
Na druhý deň ráno študenti cestovali domov na prázdniny. Medzi tých študentov patrili aj Záškodníci, Emma, Lily a Angela. Cez noc napadol sneh, tak všade bola zima.
Emma si práve dobalila svôj kufor a unavene sadla na posteľ. Stále premýšľala nad tým včerajškom. Nechcela sa so Siriusom pohádať...vedela, že aj jeho to mrzí, keď celý jeden nevideli. Ale musela myslieť na uzmierenie. Tie sú vždy na tom tie najkrajšie.
Angela vtrhla do miestosti z vražebným pohľadom.
Emma si práve dobalila svôj kufor a unavene sadla na posteľ. Stále premýšľala nad tým včerajškom. Nechcela sa so Siriusom pohádať...vedela, že aj jeho to mrzí, keď celý jeden nevideli. Ale musela myslieť na uzmierenie. Tie sú vždy na tom tie najkrajšie.
Angela vtrhla do miestosti z vražebným pohľadom.
"Prečo si mi to nepovedala?" spýtala sa nahnevane a sadla si vedľa nej. Emma sa na ňu prekvapene pozrela. Vôbec nechápala, čo mala na mysli.
"Čo som ti mala povedať?"
"No to...že si so Siriusom....to." povedala a veselo sa zasmiala. Potterová sa trochu začervenala.
"A odkiaľ to vieš?" spýtala sa.
"No...Sirius mi to povedal...Lepšie povedané, nechcene mi to povedal, keď sa pýtal na teba. Trápi sa." povedala a vážne sa na ňu pozrela.
"Ja viem. Aj mne chýba, ale vydržať to ešte musí."
"Ale veď si vcelý deň nevyliezla z izby." káravo sa na ňu pozrela.
"Angela, ale predstav si to uzmierenie." povedala a v očiach sa jej nebezpečne zaiskrilo.
"Tak preto si sa na neho nahnevala." zasmiala sa hnedovláska.
"Nielen preto a poď, zachvíľu odchádzame." povedala Emma. Vstala z postele, napriavila si svoje oblečenie. Vzala do ruky svoj ťažký kufor a spolu s jej kamarátkou vyšli z dievčenskej spáľne.
.:O pár chvíľ:.
Sirius videl, ako Emma vychádza na školské pozemky s ťažkým kufrom v ruke. Teraz alebo nikdy. Pomyslel si a rozbehol sa za ňou.
Rukami ju nečakane objal zo zadu okolo pása a pošeptal jej do ucha.
"Odpustíš mi, láska?" Jeho hlas znel nádherne. Zavrela oči a predstavovala si tú noc po plese. Tie slová, ktoré jej šeptal.
"A zaslúžiš si?" spýtala sa provokatívne a Angele ukázala, nech nastúpi do koča.
"Samozrejme." zasmial sa.
"Uvidím." povedala a snažila sa znova pohnúť, no Sirius ju nepúšťal.
"Prepáč, že som vtedy tak na teba vyletel. Vieš, ako Snapea nenávidím. Ak chceš, bav sa s ním. Nechcem sa s tebou hnevať a hlavne nie po tej noci." povedal. Otočil si ju čelom k sebe a urobil na ňu psie oči. Emma sa usmiala, vtisla mu malý bozk a nastúpila tiež do koča.
Sirius na ňu prekvapene pozrel. Tak to znamená, že sú spolu? rýchlo nastúpil dnu a zavrel za sebou dvierka.
"Ide ešte aj Lily, James a Remus." pripomenula mu Angela.
"No a? Veď pôjdu aj ďaľšie koče." usmial sa. Objal Emmu okolo ramien. Angela sa veselo zachichotala a pozrela sa von s okienka. V tom sa koč začal pohybovať.
.:Na stanici King Cross:.
Cesta vlakom bola dosť kľudná. Nebolo tam toľko študentov, tak si kľudne našli voľné kupé. Jedine James bol trochu nahnevaný, že ho Sirius v Rokforte nepočkal.
Vystúpili z vlaku. Angela aj Remus sa s nimi rozlúčili, lebo ich tam čakali už rodičia. Lily odišla domov krátko po nich.
Emma sa z otázkou pozrela na svojho brata.
"Kde sú?"
"Neviem, už tu mali byť." povedal James. Ani jemu sa do nepozdávalo. Emma si sadla na kufor, podoprela si hlavu a čakala.
Keď sa ich mama nedostavila ani po hodine, James už celý nervózny prišiel k Emme.
"Premiestnime sa. Sirius vezme teba a ja vezmem veci." povedal jej. Emma sa na neho prekvapene pozrela.
"A zvládnete to? Ešte nikdy ste sa na takúto diaľku nepremistňovali."
"Samozrejme, že to zvládneme. Predsa tu nebudeme čakať celú večnosť." povedal jej Sirius. Potter iba prikývol. Vzal do rúk tri kufre a s hlasitým PUK zmizol preč. Sirius sa na ňu usmial. Pevne ju chytil za ruku a premiestnil sa s ňou.
Ocitli sa v ich kuchyni. Medzi dverami vydela kufre, ktoré tam zrejme nechal James. Všimla si malý lístoček na chladničke. Bolo to divné, pretože toto im mama nerobievala. Neistým krokom sa podišla k chladničke, vzala si do rúk lístok a načala čítať.
Sirius sa na ňu pozeral. Vôbec nevedel, prečo sa tak tvári. Keď odkaz prečítala, zbledla úplne ako stena a začala plakať. Podišiel k nej. Jemne ju objal a utešujúco ju začal hladiť.
"Čo sa deje, Emma?" spýtal sa potichu.
Emma, neschopná žiadneho slova, mu podala odkaz.
Emma a James,
je mi ľúto, že som pre vás nepšila, ale otcovi sa stala nehoda. Teraz je u sv. Munga. Vyzerá to s ním vážne. Večer potom prídem.
Mama
Sirius položil lístok na stôl a poriadne ju k sebe pritúlil.
"To bude dobré, Emma." povedal. Emma sa mu schúlila do náruče a ešte viac sa rozplakala.
"Zavolám Jamesa?" spýtal sa. Emma povedala tiché áno. Zdvihol ju do náruče a odniesol do obývacej izby. Opatrne ju položil do kresla. Vtisol jej na čelo jemný bozk.
Otočil sa a zamieril ku schodom. Podľa zvukov, ktoré sa z poschodia niesli vedel, že je tam.
"James?" spýtal sa opatrne. James sedel na svojej posteli s hlavou založenou v rukách. Keď počul vojsť svojho kamaráta, zdvihol hlavu.
"Viem to." povedal James.
"Uvidíš, bude to dobré." povedal Sirius a sadol si vedľa neho.
"Neviem...všetko je iné. Otec v nemocnici, Emma už bude dospelá..."
"Ale to tak má byť."
"Ja viem, ale neviem si zvyknúť na to, že už to nie je moja malá sestrička, ktorá za mnou uteká, keď niečo potrebuje. Keď potrebuje poradiť, alebo pomôcť."
"James, ale ona taká je, iba je staršia. A to že má mňa, to nič nemení. Stále som aj tvoj kamarát."
"Nie Sirius, teraz má teba a mňa nepotrebuje."
"To si myslíš ty. Dole sedí v kresle a čaká na teba, tak bež za ňou. Ja urobím zatiaľ večeru." usmial sa na neho. James iba ticho prikývol a odišiel z izby.
Sirius si ľahol na posteľ. Prečo sa všetko tak závažne zmenilo? Prečo toho toľko zmenil? Čo ho vôbec ešte čaká? Nezmenil všetko k horšiemu? A prečo sa na to stále pýta, keď nepozná odpoveď? Stále ho to trápi. Myslí na to v deň i v noc. Za to všetko mohol len on. On môže za to, že pán Potter je v nemocnici. Keby vtedy nemyslel len na seba.
Myslel ale on len na seba? Chcel Emmu zachrániť už len kvôli Jamesovi, Lily...Kvôli všetkým, ktorí ju mali radi.
Pretrel si oči. Pomaly sa zdvihol z postele a zamieril rovno do kuchyne...
.:Po večeri:.
Emma bola opretá o Siriusovu hruď a sladko spala. Bola veľmi vyčerpaná. Celé poobedie nič neprehovorila. Ako keby to ani nebola ona.
James bol na tom rovnako. Síce sa so Siriusom rozprával, ale ani sa neusmieval, nevtipkoval...
Zrazu len oheň v krbe sa zafarbil na zelenú a z neho vyletela staršia pani s hnedými vlasmi.
James potichu vstal a zaviedol svoju mamu do kuchyne. Sirius odložil spiacu Emmu, zakryl ju dekou a vyšiel za nimi.
"Čo sa stalo s otcom?" spýtal sa okamžite James. Sirius sa na pani Potterovú tiež pozrel. Potterovci boli ako jeho rodina.
"Napadli ho...smrťožrúti." povedala. Hlas sa jej triasol, ale musela byť silná. Nemohla sa zosypať pred svojím synom.
"Vieš, že je veľmi vplyvný a...niečo po ňom chceli. Zakliali ho a ani liečitelia nevedia, čo mu je. Nedávajú mu veľa šancu." povedala a utrela si stiekajúce slzy.
"To bude dobré, mama." povedal James a objal ju.
"Pôjdeme ho zajtra pozrieť?" spýtal sa Sirius. Ruky mal založené na prsiach a tváril sa vážne. Pani Potterová prikývla.
"Teraz ale choďte spať, máte toho za sebou dosť." povedala a odišla. James ihneď zaliezol do svojej izby. Sirius vzal Emmu do náručia a uložil ju do postele. Opatrne si ľahol vedľa nej a dlho trvalo, kým tvrdo zaspal.
"Čo som ti mala povedať?"
"No to...že si so Siriusom....to." povedala a veselo sa zasmiala. Potterová sa trochu začervenala.
"A odkiaľ to vieš?" spýtala sa.
"No...Sirius mi to povedal...Lepšie povedané, nechcene mi to povedal, keď sa pýtal na teba. Trápi sa." povedala a vážne sa na ňu pozrela.
"Ja viem. Aj mne chýba, ale vydržať to ešte musí."
"Ale veď si vcelý deň nevyliezla z izby." káravo sa na ňu pozrela.
"Angela, ale predstav si to uzmierenie." povedala a v očiach sa jej nebezpečne zaiskrilo.
"Tak preto si sa na neho nahnevala." zasmiala sa hnedovláska.
"Nielen preto a poď, zachvíľu odchádzame." povedala Emma. Vstala z postele, napriavila si svoje oblečenie. Vzala do ruky svoj ťažký kufor a spolu s jej kamarátkou vyšli z dievčenskej spáľne.
.:O pár chvíľ:.
Sirius videl, ako Emma vychádza na školské pozemky s ťažkým kufrom v ruke. Teraz alebo nikdy. Pomyslel si a rozbehol sa za ňou.
Rukami ju nečakane objal zo zadu okolo pása a pošeptal jej do ucha.
"Odpustíš mi, láska?" Jeho hlas znel nádherne. Zavrela oči a predstavovala si tú noc po plese. Tie slová, ktoré jej šeptal.
"A zaslúžiš si?" spýtala sa provokatívne a Angele ukázala, nech nastúpi do koča.
"Samozrejme." zasmial sa.
"Uvidím." povedala a snažila sa znova pohnúť, no Sirius ju nepúšťal.
"Prepáč, že som vtedy tak na teba vyletel. Vieš, ako Snapea nenávidím. Ak chceš, bav sa s ním. Nechcem sa s tebou hnevať a hlavne nie po tej noci." povedal. Otočil si ju čelom k sebe a urobil na ňu psie oči. Emma sa usmiala, vtisla mu malý bozk a nastúpila tiež do koča.
Sirius na ňu prekvapene pozrel. Tak to znamená, že sú spolu? rýchlo nastúpil dnu a zavrel za sebou dvierka.
"Ide ešte aj Lily, James a Remus." pripomenula mu Angela.
"No a? Veď pôjdu aj ďaľšie koče." usmial sa. Objal Emmu okolo ramien. Angela sa veselo zachichotala a pozrela sa von s okienka. V tom sa koč začal pohybovať.
.:Na stanici King Cross:.
Cesta vlakom bola dosť kľudná. Nebolo tam toľko študentov, tak si kľudne našli voľné kupé. Jedine James bol trochu nahnevaný, že ho Sirius v Rokforte nepočkal.
Vystúpili z vlaku. Angela aj Remus sa s nimi rozlúčili, lebo ich tam čakali už rodičia. Lily odišla domov krátko po nich.
Emma sa z otázkou pozrela na svojho brata.
"Kde sú?"
"Neviem, už tu mali byť." povedal James. Ani jemu sa do nepozdávalo. Emma si sadla na kufor, podoprela si hlavu a čakala.
Keď sa ich mama nedostavila ani po hodine, James už celý nervózny prišiel k Emme.
"Premiestnime sa. Sirius vezme teba a ja vezmem veci." povedal jej. Emma sa na neho prekvapene pozrela.
"A zvládnete to? Ešte nikdy ste sa na takúto diaľku nepremistňovali."
"Samozrejme, že to zvládneme. Predsa tu nebudeme čakať celú večnosť." povedal jej Sirius. Potter iba prikývol. Vzal do rúk tri kufre a s hlasitým PUK zmizol preč. Sirius sa na ňu usmial. Pevne ju chytil za ruku a premiestnil sa s ňou.
Ocitli sa v ich kuchyni. Medzi dverami vydela kufre, ktoré tam zrejme nechal James. Všimla si malý lístoček na chladničke. Bolo to divné, pretože toto im mama nerobievala. Neistým krokom sa podišla k chladničke, vzala si do rúk lístok a načala čítať.
Sirius sa na ňu pozeral. Vôbec nevedel, prečo sa tak tvári. Keď odkaz prečítala, zbledla úplne ako stena a začala plakať. Podišiel k nej. Jemne ju objal a utešujúco ju začal hladiť.
"Čo sa deje, Emma?" spýtal sa potichu.
Emma, neschopná žiadneho slova, mu podala odkaz.
Emma a James,
je mi ľúto, že som pre vás nepšila, ale otcovi sa stala nehoda. Teraz je u sv. Munga. Vyzerá to s ním vážne. Večer potom prídem.
Mama
Sirius položil lístok na stôl a poriadne ju k sebe pritúlil.
"To bude dobré, Emma." povedal. Emma sa mu schúlila do náruče a ešte viac sa rozplakala.
"Zavolám Jamesa?" spýtal sa. Emma povedala tiché áno. Zdvihol ju do náruče a odniesol do obývacej izby. Opatrne ju položil do kresla. Vtisol jej na čelo jemný bozk.
Otočil sa a zamieril ku schodom. Podľa zvukov, ktoré sa z poschodia niesli vedel, že je tam.
"James?" spýtal sa opatrne. James sedel na svojej posteli s hlavou založenou v rukách. Keď počul vojsť svojho kamaráta, zdvihol hlavu.
"Viem to." povedal James.
"Uvidíš, bude to dobré." povedal Sirius a sadol si vedľa neho.
"Neviem...všetko je iné. Otec v nemocnici, Emma už bude dospelá..."
"Ale to tak má byť."
"Ja viem, ale neviem si zvyknúť na to, že už to nie je moja malá sestrička, ktorá za mnou uteká, keď niečo potrebuje. Keď potrebuje poradiť, alebo pomôcť."
"James, ale ona taká je, iba je staršia. A to že má mňa, to nič nemení. Stále som aj tvoj kamarát."
"Nie Sirius, teraz má teba a mňa nepotrebuje."
"To si myslíš ty. Dole sedí v kresle a čaká na teba, tak bež za ňou. Ja urobím zatiaľ večeru." usmial sa na neho. James iba ticho prikývol a odišiel z izby.
Sirius si ľahol na posteľ. Prečo sa všetko tak závažne zmenilo? Prečo toho toľko zmenil? Čo ho vôbec ešte čaká? Nezmenil všetko k horšiemu? A prečo sa na to stále pýta, keď nepozná odpoveď? Stále ho to trápi. Myslí na to v deň i v noc. Za to všetko mohol len on. On môže za to, že pán Potter je v nemocnici. Keby vtedy nemyslel len na seba.
Myslel ale on len na seba? Chcel Emmu zachrániť už len kvôli Jamesovi, Lily...Kvôli všetkým, ktorí ju mali radi.
Pretrel si oči. Pomaly sa zdvihol z postele a zamieril rovno do kuchyne...
.:Po večeri:.
Emma bola opretá o Siriusovu hruď a sladko spala. Bola veľmi vyčerpaná. Celé poobedie nič neprehovorila. Ako keby to ani nebola ona.
James bol na tom rovnako. Síce sa so Siriusom rozprával, ale ani sa neusmieval, nevtipkoval...
Zrazu len oheň v krbe sa zafarbil na zelenú a z neho vyletela staršia pani s hnedými vlasmi.
James potichu vstal a zaviedol svoju mamu do kuchyne. Sirius odložil spiacu Emmu, zakryl ju dekou a vyšiel za nimi.
"Čo sa stalo s otcom?" spýtal sa okamžite James. Sirius sa na pani Potterovú tiež pozrel. Potterovci boli ako jeho rodina.
"Napadli ho...smrťožrúti." povedala. Hlas sa jej triasol, ale musela byť silná. Nemohla sa zosypať pred svojím synom.
"Vieš, že je veľmi vplyvný a...niečo po ňom chceli. Zakliali ho a ani liečitelia nevedia, čo mu je. Nedávajú mu veľa šancu." povedala a utrela si stiekajúce slzy.
"To bude dobré, mama." povedal James a objal ju.
"Pôjdeme ho zajtra pozrieť?" spýtal sa Sirius. Ruky mal založené na prsiach a tváril sa vážne. Pani Potterová prikývla.
"Teraz ale choďte spať, máte toho za sebou dosť." povedala a odišla. James ihneď zaliezol do svojej izby. Sirius vzal Emmu do náručia a uložil ju do postele. Opatrne si ľahol vedľa nej a dlho trvalo, kým tvrdo zaspal.









jééééé prosím další kapitolku a prosím rychle :O