
Medzi srdevrúcimi vzlykmi bolo počuť, že preklína celý svet, jeho krutosť i nespravodlivosť, jeho nečakáné i osudové zvraty.Preklínala ten kratučký okamžik, ktorý o všetkom rozhodol, keď strana dobra navždy zanikla.Preklínala ten okamžik, keď slávny Harry Potter zaváhal, prejavil súcit nad Lordom Voldemortom. Ten okamžik sa mu stal osudným.
Slávny Harry Potter zomrel rovno pred jej očami.A nebol sám.Spolu s Harryho životom vyhasla aj tá posledná nádej v ľudských srdciach, ktorú zobrazoval práve oný Harry Potter.Keď videli, ako bol zbabelo zasiahnutý od chrbta, prestali bojovať a všetkých ich pozabíjali.Áno, Ron, Ginny aj ostatný Weasleyovci, vlastne všetci, ktorý sa účinkovali na odpore voči Lordovi Voldemortovi zahynuli smutnou smrťou.Pred jej očami jej zabili všetkých, kamarátov, známych, i celkom neznámych, čo ich trojicu podporovali.Trojica sa rozpadla.
Slávny Harry Potter zomrel rovno pred jej očami.A nebol sám.Spolu s Harryho životom vyhasla aj tá posledná nádej v ľudských srdciach, ktorú zobrazoval práve oný Harry Potter.Keď videli, ako bol zbabelo zasiahnutý od chrbta, prestali bojovať a všetkých ich pozabíjali.Áno, Ron, Ginny aj ostatný Weasleyovci, vlastne všetci, ktorý sa účinkovali na odpore voči Lordovi Voldemortovi zahynuli smutnou smrťou.Pred jej očami jej zabili všetkých, kamarátov, známych, i celkom neznámych, čo ich trojicu podporovali.Trojica sa rozpadla.
Už zostala posledná odporkyňa lordda Voldemorta, ona, Hermiona Grangerová. Teraz však nemislela na záchranu už aj tak zaniknutého sveta, teraz nariekala nad najbližšími i nad telom jej lásky- Ronaldom Weasleyom.
Bola veľmi naivná, keď si predstavovala, že všetci zabijú Voldmoerta a budú žiť s Ronaldom navždy. Ten nešťastný zelený kamienok, na ktorom sa šmykla posledná nádej všetkého dobra.
Zelená farba, ako jeho smaragdové oči, no i zelená ako smrtiaca kliatba, ktorá z nich vymazala všetku veselosť a vrúcnosť.
Teraz zanikla všetka nádej, muklovia sú mŕtvy, všetko by sa nestalo keby...
Keby čo?
Neexistovalo by toho kamienku?
Nie, keby sa v mladom Tomovi Raddleymu niečo nezlomilo, niečo temné, čo ho donútilo zabíjať. Ale teraz to bolo vlastne jedno. Čo zmôže obyčajná osôbka proti niečomu, čo sa už stalo?
Veď nebola nič, len vzlykajúca kôpka v- áno, kde to vlastne je?
Zdvihla uplakané oči a poobzerala sa s nimi po zrúcanine- áno, tu bola Dumbledorova pracovňa pred tým, ako ho zabili Smrťožrúti.
Ale čo teraz? Ako môže zmeniť niečo, čo sa už stalo? Veď to je už nemožné... alebo žeby predsa?
Cink, cink!
Akoby na seba upozornilo jediné riešenie, ktoré jej mohlo pomôcť, malý darček, ktorý jej pred asi mesiacom daroval vtedy ešte živý Ron- drobučký časovrat.
Áno, keby sa premiestnila do doby, keď zabili Lily a Jamesa, do doby, kedy Harry zostal sirota a zabránila tomu nešťastiu?
Pomohlo by jej obetovanie jediným ľuďom, ktorý ju mohli zachrániť- Lily a James Potterovci? Možno keby neumreli, možno by sa všetko podarilo...
Sila nádeje do nej vlialo nádej- nádej, že všetko dobre dopadne. Opatrne sa postavila na klepotajúce sa nohy a v kaluži čistej vody, jedinej, ktorá nebola zafarbená krvou si umyla tvár a prinútila sa prestať plakať.
Uchytila časovrat do prstov a začala s ním točiť- raz, dvakrát...
Prestala počítať, spoliehala sa iba na intuíciu že sa dostane tam, kde chcela, tak kde sa to všetko začalo.
Odrazu pustila časovrat a všetko okolo nej sa začalo krútiť...
Pokúšala sa niečo vnímať, ale z rozmazaných objektov nevidela nič, len čo ju z toho ukrutne rozbolela hlava.
Zatvorila oči a pokúsila sa spomínať na posledné okamžiky strávené s Ronom, Harrym Ginny...
No vtom, po nekonečnch hodinách letu v čase sa ocitla na správnom mieste a dopadla na mramorovú zem.
Ocitla sa na mieste, kde predtým stála, až s tým rozdielom, že nikde nebola krv, voda ani nič...
Ale, nepodobalo sa to dokonca ani na Dumbledorovi pracovňu, ktorú by spoznala na prvý pohľad... Táto bola chladnejšia...
Prekvapene sa pozrela na bradatého riaditeľa pred sebou. Spoznávala ho, veď predsa o ňom čítala v Dejinách Rokfortu...
,,Armando Dippet." zašepkala.








