
Bol čas obeda. Všetci študenti boli práve na obede vo Veľkej sieni. Ginny, Jenifer a Lily sedeli spolu a rozprávali. Čakali na Liz, ktoré sa ešte stále neukázala. Nevedeli kde je...Najprv tomu nevedovali pozornosť, ale Jenifer začala byť už z toho nervózna.
Vidličkou sa vŕtala v špagetách, ktoré mala naložené na tanieri pred sebou. Stále rozmýšľala, kde je Liz. Čo ju však najviac trápilo bolo to, že nevie na čom je. Ginny aj Liz vo svojej dobe umreli. Stalo sa to aj jej? Už nie je možnosť vrátiť sa? Nebola šťastná vo svojom svete, ale s odstupom času jej to chýba. Najmä jej kamarátka. Rozumeli si ako sestry a teraz ju už neuvidí...Nikdy v živote....
Vidličkou sa vŕtala v špagetách, ktoré mala naložené na tanieri pred sebou. Stále rozmýšľala, kde je Liz. Čo ju však najviac trápilo bolo to, že nevie na čom je. Ginny aj Liz vo svojej dobe umreli. Stalo sa to aj jej? Už nie je možnosť vrátiť sa? Nebola šťastná vo svojom svete, ale s odstupom času jej to chýba. Najmä jej kamarátka. Rozumeli si ako sestry a teraz ju už neuvidí...Nikdy v živote....
Ginny na tom bola o čosi lepšie. Bola s tým zmierená a bola celkom rada, že žije zaťiaľ v kľudnom svete, kde jej najbližší neumierajú. Našla tu tri úžasné kamarátky. Lily, Liz a Jenifer. Vždy jej zdvihli náladu...
"Čo máme teraz?" spýtala sa Ginny svojich kamarátok.
"Transfiguráciu." odpovedala s úsmevom Lily.
"To bude teda poobedie." povedala skleslo Jenifer.
"Náhodou je to zaujímavé." povedala Lily.
"Jasné, ako dejiny mágie." zasmiala sa Jenifer.
"To máš pravdu, nie je to bohvie ako záživné, ale musíme sa učiť. Budúci rok robíme MLOKa." povedala vážne Lily. Ginny vyprskla tekvicový džús a Jenife sa začala nekontrolovane smiať.
"Čo sa smejete?" spýtala sa urazene Lily.
"Ešte len teraz si robila VČÚ a už myslíš na MLOKa." povedala Ginny.
"No a? Uvidíš, že to utečie ako voda."
"Samozrejme." zasmiala sa Jenifer.
"A neviete, kedy sa objaví Liz?" spýtala sa Lily.
"Nie. Keby sme to vedeli, už sme pri nej. Ale na ošetrovni nie je." povedala vážne Ginny.
"Možno sa ukáže na poslednej dvojhodinovke." povedala Jenifer.
"Myslíš?" spýtala sa Lily.
"Uvidíme...Ale mali by sme ísť, pretože budeme meškať." povedala Ginny Dievčatá iba prikývli. Vzali si svoje veci a pomaly vyšli z Veľkej siene. Neponáhlali sa moc. Preto si niekedy mohli vypočuť aj rozhovory iných študentov. Jenifer si po chvíli všimla, že má rozviazanú šnúrku.
"Baby, choďte...musím si zaviazať šnúrku." povedala Jenifer a zohla sa.
"Nemáme ťa počkať?" spýtala sa jej Lily.
"Nie, netreba." zakrčiala veselo. Rusovlásky sa otočili a pokračovali ďalej vo svojej ceste.
"Čo si o nich myslíš?"
"Sú divné. A hlavne tá Parkerová. Stále by sa len hádala..."
"Myslím si to isté. Kvôli tým chudinkám ma bude Evansová ešte nenávidieť...." Jenifer sa otočila na chlapcov, ktorý sa rozprávajú o nej, Liz a Ginny. Bol to Black s Potterom. Takto ju ohovárať nikto nebude. Samozrejme ani jej kamarátky. Vzala a šla ihneď za Jamesom. Stále si ju nevšimli. Poklepala ho po chrbte.
"James, nachvíľu." povedala mylím hlasom. James sa postrapatil a milo sa otočil za dievčaťom, ktoré sa s ním chce rozprávať. Hneď ako uvidel Jenifer, úsmev mu zmrzol.
"Čo by si chcela?" spýtal sa diplomatickým tónom.
"Toto." usmiala sa milo. Zovrela ruku v päsť a vrazila mu do nosa. Siriusovi začali len mykať kútiky úst, keď videl, ako mu dievča vrazilo do nosa.
"Ho hi hobshábeh!" zavčral. Keďže mu nikto nerozumel, všetci naokolo sa začali nekontrolovane smiať.
"James, nabudúce ohováraj niekoho iného a nie mňa a moje kamarátky. Ešte raz a dopadneš ešte horšie." povedala s úsmevom a odišla smerom do učebne.
"Braček, myslím, že by si mal ísť na ošetrovňu." zasmial sa Sirius.
"Ebhe hy bahinaj." predsedil medzi zuby a pritom si držal nos, z ktorého krvácal. Potom sa otočil a šiel na ošetrovňu. Sirius pokrčil ramenami a vydal sa na poslednú dvojhodinovku dnešného dna. Keď prišiel do triedy, všetci už sedeli na svojich miestach. Jediná lavica, ktorá bola voľná, bola úplne vzadu. S radosťou si sadol na svoje miesto a pohodlne sa rozvalil na stoličku. Elegantne si odhrnul prameň z vlasov s tváre a po tiede sa ozvalo len "ach", ktoré vydali jeho obdivovateľky. Jeho pohľad sa zastavil na usmievajúcej brunetke, ako niečo vysvetluje svojím kamarátkam.
Jenifer celá nahnevaná vošla do triedy. Ihneď si všimla, ako Lily s Ginny sedia úplne vpredu. Zamierila rovno k nim.
"Stalo sa niečo?"spýtala sa prekvapene Ginny, keď zbadala svoju nahnevanú kamarátku.
"Nie. Prečo?"
"Pretože sa tváriš veľmi nahnevane." podotkla Lily.
"Tak dobre. Vrazila som Potterovi a rozbila som mu nos." povedala akoby nič. Lily sa ihneď rozžiarila ako vianočný stromček.
"A kde je? Šiel na ošetrovňu? Naozaj si mu rozbila nos?" pýtala sa jednu otázku za druhou.
"Áno, ten nos som mu rozbila a kde je, tak to sa opýtaj Blacka, lebo ja to neviem." povedala. Lily sa obzrela. Black sedel v lavici sám a pozeral sa ich smerom.
"Na čo sa pozeráš?!" zakričala na neho Lily. On sa iba tajomne usmial a odvrátil svoj pohľad.
"To je divné." povedala a potom sa znova usmiala.
"Ďakujem." povedala a objala Jenifer.
"A začo?"
"Ja som mu ten nos chcela rozbiť dávno." usmiala sa.
Do triedy vtrhla profesorka McGonnagalová, s celkom dobrou náladou, čo bolo u nej nezvyčajné.
"Slečna Parkerová. Čo je na tom pravdy, že ste rozbila pánu Potterovi nos?"spýtala sa. V očiach sa jej stále pohrávali iskričky.
"Všetko. Naozaj som mu zlomila nos." povedala úplne pokojne.
"Slečna, nech sa to už neopakuje, lebo budete niesť za to následky." povedala s úsmevom. Jenifer iba prikývla a doširoka sa usmiala.
Celý deň ubehol veľmi rýchlo. Pred večerou sa šli prejsť k jazeru. Stále s nimi nebola Liz. Nevedeli kde je a pomaly ich to znepokojovalo.
"Nejdeme za profesorom Dumbledorom?" spýtala sa Lily.
"A prečo?" spýtala sa Ginny.
"Nepáči sa mi, že sa ešte neukázala." povedala Lily.
"Neboj, ona sa ukáže. Dokáže sa o seba postarať." zasmiala sa Jenifer. Zrazu si pod veľkým dubom všimla plačúcu Liz.
"Nie je to ona?" spýtala sa a ukázala prstom na roztrasenú študentku.
"Myslím, že áno." povedala Ginny. Jenifer sa za ňou rýchl rozbehla. Naozaj to bola ona. Kľakla si k nej a objala.
"Liz, to bude dobré. Len sa vyplač." povedala potichu.
"Nie nebude. A plač mi určite nepomôže." povedala a utrela si slzy..
"Neboj, plač pomáha vždy. Mne vždy pomhol, keď sa rodičia hádali. Ver mi." usmiala sa nesmelo. Liz iba pokývala hlavou a pozrela sa do zeme.
"Ak hceš, môžeš sa zdôveriť." povedala pomaly.
"Za to mi Riddle zaplatí. Oľutuje, že poznal Elizabet Coperovú!"zasyčala.
"Neboj, za všetko, čo vykonal zaplatí."
"Ďakujem, že si pri mne." povedala smutne.
"Neni zač. A niesi hladná? Zachvíľu už bude večera." usmiala sa hnedovláska. Liz iba prikývla. Pomaly oba vstali a pridali sa k Lily a Ginny, ktoré ich čakali niekoľko metrov od hradu.









pekny..jestli ces, mrkni ke mne..taky tam pisu povidky HP...pax)