close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 


  • DOMŮ / ARCHIV / NECHCI REKLAMY! Blíží se 5 let výročí založení blogu!!!


1. Která škola?

12. července 2009 v 17:12 | Pepenka5 |  FF - Beauxbatoms x Rokfort

Děkuji Pepence5, že se připojila do projektu: Vaše povídky ;-) Snad se Pepenka5 nebude zlobit, ale musela jsem si kapitolu pojmenovat sama, protože nesnáším kapitoly bez názvu a ještě jsem opravila název školy - Beauxbatoms ;-)

,,Pani D'Aboville, máte trojičky!"

Tieto slová zneli mladej žene v ušiach už veľmi dlho, odvtedy, čo ich pred 16 rokmi začula od dievčaťa, ktoré jej pomáhalo pri pôrode. Nikto si ani nevedel predstaviť, aká bola žena šťastná. V ten deň porodila 3 dievčatká, milé a krásne; ako sa zistilo aj v posledných rokoch, veľmi múdre.



Trvala na tom, aby sa dievčatá učili doma, no jej muž o tom nechcel ani počuť. Nie, nebol zlý, on len nechcel, aby z nich vyrástli niečo ako pani D'Abovillová. Nebola to žiadna hlupaňa, no všetci sa jej stránili. Bola síce nádherná, s jej zlatými vlasmi s ryšavými odleskami a veľkými modrými očami, no manžel nechcel ani počuť o tom, že by sa dievčatá mali jedného dňa podobať jej.
Fiflene, ako ju nazýval zo žartu. No obyvatelia bohatej štvrte, najbohatšej v celom Francúzsku, v ktorej bývali, ju tak prezývali stále. V jej neprítomnosti, samozrejme, pretože sa ich ako rodiny báli.
Ako vždy si pán D'Aboville presadil svoje a dievčatá poslali do škôl. Nikto zo susedov nevedel do akej školy ich poslali, možno len ich sused, ktorý bol však skoro stále u nich a jeho manželka, rodinná priateľka. Boli rovnako ako D'Abovillovci, veľmi čudný.
Stránili sa ostatných a ostatní sa stránili ich. Pán a pani de la Fontaine mali jednu dcéru, rovnako starú ako trojičky. Povravievalo sa, že chodí do tej istej školy, ako oni, no nikto nevedel, aká to je. Len tieto dve rodiny vedeli o škole Beauxbatoms, krásnej škole pre mladé čarodejnice a čarodejníkov.
Keď sa v ten osudový deň narodili trojčatá, všetci tŕpli, aby sa z nich nestalo niečo, ako ich matka. No dievčatá boli iné. Každá z nich svojou krásou prevyšovala matku, no nevyzerali ani ako sestry. Každá z nich bola iná. Takmer nič na nich nebolo rovnaké, azda len krv, prúdiaca im v žilách.
A kadžá z nich vynikala v niečom inom. Každá z nich bola niečím jedinečná, najlepšia. Všetci ich mali radi pre dobrosrdečnosť, milosť a krásny úsmev, ktorým sa odmalička usmievali. Úsmev, pri ktorom sa každému roztápalo srdce.
Už ako u trojročných sa u nich začala prejavovať prvá magická schopnosť, ktorá však každým dňom rástla. Veľakrát sa niečo vznieslo do vzduchu, puklo, či podpálilo sa. Keď sa to dozvedeli de la Fontainovci, poslali istého rodinného známeho, ktorí učil dievčatá čarovať. Nemali prútik, no aj tak im to šlo. Nie veľmi výborne, ale šlo im to.
No svoju moc nevedeli veľmi dobre ovládať. Keď sa u nich po niekoľký krát objavil kolotoč, či sa im podpálil stôl, pán D'Aboville si presadil, aby šli dievčatá do školy. Školu vybrala pani D'Abovillová osobne, podľa toho, kde študovala.
Samozrejme, že dievčatá šli do Beauxbatomsu, vyblýskanej ružovučkej školy, čo sa nepáčilo ani im, ani pánovi D'Abovillovi. Veľa sa pre to aj rodičia trojičok hádali. Pán D'Aboville chcel, aby šli trojičky na Durmstrang, čo bola však násilnícka škola, čo musel aj on uznať. No aj tak sa hádali.
V ten osudovýdeň bolo všetko také, ako vždy. Hádky boli u D'Abovillovcov na dennom poriadku, takže deň sa takmer ničím nelíšil od normálneho.
,,Takto to nejde, Mirabelle! Stále sa snažíš vychovať z ncih také fifleny, ako si ty!" povedal pán D'Aboville a zdvihol zrak od novín, ležiacich na stole. Jeho žena sa práve pudrovala pri stole a štetček jej zamrzol v ruke.
,,Oh, Phillip, nezačínaj s tým už zase! Ja len chcem, aby boli šťastné, to je všetko!" povedala hlasom, proti ktorému sa nedalo hnevať. No pána D'Abovilla to neobmäkčilo.
,, Nie, ty chceš, aby boli presne také, ako ty! Hlúpe fifleny!"
A týmto sa začala obvyklá hádka, ktorú počúvali všetci z ich štvrte. Vždy v tej istý čas, vždy o tom istom. O troch dievčatách, ktoré však nič netušiace spali posteliach s klapkami na ušiach, aby ich krik rodičov nezobudil.
No hádka sa neskončila po pár minútach, ako obyčajne. Bola dlhšia, oveľa dlhšia, a prudkejšia. Padali čoraz ostrejšie slová a susedia, ktorí ich zo záujmom počúvali začuli slová ako "Beauxbatomské kozy", "Durmstrangský násilníci" a mnohé inšie. No nikto im, ako sa to obyčajne stávalo, nerozumel. Ako by aj, keď všetci susedia, okrem de la Fontainovcov boli muklovia. No tí hádky svojich priateľov nepočúvali; videlo sa im to veľmi neslušné. No ani neodháňali všetkých, ktorí sa "nanápadne" blížili ku krásnemu zlatému plotu záhadnej rodinky.
,,Jednoducho ich prihlásim do Rokfortu, a basta!"
Týmto slovami sa skončila hádka. Slovo "Rokfort" sa v hádkach D'Abovillovcov vyskytovalo často, no väčšinou to boli len vyhrážky. No teraz to pán D'Aboville myslel vážne. Spokojne sa zase pustil do čítania novín, pričom sa jeho žena rozplakala.
O Rokforte, čarodejníckej škole v Británii, mala najhoršiu mienku. Je to vraj kamenný hrad s brneniami a duchmi. Jazdí sa tam lokomotívou a sú tam samí hulváti. Vyšiel z nej aj Lord Voldemort, a po tom, čo začal vraždiť, názor pani D'Abovillovej sa ešte viacej pritvrdil.
Z Beauxbatomsu nikdy nevyšiel černokňažník, zvykla hovoriť, načo ju manžel dopĺňal, že ani žiaden mudrc. Po lícach sa jej začali kotúľať ešte väčšie slzy. Šesťnásť rokov chránila svoje dcéry pred touto strašnou školou. A oni tam teraz pôjdu. Do špinavého a strašného Rokfortu.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama