nám vymenovala snáď tisíc pravidiel, ktoré musíme dodržiavať. Potom sme vošli do Veľkej Siene. Hneď som zistila, prečo sa tak volá. Bola naozaj obrovská, celá zo zlata. Strop vyzeral presne ako obloha, dokonca sa (podľa starších) aj menil. Potom nám pani učiteľka povedala, že keď vysloví naše meno, máme si sadnúť na stolček a ona nám dá na hlavu Múdry Klobúk, ktorý nás zaradí. Prišla som na rad ako trietia, keďže sa moje priezvisko začína na B. Klobúk mi chvíľu niečo hovoril a potom ma zaradil do Chrabromilu, kam poputovali aj Weasleyovci, Angelina a Alica. Som rada, že som si našla také skvelé kamarátky. S láskou, Katie Bellová."
,, Klobúk na hlavu?" spýtala sa prekvapene Mona. ,,ako nás vec bez mozgu môže zaraďovať?"
,,Možno mu mozog našili, alebo len blbec a zaradí nás kam chceme, či ako sú nám tam ľudia sympatický. To by bola sranda," uškrnula sa Roxy.
Vicky sa zamračila:
,,Ani nie. Keď si predstavím, že by som sa dostala do fakulty, kde sú ľudia sympatický, no zlí, idem sa zblázniť..,"
,,Ty si blázon aj tak," zamumlala Roxy, za čo po nej letel vankúš, ktorému sa vyhla. Pristál na podlahe a niktorá sa preň nezdvihla.
,,A možno, že má tá vec mozog... Veď je to Škola Čarov a Kúziel, nie?" zamumlala Bi. ,,tam veci môžu mať kľudne aj mozog."
,,Nerada vás ruším, baby, no ja už budem musieť ísť," prerušila ich Rose. ,,prišla som sem, len aby som vám oznámila niečo o Rokforte. Musím sa pobaliť na posledný týždeň v Beauxbatomse."
,,Tak ahoj..," uškrnula sa Vicky a zakývala jej. Ostatné dievčatá sa hádali, nuž si ani nevšimli, ako sa vytratila.








