close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 


  • DOMŮ / ARCHIV / NECHCI REKLAMY! Blíží se 5 let výročí založení blogu!!!


3. Šikmá ulička

30. června 2008 v 21:23 | Ami Jane |  FF - Zkus změnit nezměnitelné
Dievčatá vtrhli dnu bez zaklopania. Dumbledore sedel za svojím stolom a niečo práve písal. Potom sa pozrel na troch votrelcov.
"Čo si želáte slečny?"spýtal sa.
"Kde je profesor Dippet?"vyhŕkla zo seba Liz.
"Ten je už dávno posmrti."začudoval sa Dumbledore.

"Najprv by sme sa vám mali zrejme predstaviť."začala hovoriť . Dumbledore prikývol.
"Volám sa Jenifer Parkerová. Pochádzam z malého mesta. A hlavné je, že niesom čarodejnica a tento svet poznám len z kníh a filmov."vyhŕkla zo seba na jeden dych.
"Ja som Ginny Weasleyová, ja...vás poznám z budúcnosti.. Moji rodičia sú Artur a Molly Weasleyovci. Ja...v mojej dobe som umrela a potom som sa ocitla tu." povedala Ginny. Potom sa všetci pozreli na Liz.
"No dobre. Volám sa Elishabet Coperová, neviem čo tu robím. A neviem, aká je toto doba, ale v mojej bol riaditeľom Dippet a vy ste boli iba učiteľom obrany."povedala. Všetky tri sa pozreli na Dumbledora.
"Už som vás čakal."usmial sa. Dievčatá na neho iba nemo pozerali.
"Vysvetlím vám to. Predpár dňami mi prišiel list, kde bolo všetko vysvetlené. Viem, že čas by sa meniť nemal, ale tento krát urobíme výnimku."usmial sa. Dievčatá sa trochu upokojili.
"Už som nad tým rozmýšľal, čo poviete ostatným, že odkiaľ ste. Takže, pochádzate z Austrálie. Vaše rodiny napadol Voldemort a nik vám nezostal. Preto ste sa presťahovali sem."
"A kto je Voldemort?"spýtala sa Liz.
"Slečna, vy ho budete poznať pod menom Riddle."
"Čože? Ten magor zabíja po svete ľudí?"
"Áno. A preto ste tu, aby ste ho zničili. No a aby som to dokončil, slečna Weasleyová, musíte si zmeniť priezvisko. Weasley je dosť neobvyklé."povedal a pozrel na ryšovlásku.
"Samozrejme."
"A pán profesor? Mám malú pripomienku. Ja nie som čaordejnica."pripomenula mu Jenifer.
"Ste, už od mala. Lenže vo vašom svete na také veci neveríte, preto sa to u vás neprejavilo."
"Pán profesor, odkiaľ vezmeme peniaze?"spýtala sa Liz.
"O to sa starať nemusíte. Koľko máte rokov?"spýtal sa.
"Šestnásť."povedali všetky naraz.
"Takže nastúpite do šiesteho ročníka. A v akých fakultách ste boli?"spýtal sa a pozrel sa na Liz a Ginny.
"Slizolin."povedala Liz. "Chrabromil."odpovedala Ginny.
"Teraz to budeme musieť ale pozmeniť, aby ste boli spolu. Iba vtedy máte šancu uspieť. Ideme zaradiť slečnu Parkerovú a podľa toho sa rozhodne, v akej fakulte teda budete." povedal. Všetky tri prikývli.
"Sadnite si sem."povedal a ukázal na malú stoličku. Jenifer si sadla. Profesor jej na hlavu položil klobúk.
"Ahoj Jenifer, už som ťa čakal."ozvalo sa jej v hlave.
"Ako si vedel, že prídem?"
"Ja viem všetko. Inak, musím ťa varovať. Nebudete to tu mať vôbec ľahké."
"Ja viem. Ale keď sme už tu..."
"A teraz k fakultám. V akej by si chcela byť?"
"To sa pýtaš mňa? Keby som si mala teda vybrať, tak chrabromil."
"Áno, odvahu máš. Aj chrabré srdce. To sa presne na teba hodí."
"Takže chrabromil?"
"Áno." povedal klobúk a potom na celú pracovňu zakričal vybratú fakultu.
"Slečna Cooperová, budete musieť byť v chrabromile."
"To nevadí."usmiala sa.
"Teraz, choďte do Šikmej uličky a nakúpte si potrebné veci. Tu máte zoznam a peniaze. Potom choďte na vlak, aby to nevyzeralo tak nápadne."povedal a podal im všetko potrebné.
"Dovidenia pán profesor."pozdravili a odišli.
"A ako sa tam dostaneme?"spýtala sa Liz.
"Čo tak rytierky autobus?"opýtala sa Jenifer.
"Dobre."prikývli obe.
________________________________________
"Takže. Čo teraz?"spýtala sa Ginny.
"No, najprv by sme si mali ísť kúpiť potrebné veci do školy a potom aj oblečenie a tak..."Navrhla Jenifer.
"Dobre. Najprv pôjdeme kúpiť ale tvoj prútik."usmiala sa Liz.
"A viete tam trafiť?"spýtala sa Jenifer.
"Jasnačka."usmiali sa na ňu. Vyšli von a zamierili rovno k Olivanderovi.
"Dobrý deň."podravili všetky tri naraz. Za pultom stál muž s občasnými šedinami.
"Dobrý deň slečny. Čo si želáte?"spýtal sa a nasadil si svoje okuliare.
"Ja by som poprosila prútik."povvedala nesmelo Jen.
"Dobre slečna. Nastavte ruku."povedal jej a vyťiahol meter. Vzal jej pár mier a odišiel do skladu. Jenifer sa pozrela na Liz a Ginny, ktoré sa na ňu usmievali. Potom sa otočila späť na pána Olivandera.
"Tu máte."povedal a podal jej prútik. Jen ho chytila do ruky. Pocítila prijemný teplý vánok. Hneď vedela, že si ju prútik vybral.
"Gratulujem. Máte nový prútik. Je to jeden z najlepších prútikoch na svete. Váš prútik má neobyčajnú čarovnú moc, vyniká v každej oblasti mágie."povedal.
"Ďakujem."povedala a dala mu mešec peňazí. Potom sa rozlúčili a pokračovali ďalej.
"Poďme si teraz kupiť habity, potom knihy, ktolíky a ostatné veci."navrhla Liz.
"Dobrý nápad."pochválila Ginny.
"Baby, choďte sami, ja idem kúpiť všetky knihy."
"Ale aj ty potrebuješ habity?"začudovala sa Liz.
"Lenže máme s Ginny rovnaké miery, takže vyskúša si aj za mňa."zasmiala sa.
"Héj!"hrala urazenú.
"Ja vám zase kúpim knihy a ostatné veci"
"Tak dobre. Stretneme sa u Floriána."usmiala sa Ginny. Jenifer iba prikývla a vydala sa na druhú stranu.
Nemohla tomu uveriť. Nevrila na čary a kúzla. Neverila na tento svet. A čo sa nestalo? Sama mala magickú moc už od malička. A objavila sa v tomto svete. V akom je vlastne období? Za Harryho otca? Prečo sa na to neopýtala?
Vošla do obchodu s knihami. Bolo tam toľko zaujímavého...Najhoršie alebo najlepšie na týchto jej prázdninách bude, prebrať učivo piatich ročníkov. Nakúpila potrebné knihy a potom sa poobzerala po iných.ery
Zašla do oddelenia Vlkodlaci a iné príšery. Vybrala si z police jednu knihu, ktorá ju obalom veľmi zaujala. Rýchlo sa otočila spať a vrazila do jedného chlapca so svetlohnedými vlasmi.
"Prepáč, nechcela som."ospravedlnila sa a zohla sa pre svoje knihy, ktoré jej pri náraze padli na zem.
"Nie, ja sa ti ospravedlňujem. Mal som pozerať, kam kráčam."povedal a pomohol jej zbierať knihy.
"Nastupuješ do Rokfortu?"spýtal sa odrazu.
"Áno. Ako to vieš?"spýtala sa prekvapene.
"Máš tie isté knihy čo ja."usmial sa.
"Aha, tak to ma nenapadlo."
"Si tu sama?"
"Nie. Kamarátky si kupujú habity. To mi pripopína, že budem musieť ísť."povedala a ospravedlňujúco sa usmiala.
"To nič. Stretneme sa v Rokforte."
"Jasne. Tak ahoj."usmiala sa a odišla preč z obchodu. Nevedela prečo, ale bol jej veľmi povedomý, ako keby ho už poznala. Potom zamierila rovno k cukrárni.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama