
Všetky oči sa upierali na Voldemorta, ktorý stál so sklonenou hlavou a bielymi rukami zvieral Starodávny prútik.
Možno sa modlil, ale skôr v hlave odpočítaval čas. Za jeho hlavou sa vo svojej žiariacej očarovanej klietke vznášala ako obludná svätožiara Nagini, neustále sa zvíjala a krútila.
Keď sa Dolohov a Yaxley znova pripojili ku kruhu, Voldemort zdvihol zrak.
"Ani náznak, že by tu bol, môj Pane," riekol Dolohov.
Voldemortov výraz sa nezmenil. Jeho červené oči horeli vo svetle ohňa. Pomaly vytiahol Starodávny prútik.
,,Môj Pane..."
To prehovorila Bellatrix: sedela k Voldemortovi najbližšie, bola rozstrapatená, tvár mala trochu zakrvavenú, ale inak nebola zranená.
Voldemort zdvihol ruku, aby ju umlčal a ona už neprehovorila ani slovo, iba ho naďalej sledovala s nábožnou úctou.
"Myslel som, že príde," povedal Voldemort svojím vysokým jasným hlasom a oči mal uprené na poskakujúce plamene. "Predpokladal som, že príde."
Nikto neprehovoril. Na čistine sa vtom objavila vysoká postava; chlapec ktorý prežil, Harry Potter. Neviditeľný plásť si strčil do vrecka, spolu s prútikom.
"Zdá sa, že... som sa mýlil," povedal Voldemort.
"Nemýlil."
Harry to povedal, ako najhlasnejšie mohol, všetkou silou, ktorú v sebe našiel; bolo počuť, že nechcel, aby to znelo bojazlivo. Niečo čierne - a Hermiona vedela, že je to kameň vskriesenia - mu vypadlo z ruky a padlo do blata.
Obri zaburácali, Smrťožrúti sa postavili a vzduchom sa nieslo množstvo výkrikov, vzdychov a dokonca smiechu. Voldemort stuhol na mieste, avšak jeho červené oči vyhľadali Harryho, keď sa k nemu približoval a medzi nimi bol iba oheň.
A potom niekto zakričal: "HARRY! NIE!"
Hagrid bol spútaný a priviazaný k neďalekému stromu. Jeho obrovské telo rozhýbalo vetvy nad jeho hlavou, keď zúfalo bojoval s putami.
"NIE! NIE! HARRY, ČO TO CHCEŠ...?"
"TICHO!" zreval Rowle a jediným mávnutím prútika Hagrida umlčal.
Bellatrix, ktorá vyskočila na nohy, sledovala pohľadom Voldemorta i Harryho a dvíhala sa jej hruď. Jediné dve veci, ktoré sa teraz pohybovali, boli plamene a had, ktorý sa zvíjal v žiarivej klietke nad Voldemortovou hlavou.
Voldemort a Harry sa na seba stále dívali, Voldemort naklonil hlavu trocha nabok, skúmal chlapca stojaceho pred ním a ústa mu skrivil neveselý úsmev.
"Harry Potter," povedal mäkko. Jeho hlas by v tejto chvíli mohol byť súčasťou praskajúceho ohňa. "Chlapec, ktorý prežil."
Nikto zo smrťožrútov sa ani nepohol. Čakali, všetko čakalo. Hagrid stále zápasil s putami, Bellatrix lapala po dychu a Harry si nevysvetliteľne spomenul na Ginny, jej planúci pohľad, dotyky jej úst na jeho...
Voldemort zdvihol prútik. Hlavu mal stále naklonenú ako zvedavé dieťa, ktoré zvažuje, čo sa stane, ak bude pokračovať. Harry opätoval pohľad červených očí, chcel, aby sa to stalo teraz, rýchlo, kým ešte stál, než stratí kontrolu nad svojím telom, kým odhalí svoj strach.
,,Ale on neprežije..," povedal Voldemort posmečne a nadvihol prútik. Už- už chcel vyrieknuť kliatbu, no vtom ho prerušil ostrý, jasný hlas.
,,Nie! Neublížiš mu, Tom!"
Na čistinke sa objavili dve osoby; Harryho spolužiačka Hermiona a ešte jedna, ktorú nepoznal. Voldemort sa šokovane otočil a otvoril ústa. Červené chladné oči sa otočili na Hermionu a prebodávali ju spaľujúcim pohľadom. No ona odvrátila oči smerom na Harryho, akoby sa jej hnusilo pozerať sa Voldemortovi do očí.
,,Hermiona..," zašepkal, akoby nechcel veriť, že je to ona.
To, zjavne, prekvapilo všertkých Smrťožrútov. Nikto nepredpokladal, že by Lord Voldemort mohol osloviť menom humusáčku Grangerovú; tú, ktorá sa už sedem rokov pokúša zabiť ho.
,,Áno, som to ja, Tom. Vieš, ja som z tejto doby. Ja nie som z doby, kedy si sa narodil ty, ja som z tejto doby. Premiestnila som sa v čase do doby, kedy si študoval." Povedalal tvrdo Hermiona a čiernovlasá vedľa nej prikývla a tvrdo sa zahľadela na Voldemorta. Keď zacítil jej pohľad, otočil k nej hlavu. Bolo vidieť, že sa spamätal.
,,McGuyrová? Ty si zo sebou priviedla McGuyrovú? A na čo, prosím ťa? Aby ti robila partnerku?" Jeho hlas znel posmešne.
,,Áno, priviedla som zo sebou Kate, Tom." Povedala Hermiona nevýrazne. Len plamene jej ožarovali tvár, no Harry strhnul. A všetci ostatní s ním, keď svetlo z ohňa ožiarilo Slizolinský znak na jej habite. Slizolinčanka.
,, Hermiona, upokoj sa... Prosím ťa, vráť sa naspäť... Ja...ťa...nechcem... zabiť..."
,,A ani ma nezabiješ." Prehovorila Hermiona presvedčivo. ,,Urobím to ja."
V tej chvíli sa zbehlo všetko prirýchlo. Hermiona bleskurýchlo vytiahla prútik a namierila ho na Voldemortov prútik.
,,Expeliarmus!" zakričala, pričom dievčina vedľa nej zakričala niečo iné:
,,Avada Kedavra!" Zelené svetlo osvetlilo celý les; no netrafilo Voldemorta, ale jeho hada; Nagini. V tej chvíli sa Nagini zvalila na dno klietky a začala akoby krvácať. Harry počul aj neskutočný krik; až po chvíli si uvedomil, že to kričí Voldemort, držiac sa za srdce. Posledný horcrux bol zničený, Voldemort bol teraz ako kažý smrteľník.
Jeho prútik bol ďaleko v černičí a keď Hermiona pridržala prútik na jeho hrudi; všetci Smrťožrúti strnuli. Nikto sa veľmi nemal k činu, aj keď mali vytiahnuté prútiky. No Hermiona ich nevnímala. Zadívala sa na Voldemorta a po líci jej stiakla slza.
,,Prepáč, Tom," zašepkala zúfalo plačlivým hlasom. ,,Prepáč,"
Dievčina vedľa nej stála nepohnute ako socha a prútik mala položený vedľa Hermioninho pre prípad, že by ju odzbrojili.
,,Avada Kedavra," prehovorila zlomeným hlasom Hermiona a z jej prútiku vystrelil prúd zeleného svetla; ktorý trafil Voldemorta. Pán Temna padol na zem mŕtvy. Harry chcel vykríknuť radosťou, ale všimol si Hermionu, ktorá mala spustenú ruku s prútikom. Triasla sa a z hrdla sa jej vydral vzlyk.
Keď tento temný zvuk prerušil ticho temného lesa, Smrťožrúti sa akoby spamätali. V tej chvíli sa spustil boj.
Dievčina mala veľmi presnú mušku; kým Smrťožrúti stihli zaútočiť, stihla zasiahnuť zabíjacím zaklínadlom Rowla a Yaxleyho. Harry tiež zdvihol prútik a hoci nerád, aj on vyriekol tie slová a zasiahol Dolohova. Smrťožrúti sa už začali brániť; Fenrir Greyback chcel skončiť po dievčati, no jej Avada Kedavra ho ziasiahla priamo do hrude.
,,Avada Kedavra!" zreval Malfoy, mieriac prútikom na Harryho, kým prekročil nebohé telo Narcissy Malfoyovej. Kým svetlo na Harryho letelo, všimol si v Malfoyových očiach záblesk. Vtom sa na neho zvalilo čosi ťažké; to ho pritlačila k zemi Hermiona.
,,Och, Harry, nesprávaj sa ako hlupák! Prečo neútočíš?" spýtala sa ho zlomeným hlasom a on v jej hlase spoznal bolesť. Rýchlo odvrátila hlavu a zostala na Bellatrix Lerstrangeovú Petrifikus Totalus. Bellatrix padla na chrbát, stuhnútá ako lata. Harrymu to mimovoľne pripomenulo chvíľu, keď Hermiona omráčila Nevilla v Chrabromilskej klubovni.
Na celej čistine sa rozľahlo ticho. Všetci Smrťožrúti ležali mŕtvy na zemi. Hermioninu tvár rozžiaril úsmev:
,,Harry, vyhrali sme! My sme vyhrali! Vy-hra-li smééé!" No aj keď mala na tvári úsmev bolo vidieť, že má v očiach smútok. A aj nezainteresovaný by vedel, za kým. Harry sa na ňu tiež usmial.
,,Áno! Predstav si to, všetko bude v pohode!" uškrnul sa šibalsky, keď si pomyslel na Ginny, na jej vlkhé pery na tých jeho...
O pár seknúd už sedeli všetci traja vedľa sbea z radostnými úsmevmi a počúvali, ako Hermiona rozpráva, čo sa stalo.
,,... A potom mi Kyra povedala svoj plán.
,Bude to ťažké, ale malo by to výjsť' vravela mi. Bohužiaľ, nemohla ísť s nami. Príšerne by chcela, ale nemohla. Ona bola šibalská povaha, no nikdy by na nikoho nedokázala zoslať kúzlo. S výnimkou Filcha, samozrejme," zasmiala sa a Kate ju napodobnila. ,,a potom sme sa sem premiestnili. Keďže si pamätám všetko, čo sa tu stalo, viem, kde si našiel Voldemorta. A tak sme sa tu s Kate ponáhľali. Zvyšok už poznáš, veď si..." Hermionin veselý hlas prerušil výkrik, pri ktorom stuhla Harrymu a Kate krv v žilách:
,,Avada Kedavra!"
Už sa tomu nedalo zabrániť. Zelená kliatba poslaná Bellatrix Lerstrangeovou sa k Hermione blížila a blížila. Zavrela tuho oči a pod viečkami si predstvila tvár toho, koho milovala. Tvár Toma Raddleyho, ktorá sa sa však neochotne posunula doľava a jej sa v zornom poli pohľadu objavila veľká ryšavá hlava Rona Weasleyho... O pár sekúnd dopadlo na vlhkú zem mŕtve telo.








