
Lily sa prechádzala po školských pozemkoch. Vietor jej jemne strapatil vlasy. Tento rok bol posledný.
Už nikdy neuvidí ten nádherný hradm kde zažila toľko krásneho.
Už nikdy neuvidí svoje kamarátky, ktoré si tu našla.
Už nikdy neuvidí Jamesa Pottera. Áno. Konečne si priznala, že ho miluje, al eon o ňu už nejavil záujem. Prečo práve teraz? Bol to osud, keď sa do neho zamiluje on si najde inú? Už sa s tým nedá nič robiť. Ich cesty sa rozídu a ona ho už nikdy neuvidí. Trhalo by jej to srdce, keby ho videla s inou....Zrazu sa pri nej niekto zastavil. Mierne sa otočila a až potom zistila kto to je.
Už nikdy neuvidí ten nádherný hradm kde zažila toľko krásneho.
Už nikdy neuvidí svoje kamarátky, ktoré si tu našla.
Už nikdy neuvidí Jamesa Pottera. Áno. Konečne si priznala, že ho miluje, al eon o ňu už nejavil záujem. Prečo práve teraz? Bol to osud, keď sa do neho zamiluje on si najde inú? Už sa s tým nedá nič robiť. Ich cesty sa rozídu a ona ho už nikdy neuvidí. Trhalo by jej to srdce, keby ho videla s inou....Zrazu sa pri nej niekto zastavil. Mierne sa otočila a až potom zistila kto to je.
"Ahoj Lily."povedal a zahľadel sa na západ slnka. Už jej nehovoril Evansová. Z jeho úst jej meno znelo tak nádherne. Chcela by, aby jej tal vravel. Už jej tak ale nikdy nepovie.
"Ahoj."pozdravila ho nesmelo.
"Je to nádhera. Však?"opýtal sa.
"Áno to je. Bude mi to tu všetko chýbať."povedala zamislene. Nechcela byť s ním sama.
"Ja už pôjdem."povedala po dlhej dobre ticha. James nič nevravel. Než však vstala, chytil ju za ruku.
"Lily, ja...buď tu ešte so mnou."povedal a pozrel sa na ňu svojími orieškovo hnedými očami.
"James, ja nemôžem."povedala smutným hlasom. Ten ju však priťiahol k sebe. Spadla mu priamo na kolená.
Zadíval sa do jej smaragdových očí. Pomaly sa k nej priblížil a nežne ju pobozkal. Cítila sa ako v siedmom nebi. Toľko po tom túžila a konečne sa jej takný sen splnil. Po chvíli sa od seba odtrhli. Obaja zrýchlene dýchali.
Lily mala pocit, ako keby jej malo srdce vyskočiť z hrude. Potom si pred ňu James kľakol. Nevedela, čo má na to povedať, preto radšej nevravela nič.
"Ahoj."pozdravila ho nesmelo.
"Je to nádhera. Však?"opýtal sa.
"Áno to je. Bude mi to tu všetko chýbať."povedala zamislene. Nechcela byť s ním sama.
"Ja už pôjdem."povedala po dlhej dobre ticha. James nič nevravel. Než však vstala, chytil ju za ruku.
"Lily, ja...buď tu ešte so mnou."povedal a pozrel sa na ňu svojími orieškovo hnedými očami.
"James, ja nemôžem."povedala smutným hlasom. Ten ju však priťiahol k sebe. Spadla mu priamo na kolená.
Zadíval sa do jej smaragdových očí. Pomaly sa k nej priblížil a nežne ju pobozkal. Cítila sa ako v siedmom nebi. Toľko po tom túžila a konečne sa jej takný sen splnil. Po chvíli sa od seba odtrhli. Obaja zrýchlene dýchali.
Lily mala pocit, ako keby jej malo srdce vyskočiť z hrude. Potom si pred ňu James kľakol. Nevedela, čo má na to povedať, preto radšej nevravela nič.
"Lilyan Evansová. Budeš mojou ženou?" Teraz jej naozaj vyrazil dych. Hľadela do jeho hnedých očí, z ktorých sršalo očakávanie. Otvorila ústa. Stále nevedela, čo na to povedať. Milovala ho, ale hneď svadbu? Všetko jej výrilo hlavou až nakoniec povedala.
"Áno, bude mi cťou."odpovedala s úsmevom. Aj na Jamesovej tvári sa objavil šťastný úsmev. Pevne ju chytil a niekoľko krát s ňou zatočil. Potom ju konečne položil nohami na zem. Zohol sa k nej a len zašepkal: "Milujem ťa a vždy ťa aj budem."









krásné