close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 


  • DOMŮ / ARCHIV / NECHCI REKLAMY! Blíží se 5 let výročí založení blogu!!!


9. Ty se mezi nás nehodíš!

30. června 2008 v 21:31 | Ami Jane |  FF - Zkus změnit nezměnitelné
Obeholi už dva mesiace. Ginny, Liz, Jenifer a Lily sa ešte viac spriatelili. Lily im pomáhala so školou, pretože nikedy nestíhali písať domáce úlohy.
Liz sa už vrátila pôvodná nálada. Stále sa len usmievala a nikdy si nenechala príležitosť strápniť Snapea. Dokonca sa aj skamarátila s Jamesom. Čo bolo dosť pozoruhodné.

Ale naopak, Jenifer bola čoraz tichšia. Stále vyhľadávala samotu. Poriadne sa ani nesmiala. Všetci sa čudovali, čo jej je, ale iba Liz a Ginny vedeli, čím to je. Zvláštne však bolo, že James sa jej ešte nepomstil. Na každom rohu čakala, čo jej urobí, ale stále nič. Ale ako sa hovorí, ticho pred búrkou.
Ginny sa stále len učila. Samozrejme aj s Lily. Patrili medzi najmúdrejšie z celého ročníku. James sa stále pokúšal ohúriť Lily, ale Ginny jej s radosťou pomáhala sa ho zbaviť.
Práve sa všetky štyri chystali na hodinu, keď začuli známe hlasy.
"Paroháč, ja mám iný návrh. Čo keby sme mu sťiahli tie jeho trenky?" zasmial sa.
"Nie braček, všetci by tu hrôzou asi umreli." zašklebil sa hnedovlasý chlapec. Lily s Ginny mu ihneď chceli ísť na pomoc, nanešťastie ich predbehla Jenifer. Vyťiahla svoj prútik a namierila ho na oboch chlapcov, ktorý si ešte nič nevšimli.
"Ak mu niečo urobíte, tak sa ma neželajte!" zasyčala. Chlapci sa prekvapene otočili. James ju prebodol pohľadom.
"Len sa tu nehraj na hrdinku Parkerová." zašklebil sa Black.
"Budem, pretože ubližujete tomu, čo si to nezaslúži!" zavrčala.
"Samozrejme. A ako vieš, že nič neurobil?" zasmial sa Potter.
"Lebo to viem. On nie je zlý tak ako vy!"
"Ale pravdaže. On sa zaoberá čiernou mágiou, ale to je v poriadku." odfrkol si Sirius.
"Každý nie je dokonalý. A teraz, zlož ten prútik, inak..."
"Inak čo!" zavrčal Black a nemieril na ňu prútikom.
"Hádam by si nenapadol dievča." posmešne si odfrkla.
"Dievčaťu by som nikdy neublížil, ale ty sa medzi ne nerátaš." zasmial sa. Jenifer zvlhli oči. Nechcela plakať, ale inak čo nešlo. Veľmi sa jej to dotklo. Nič o nej nevedel, tak prečo sa k nej tak správa?
"To si prehnal." povedala potichu a nahnevane odišla. Tieto slová už počula v jej dobe. Nechcela na ti spomínať, ale bolo to silnejšie ako ona.
"Ahoj Ben." usmialo sa šťastne hnedovlasé dievča a objala chlapca pred sebou.
"Hm..."
"Deje sa niečo?" spýtala sa zmätene.
"Nie...vlastne áno. Už nemôžeme spolu chodiť." odpovedal chladne.
"Prečo?" spýtala sa so slzami v očiach.
"Už ma nebavíš." povedal s ironickým tónom.
"Nechcem ťa už nikdy videť. Si iba úbohý..." povedala. Ben ju však chytil surovo za zápästie až sykla od bolesti.
"Pusť ma, to bolí."
"To ma netrápi!"
"Si nechutný, keď ubližuješ dievčatám!" zasyčala a snažila sa dostať z jeho silného zovretia.
"Ja dievčatám neubližujem, ale ty sa medzi ne nerátaš." Zasyčal a odsotil ju takou silou, že narazila do steny a omldlela.
"Jenifer, no tak, počkaj." zakričala za ňou Lily. Jenifer sprudka zastavila, že do nej skoro Lily narazila.
"Jenifer, čo sa stalo?" spýtala sa a pohladila ju po chrbte.
"Jenifer, veď ty sa trasieš. Nezajdem s tebou na ošetrovňu?" spýtala sa jej ustráchane.
"N-nie, netreba." vyktoktala zo seba.
"Samozrejme. Poď." povedala. Chytila ju za ruku a ťahala na ošetrovňu. Jenifer stále neprítomne hľadela pred seba. Ani si neuvedomila kam kráča. Iba stále spomínala na jej nešťastnú minulosť. Na to, na čo sa snažila dlho zabudnúť. Na to, čo jej veľmi ublížilo.
Vošli na ošetrovňu. Madam Pomfreyová si ich ihneď všimla. S úsmevom k nim prišla.
"Čo sa deje slečny?" spýtala sa milo.
"Madam Pomfreyová, to neviem ani ja. Iba tuto Jenifer sa strašne trasie a nechce nič hovoriť. Nemáte niečo na upokojenie?" spýtala sa Lily.
"A chce ísť potom do školy?" spýtala sa milo.
"Myslím, že áno. Nebolo by dobré zameškať." povedala vážne Lily.
"Dobre. Posaďte ju tu." povedala starostlivo a odbehla do svojho kabinetu. Lily posadila Jenifer na najbližšiu voľnú posteľ. Zahľadela sa jej do očí.
"Jenifer, čo sa deje?" spýtala sa jej potichu.
"N-nič."
"To hovor inému a nie mne. Dotklo sa ťa to, čo ti povedal Black? Ak áno, tak sa preto netráp. On za to nestojí..."
"N-nie. On za to nemôže. Iba som si na niečo spomenula. Možno ti to niekedy poviem, ale teraz nemám toľko síl, aby som ti to mohla povedať. Nechcem na to spomínať. Už nie." povedala. Chytila si hlavu a začala sa mierne kolísať.
"Bude to dobré. Čo bolo, to bolo. Minulosť už nie je a ani nebude." povedala. V tom prišla madam Pomfreyová. V rukách držala malú flaštičku s modrým obsahom.
"Slečna, vypite to." usmiala sa na ňu. Jenifer iba prikývla. Vzala si od nej fľaštičku a na jeden raz ju vypila.
"Fuj!" povedala kyselo.
"Ja viem, slečna, nie je to nič príjemné. Určite sa vám po tom ale uľaví." usmiala sa. Jenifer iba kývla hlavou. Potom vstala a s tichým dovidenia spolu s Lily odišla.
"Ak si trochu pohneme, možno stihneme začiatok transfigurácie." povedala šťastne Lily. Jenifer iba prikývla a začala utekať. Dievča so smaragdovo zelenými očami sa usmialo a bežalo za ňou.Rýchlo otvorili dvere a vošli do triedy. Profesorka McGonnagalová sa len zamračila a jej pery sa nebezpečne zúžili.
"Kde ste boli slečny?" spýtala sa prísne.
"Na ošetrovni pani profesorka." povedala veselo Jenifer.
"Stalo sa vám niečo slečna?" spýtala sa profesorka.
"Nič sa nestalo pani profesorka, iba Jenifer dostala elixír na ukľudnenie a teraz je až moc veselá." povedala Lily.
"Dobre slečna Evansová, sadnite si a nejako ju upokojte."
"To nie je treba pani profesorka. Ja som úplne kľudná." zachichotala sa Jenifer a sadla si s Lily do prednej lavice.
"Práve sme hovorili o animágoch, než nás vyrušili slečny. Akú podmienku musia splniť čarodejníci, ak sa chcú stať animágmi?" spýtala sa do celej triedy. Jenifer vyšvihla tak rýchlo ruku, že jej skoro odletela. Profesorka McGonnagalová sa na ňu prekvapene pozrela.
"Slečna Parkerová?"
"Musia byť zaregistrovaní na ministerstve. Ako náhle sa tak nestane a príde sa na to, môžu dostať trest." povedala Jenifer veselo.
"A viete aj aký je to trest?" spýtala sa.
"Tri až desať rokov v Azkabane. Závisí to podľa toho, koľko už je animágom a či sa aj nejako prezradil." odpovedala na jej otázku.
"Slečna, veľmi ste ma prekvapili. Päť bodov pre chrabromil za vašu bezchybnú odpoveď." usmiala sa profesorka. Jenifer sa iba sokojne usmiala a ďalej počúvala výklad profesorky.
Hneď ako zazvonilo sa Jenifer rozbehla von s triedy. Na chodbe sa začala nekontrolovane smiať. Rýchlo ju dobehla Ginny, Lily a Liz.
"Jenifer, deje sa niečo?" spýtala sa jej Ginny.
"Nie malo by sa?" spýtala sa veselo.
"Nie nemalo by sa, iba sa smeješ ako blázon." zašklebila sa Liz.
"Ja viem, ale vôbec nad tým nemám moc. To robí ten elixír." zasmiala sa Jenifer.
"Hm...nechceš ísť do spoločenskej miestnosti?" spýtala sa jej opatrne Lily.
"Nie nechcem. Chcem ísť na vyučovanie. A teraz poďte, budeme mať obranu proti čiernej mágií." usmiala sa a pokčarovala ďalej v ceste.
"Hej, James. Aj tebe sa zdalo, že Grangerová na nás zazerala?" spýtal sa ho po hodine Sirius.
"Kedy?"
"Na transfigurácií, keď Parkerová hovorila o tom Azkabane."
"Máš pravdu. Akoby niečo tušila."
"Ale ako?"
"Neviem. Je dosť divná. Celokov sú všetky tri také tajomné." Zamyslel sa James a spolu s ostatnými Záškodníkmi sa vybrali na ďaľšiu hodinu.
Jenifer sa posadila s Ginny do druhej lavice. Pred ňou sedela Liz s Lily. Začali sa veselo rozprávať. Jenifer cítila, ako účinky elixíry na ukľudnenie pomaly vyprchávajú a vracia sa k svojej pôvodnej depresívnej nálade. Nechcela na to spomínať, ale inak to nešlo. Všetko ju trápilo a tie mysliešnky jej stále výrili v hlave. Niekedy by chcela na to zabudnúť, to sa však už nedá. Áno. Život v jej dobe pre ňu nebol zrovna šťastný....až na Mary. Jej najlepšia kamarátka, ktorú už asi nikdy neuvidí. Teraz má však šancu byť šťastná. Konečne. Lenže ona sa na to necíti. Stále musela myslieť na minulosť nie na budúcnosť. Nie na to čo ju čaká. A už vôbec nie na túto hodinu, ktorá už prebiehala.
"Slečna Parkerová. Keď budete taká milá, môžete prísť sem ku mne? Ukážete nám kúzlo, o ktorom sme práve hovorili." usmial sa milo mladý profesro. Vyzeral, že nemal ani tridsať rokov. Jenifer iba nesmelo prikývla. Nevedela o čom hovorili. To bude fiasco.
"Môžte začať." usmial sa.
"Ehm...a aké je to kúzlo?" spýtala sa nervózne.
"Slečna, vy ste nedávali pozor?" spýtal sa. Bol si istý, že teraz ho nevyčaruje.
"Pán profesor, dávala, len som zabudla aké to je kúzlo." usmiala sa.
"Ach tak. Kúzlo sa volá patronus." zazubil sa. Jenifer sa v duchu zasmiala. ´To chce iba to?´pomyslela si v duchu.
"Expecto patronum." povedala a namierila prtikom do neznáma. Snažila sa myslieť na najšťastnejšiu spomienku. Spomenula si, ako jej Mary vravela, že budú najlepšie kamarátky do smrti. Áno, to bola tá pravá spomienka. Z prútika jej vyšiel biely vlk a zastal meter pred ňou. Všetci sa na ňu pozreli s obdivom. Bola to len prvá hodina, čo preberali tak náročné kúzlo. Pán profesor sa len usmial.
"Slečna, veľmi dobre. Môžete si sadnúť." povedal veselo. Biely vlk sa vrátil naspäť odkiaľ prišiel a sadla si na miesto.
"Jenifer, to bolo super." usmiala sa na ňu Ginny.
"Ďakujem." povedala smutne. Stále myslela na tú spomienku. Zradila svoju kamarátku, pretože ju opustila. Ale veď ona za to nemohla? Rozhodol za ňu niekto iný.....
Do konca hodiny už nedávala pozor. Hneď ako zazvonilo, vybehla z triedy. Teraz ako jediná mala voľnú hodinu. Lily s Liz mali muklovské zvyky a Ginny mala bylinky. Zamierila rovno na školské pozemky. Vonku ešte nebola taká zima, aj keď nebolo teplo. Začala sa prechádzať okolo jazera. Hladina bola hladká, ako hodváb. Bol to nádherný pohľad. Krajina okolo, hrad....
"Ahoj." pozdravil ju chlapec s čiernymi vlasmi.
"Čo cheš?!" spýtala sa ho.
"Len som si všimol, že si tu sama, tak som ťa prišiel pozrieť." usmial sa na ňu.
"Nepotrebujem tvoju spoločnosť Black. A ak my chceš hovoriť, aká som...." začala hovoriť.
"Nie, ja som sa ti chel omluviť za ten dnešok." povedal.
"Na to je neskoro. Nemyslíš?" spýtala sa ho.
"Viem..ale aj tak. Stále neviem, prečo sa hádame."
"Ale ja to viem a to mi stačí. Nezabudol si? To vy nás stále s Jamesom ohovárate."
"A nezakopeme vojnovú sekeru?" spýtal sa a mierne sa usmial.
"Nie netreba. S tebou si dobre vychádzať nemusím."
"Ale Jen." povedal a chytil ju za ruku.
"Nehovor mi tak!"
"Prečo?"
"Lebo tak mi hovoria len kamaráti." zavrčala.
"A to ja niesom?"
"Nie! A teraz ak dovolíš, už musím ísť." odsekla a odišla späť k hradu.
"Veď ty ešte zmeníš na mňa názor." zakričal za ňou veselo. Jenifer iba zakrútila hlavou a musela sa pousmiať. ´Tak ten sa teda tak ľahko nevzdáva. Som zvedavá, čo ešte urobí a aký je vytrvalý.´zasmiala sa v duchu a s úsmevom šla na poslednú hodinu.
"Tak ako ste sa dnes mali?" spýtala sa večer dievčat v spoločenskej miestnosti. Sadla si do kresla pri krbe a položila si na kolená knihu.
"Dalo sa." usmiala sa Liz.
"Čo to čítaš?" spýtal sa niekto za ňou. Bol to Remus. Prišiel k nim a sadol si do jediného voľného kresla, medzi ňu a Lily.
"Ahoj Remus. To je len také ľahké čítanie." usmiala sa. Remus sa zasmial Bolo o ňom známe, že má veľmi rád knihy.
"Koľko to má strán?" spýtal sa veselo.
"Okolo tisíc...neviem presne."
"To je teda ľahké čítanie." zasmial sa.
"No čo, ja za to nemôžem. A kde máš zbytok?" spýtala sa, keď videla, že je Remus sám.
"Ešte sa nevrátili z večere." zasmial sa.
"Aha."
"Nejdeš sa prejsť?" spýtal sa nervózne.
"Rada." usmiala sa. Remus vstal. "Baby, ja potom prídem." usmiala sa na ne. Tie sa iba zašklebili a ďalej si písali úlohy.
"A kam chceš ísť?" spýtala sa, keď prešli otvorom.
"Ja neviem....čo tak von?"
"A nie je tam zima?"
"Ešte by nemala byť." usmial sa. Jenofer zrazu zostala nervózna.
"A ako sa ti tu páči?" spýtal sa.
"Je to tu nádherné." usmiala sa.
"A ako bolo vo vašej bývalej škole?" spýtal sa s trochu podozrievavým tónom.
"Podobne. Ale neboli tam fakulty, ako sú tu." usmiala sa. Bolo to jej trochu divné.
"Zvláštne, Liz hovorila, že ste tam mali fakulty."
"A kam tým mieriš?" spýtala sa sprudka.
"Čo tým myslíš???"
"Nerob sa! Kto ti to prikázal. Potter?! Black?!" spýtala sa chladne a odišla späť sa dievčatami.
Do spoločenskej miestnosti vletela ako fúria. Pozrela sa na Liz a Ginny pohľadom poďte do spáľne a vybehla hore schodmi.
"Ehm...Lily, hneď sme tu." povedala nervózne Ginny a obe vybehli hore schodmi.
"Čo sa deje Jenifer?" spýtalasa hneď Liz.
"Remus niečo tuší...."
"Ako to..?"
"Pýtal sa ma na školu. Niečo som povedala inak ako Liz.....Je to divné. Mali by sme si dávať na to pozor." povedala vážne.
"Máš pravdu, ale nemôžeme sa s ním prestať baviť." povedala Ginny.
"To ani nehovorím, iba sa s nikým nebavme o našom školskom živote."
"Máš pravdu, ale teraz, aké mu dáme vysvetlenie?" spýtala sa Liz.
"Povedzme mu pravdu." povedala Ginny.
"Čo?" spýtali sa obe naraz.
"Povedzme mu pravdu, ale nie celú. On to nikomu nepovie." povedala Ginny.
"Ja ti neviem. Mne sa nezdá." zaváhala Liz.
"Liz, tebe sa nikto nezdá." zasmiala sa Jenifer.
"To je pravda, ale aspoň nemám takéto problémy." zazubila sa.
"Tak mám nápad. Počkáme ešte a až bude vhodná chvíľa, tak povieme to Remusovi....Teda aspoň časť." navrhla Ginny.
"Dobrý nápad. A čo budeme robiť teraz?" spýtala sa Jenifer.
"Čo tak rachotiacu sedmu?" spýtala sa Ginny.
"To neviem hrať." posmutnela Jenifer.
"Tak ťa to naučíme." zasmiala sa Liz a vyťiahla svoje karty.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama