Zašla som do izby a ľahla si na posteľ. Čo dnes budem len robiť? Nič ma nenapadá. Asi pôjdem k bazénu a budem sa opaľovať. Obliekla som si moje čierne bikiny s kvetinkami, zaväzovaciu sukňu a top na ramienka. Vzala som si z kúpeľne opalovací krém, osušku. Z izby ešte slnečné okuliare, časopis Čarodejnica, ktorý si už rok predplácam a vydala som sa k bazénu. Ešte, že som rodičov prehovorila, nech nám ho vyčarujú, inak by som umrela nudou.
Chvala bohu, tí traja tam neboli. Ľahla som si na lehátko, natrela som sa opaľovacím krémom, dala na oči okuliare a začala čítať časopis. Bolo v ňom veľa zaujímavých kúziel pre mladé čarodejnice. Najviac ma zaujalo kúzlo, pre zmenu oblečenia vo večerné šaty. No super, možno ho niekedy využijem.
"Emma, môžem s tebou hovoriť?" bol to James.
"Čo chceš?" opýtala som sa s nahnevaným tónom.
"No...chcel by som sa ti omluviť. Nevedel som, čo robím a keď si mi nechcela nič povedať...Tak ma napadlo, keď Sirius našiel denník... Prečo si sa rozišla s Thomasom?"
"Nedočítal si sa? Bolo to tam napísané!"
"Chcem to počuť od teba."
"Rozišiel sa so mnou. Stačí?"
"A prečo?"
"Povedala som mu, kto v skutočnosti som." odpovedala som smutne.
"Uvidíš, bude to dobré. On si ťa nezaslúžil. Si super dievča. Keď luskneš prstami, všetci chlapci ti ležia pri nohách. Aj ty si nájdeš toho pravého."
"Ďakujem James."
"Neni zač. Nezabúdaj, že ťa mám rád a navždy ťa budem ochraňovať." To čo mi teraz povedal, ma dojalo k slzám. Takéto niečo mi ešte nikdy nepovedal.
"Mohol by som ťa o niečo poprosiť?"
"Chceš uvariť obed. Však?" James sa na mňa iba usmial, bolo to namiesto súhlasu.
"A čo by si môj najdrahší braček prial?"
"Čo tak pečené kura?"
"Tak dobre, ale choďte ho kúpiť. A nech je poriadne veľké. Prípadne kúpte dve. Veď vieš, koľko toho zjete."
"Dobre sestrička, mám ťa rád."
"Aj ja teba, ale už choď." povedala som a musela som sa zasmiať, aký výraz nahodil.
"Čo chceš?" opýtala som sa s nahnevaným tónom.
"No...chcel by som sa ti omluviť. Nevedel som, čo robím a keď si mi nechcela nič povedať...Tak ma napadlo, keď Sirius našiel denník... Prečo si sa rozišla s Thomasom?"
"Nedočítal si sa? Bolo to tam napísané!"
"Chcem to počuť od teba."
"Rozišiel sa so mnou. Stačí?"
"A prečo?"
"Povedala som mu, kto v skutočnosti som." odpovedala som smutne.
"Uvidíš, bude to dobré. On si ťa nezaslúžil. Si super dievča. Keď luskneš prstami, všetci chlapci ti ležia pri nohách. Aj ty si nájdeš toho pravého."
"Ďakujem James."
"Neni zač. Nezabúdaj, že ťa mám rád a navždy ťa budem ochraňovať." To čo mi teraz povedal, ma dojalo k slzám. Takéto niečo mi ešte nikdy nepovedal.
"Mohol by som ťa o niečo poprosiť?"
"Chceš uvariť obed. Však?" James sa na mňa iba usmial, bolo to namiesto súhlasu.
"A čo by si môj najdrahší braček prial?"
"Čo tak pečené kura?"
"Tak dobre, ale choďte ho kúpiť. A nech je poriadne veľké. Prípadne kúpte dve. Veď vieš, koľko toho zjete."
"Dobre sestrička, mám ťa rád."
"Aj ja teba, ale už choď." povedala som a musela som sa zasmiať, aký výraz nahodil.
Pomaly som sa obliekla a šla som variť. Zatiaľ mi chlapci doniesli dve kurčatá a ja som sa dala do roboty. Čo ma najviac prekvapilo, oni mi pomáhali.
"Čo môžeme urobiť?" spýtal sa ma Remus.
"Choďte prestrieť stôl pre štyroch. Ja to uvarím." usmiavavo som povedala.
"Neviem, čo by sme bez teba sestrička robili." povedal James a dal mi pusu na líce.
"Ale ja to viem, umreli by ste od hladu."
"Čo môžeme urobiť?" spýtal sa ma Remus.
"Choďte prestrieť stôl pre štyroch. Ja to uvarím." usmiavavo som povedala.
"Neviem, čo by sme bez teba sestrička robili." povedal James a dal mi pusu na líce.
"Ale ja to viem, umreli by ste od hladu."
Zatiaľ čo som varila obed, chlapci prestreli. Ale musím uznať, že veľmi pekne. Dali tam taniere, príbor a aj servítky. Naozaj pekne.
Dokončovala som obed a prišiel ku mne Remus.
"Tak už sa nehneváš?"
"Hnevám, ale nenechám vás umrieť od hladu, aj keď niekedy by ste si to zaslúžili."
"Ale no tak....To snaď nemyslíš vážne." a začal ma štekliť.
"Myslím a nechaj ma. Ešte tu varím. Chceš jesť?"
"Dobre, dobre. Že si to ty?"
"Héééj!" povedala som a zahrala som urazenú.
"Choďte si umyť ruky, už budem nakladať."
Dokončovala som obed a prišiel ku mne Remus.
"Tak už sa nehneváš?"
"Hnevám, ale nenechám vás umrieť od hladu, aj keď niekedy by ste si to zaslúžili."
"Ale no tak....To snaď nemyslíš vážne." a začal ma štekliť.
"Myslím a nechaj ma. Ešte tu varím. Chceš jesť?"
"Dobre, dobre. Že si to ty?"
"Héééj!" povedala som a zahrala som urazenú.
"Choďte si umyť ruky, už budem nakladať."
Remus, Sirius a James už sedeli za stolom, keď som doniesla polievku. Naložila som im a chcela som odniesť hrniec. V tom...
"Počkaj Emma, pomôžem ti." ponúkol sa Black a vzal mi hrniec z rúk.
"Ďakujem, ale zvládla by som to aj sama."
"Ja viem, ale chcel som sa s tebou porozprávať."
"Ak máš na mysli denník, tak to nechaj tak. Už som na to skoro zabudla."
"Ale ešte niečo mi je nejasné." Znervóznela som. Pamätám, ako som do denníku písala, o jeho postave, o jeho očiach.
"A čo je ti nejasné?"
"To čo si tam písala...o mne."
"Emma, Sirius. Kde ste toľko!" Zakričal James z jedálne.
"Dokončíme to neskôr." povedal Sirius a vzal pekáč. Spolu sme odišli do jedálne.
"Ďakujem, ale zvládla by som to aj sama."
"Ja viem, ale chcel som sa s tebou porozprávať."
"Ak máš na mysli denník, tak to nechaj tak. Už som na to skoro zabudla."
"Ale ešte niečo mi je nejasné." Znervóznela som. Pamätám, ako som do denníku písala, o jeho postave, o jeho očiach.
"A čo je ti nejasné?"
"To čo si tam písala...o mne."
"Emma, Sirius. Kde ste toľko!" Zakričal James z jedálne.
"Dokončíme to neskôr." povedal Sirius a vzal pekáč. Spolu sme odišli do jedálne.








