
"Dobré ráno."pozdravil ich Dumbleodre ráno pri raňajkách. "Viem, že ste prekvapení, že sak vám prihováram. Chcem vám iba oznámiť, že pre šieste a siedme ročníky dnes začína nová hodina súbojov. Učebňa sa nachádza na štvrtom poschodí. Ďakujem."povedal Dumbledore a znovu si sadol.
"Počuli ste to? To je super však?"chrlila jednu otázku za druhou Angela.
"Áno, je to super."súhlasila s ňou Lily.
"Pán Black, môžem s vami hovoriť?"spýtal sa profesor Dumbledore. Všetci študenti sa na nich otočili.
"Samozrejme pán profesor."
"Ale osamote." Sirius prikývol, vstal a následoval profesora do jeho pracovne.
"Chcel som s vami hovoriť o tom liste."
"Takže už viete, prečo som tu."
"Áno viem. Aj keď by som vám to ale nemal vravieť, bude to dosť náročné."
"Ale prečo?"
"Lebo aj sama Emma vravela, že to bol jej osud a osud sa dá len ťažko zmeniť. Všimli ste si už nejaké zmeny?"
"Áno. Vo vlaku, čo ma napadla sesternica, tak vtedy sa to nestalo."
"Dobre. Keby ste niečo potrebovali, tak prídite za mnou."
"Samozrejme pán profesor."
"Albus."
"Prosím?"
"Keď sa to tak vezme, už ste doštudovali, takže mi nemusíte vraviť v súkromí pán profesor."usmial sa a pozrel sa naňho cez svoje polmesiačikové okuliare.
"Dobre, Albus."povedal Sirius neisto a odišiel.
"Sirius, kde si bol?"spýtal sa ho James pred učebňou.
"S Dumbledorom v pracovni."povedal pokojne.
"Si tu jeden deň a už si niečo vyviedol?"zasmial sa Remus.
"Nie, nič som nevyviedol...." V tom sa otvorili dvere. Všetci študenti sa nahrnuli dnu. Ihneď ich upútala veľkosť miestnosti a v strede pódium.
"Dobrý deň študenti. Chcem vás privítať, na novej hodine súbojov. Už asi viete o čo ide. Chcem vám ešte predstaviť moju asistentku, Emmu Potterovú." Začal pán profesor. Všetci sa na Emmu pozreli. Iba Sirius sa usmial ´Aspoň, že toto sa nezmenilo.´
"Teraz vám ukážeme, ako si naše vzájomné súboje budem predstavovať." povedal smerom do triedy.
"Emma, desať krokov a na tri začneme." povedal smerom k Emme. Sirius sa nad tým musel len pousmiať. Bola taká nervózna. Po chvíli začal súboj. Najprv bol dosť vyrovnaný, ale potom začala Emma čarovať bez prútika a to všetkých ohromilo. No okrem Siriusa, lebo on to už dávno vedel.
"Ešte nikdy som nevidel mladého študenta čarovať bez prútika. Slečna, vy máte naozaj talent. Dvadsať bodov pre chrabromil za ten vynikajúci súboj." povedal profesor a v hlase bolo cítiť prekvapenie. Všetci hneď začali tlieskať. Naozaj to bol úspech, pre tak mladú študentku.
"Ahoj Emma."pozdravil ju Sirius na obede.
"Ahoj Sirius."odzdravila a usmiala sa.
"Ako sa máš?"
"Celkom fajn, len každý sa ma pýta na môj dnešný úspech."
"Na to si zvykneš."
"A ako to, že ma aj ty neopaluješ toľkými otázkami?"
"Lebo ja som to vedel."v tom sa zarazil a povedal, čo nemal.
"Čo?"
"Nič."
"Nie. Čo si to povedal?"
"Nič som nepovedal..."
"Povedal si, že si to vedel...nik okrem mňa to nevedel..."
"Nechaj to tak. Už budem musieť ísť. Tak sa maj."povedal a nechaj za sebou iba prekvapenú Emmu.








