close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 


  • DOMŮ / ARCHIV / NECHCI REKLAMY! Blíží se 5 let výročí založení blogu!!!


26. Pláč

25. června 2008 v 20:20 | Ami Jane |  FF - Emma Potterová
Zrazu sa ku mne začal približovať. Nevedela som, čo robím, na nič som nemyslela. V tom sa jeho pery stretli s mojími. Bol to taký nádherný, vašnivý zaroveň aj nežný. Vyžaroval všetky city, ktoré Sirius v sebe dusil toľký čas....Lenže...ja nemôžem. Rýchlo som ho odstrčila od seba.
"Prečo mi takto ubližuješ?"spýtala som sa a bežala som smerom do hradu.

Začali my stiekať slzy z tváre. ´Prečo ja? Prečo si z toľkých dievčat vybral práve mňa? Alebo si chce len niečo dokázať? Čo keď tieto slová hovorí každej, len aby dostal, to čo chce.´ Stále mi v hlave vírili myšlienky. Najprv tie slova, potom bozk. Čo to znamená?
"Počkaj Emma!"ozvalo sa za mnou. Bol to Remus.
"Čo sa stalo?"spýtal sa keď uvidel, že som plakala. No aby som povedala, že plačem.
"Nič. Čo by sa malo diať?"
"Nehovor, že ti nič nie je. Veď ťa vidím. Celá sa úplne trasieš."povedal a priblížil sa viac ku mne.
"Dobre...Tak ti to poviem. Neviem, čo mi je! Stačí? Neviem, som zmetená. Všetko čo sa okolo mňa deje. Brat, Sirius, ty, Severus...Ja naozaj neviem."povedala som a ešte viac som sa rozplakala. Remus prišiel ku mne a pevne ma objal.
"To bude dobré."povedal a pohladil ma po vlasoch. Jeho hlas bol taký ukľudňujúci. Zrazu som sa mu pozrela do očí. Mal ich také kásne. Taká hnedá farba, sa len tak nevidí. Stuhla som. ´Ako sa to na Mňa pozerá? To nie je...obyčajný pohľad. A ani bratský či priateľský...´Vytrhla som sa mu z objatia.
"Ja....ja už musím ísť."povedala som nesmelo a odišla. Prečo ja musím mať takéto problémy?
Prišla som do dievčenských spáľní. Zabuchla som dvere. Ani som si nevšimla, že je tam Angela s Lily. Začala som znovu plakať. Čo je to len so mnou?
"Emma, si v poriadku?"spýtala sa po chvíli Lily.
"Ja...ja...neviem. Asi nie."
"Čo sa stalo?"spýtala sa Angela.
"Ja...Black...potom Remus."nevedela som súvisle hovoriť. Bola som veľmi rozrušená.
"Čo ty, Black a Remus? Prosím ťa, Emma, upokoj sa."povedala Lily.
"No asi viete, že keď som odišla, šiel za mnou aj Black...vlastne Sirius...nie Black. No tam ma nechcel pustiť, do kým ho nevypočujem.....Povedal...on povedal, že ma má radšej ako sestru jeho najlepšieho kamarátka. Povedal, že ma......že ma milluje."povedala som rozrušeným hlasom.
"A?"spýtala sa Angela.
"No tek, dopovedz to. Uľaví sa ti."ozvala sa Lily
"Potom sa ku nme začal približovať a....a potom ma pobozkal."
"To je dobré nie? Veď ťa miluje....."povedala usmievavo Angela.
"Ale Black nikdy nikoho nemiloval."namietala Lily.
"To ešte nie je všetko."povedala som potichu. Vtedy obidve stíchli a znovu ma začali počúvať.
"Potom som ho odstrčila a ušla do hradu. Tam....tam som stretla Remusa. Pýtal sa, čo mi je. Pozrela som mu do očí. Nedival sa na mňa ako kamarát a ani ako brat alebo niečo podobné. Bol to pohľad zamilovaného človeka."povedala som a sklonila hlavu. Znovu som začala plakať.
"Emma, no tak, už neplač. Ako vravíš, obaja sú do teba zamilovaný...Stačí si len jednoho vybrať."usmiala sa Angela.
"To je práve to. Ja neviem. Poprvé to nie je tovar a nechcem ani jednému ublížiť. Po druhé, k obom niečo cítim, ale neviem čo. Jednoducho si neviem...nemôžem vyberať ako v obchode."
"Tak to musíš nechať tak. Čas všetko vyrieši."usmiala sa Lily.
"Myslím, že máš pravdu."nesmelo som sa usmiala.
"No samozrejme, že mám. A teraz poď, zachvíľu bude obed."usmiala sa aj Lily a spolu sme sa vybrali z dievčenských spáľni.
"No myslím, že nás nikto otravovať nebude."povedala Lily, keď sme vošli do Veľkej siene.
"Súhlas."usmiala sa Angela a ťiahli ma...áno, doslova ma ťiahli k stolu.
"Čo budeme dnes robiť?"spýtala sa Angela po chvili.
"Nebhet ko vhy, mle ja bdmem splamt."povedala som, akurát keď som jedla.
"Čo?"opýtali sa obe a začali sa nahlas smiať.
"Že neviem ako vy, ale budem spať."povedala som znova s prázdnými ústami.
"To teda nebudeš."prikázala mi Lily.
"A čo mám robiť? Veď stále iba plačem a kazím vám všetkým náladu."
"Nie, nekazíš. A nerob si nádeje, že sa uleješ! Pekne budeš s nami."pritakala Angela.
"Spomínam si, že ešte máte napísať nejaké tie domáce úlohy."zazubila sa Lily.
"Takže...?"
"Takže pôjdeme do knižnice. Tam si požičiame nejaké tie knihy a budeme si v spoločenskej miestnosti robiť úlohy."
"No tak dobre, že si to ty, aj tak nemám na nič iné náladu."povedala som nesmelo. Vybrali sme sa do knižnice.
"Tak, ktoré si to požičiame?"spýtala sa Angela.
"No na elixíri máme niečo napísať o Felix Felicis ak si dobre pamatám a na OPČM niečo o vlkodlakoch, vílach a iných zázračných tvoroch."povedala som.
"Dobre. My zájdeme pre knihy o tvoroch a ty na elixíri."povedala Lily.
"Platí. Stretneme sa tu."povedala som a vybrala som sa medzi regále.
"Veritaserum, nápoj lásky, uspávací nápoj, felix felicis. Mám to"zamumlala som a naťahovala som sa pre knihu, ktorá bola pre mňa moc vysoko.
"Nech sa páči."povedal chlapčenský hlas a podával mi ju.
"Ďakujem."povedala som a usmiala som sa. Až potom som zistila, že je to Black.
"Pre teba všetko."povedal a neodolateľne sa usmial.
´Čo si myslí? Že sa mu teraz hodím k nohám?´ Začala mi znovu tiecť slza. Potom ďaľšia a ďaľšia. Čo je to len so mnou?
"Deje sa niečo?"spýtal sa ma, keď videl, že plačem. Zamumla som pustila veľkú knihu, ktorá padla na zem a utekala som preč. Smerom do zakázaného lesa.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama