
Bolo už vyše hodiny po rozhodnutí. Emma unavene sedela na stoličke a sledovala Siriusa. Stál pri stolíku s nápojmi a veselo sa rozprával s nejakým chlapcom, ktorého Emma nepoznala.
Prišlo jej to všetko ako sen, z ktorého sa nikdy nechce prebudiť. Koľko krát už si to pre seba hovorila. Stále jej tie myslinky ale výrili v hlave. Cítila sa až po uši zamilovaná. Keby jej niekto povedal, že si bude všade kresliť srdiečka s iniciálami S.B. tak sa mu vysmeje do očí.
Konečne si uvedomuje ale jednu vec. Nezmenil sa len Sirius alebo James. Zmenila sa aj ona. Nebola taká výbušná, pochopila, čo je to pravá láska a konečne vidí svet taký, aký je. Nie je tak zbrklá.
Prišlo jej to všetko ako sen, z ktorého sa nikdy nechce prebudiť. Koľko krát už si to pre seba hovorila. Stále jej tie myslinky ale výrili v hlave. Cítila sa až po uši zamilovaná. Keby jej niekto povedal, že si bude všade kresliť srdiečka s iniciálami S.B. tak sa mu vysmeje do očí.
Konečne si uvedomuje ale jednu vec. Nezmenil sa len Sirius alebo James. Zmenila sa aj ona. Nebola taká výbušná, pochopila, čo je to pravá láska a konečne vidí svet taký, aký je. Nie je tak zbrklá.
Siriusovi vďačila za veľa. Bol pre ňu vším. Kamarát, milovaný človek. Človek, ktorý ju vždy podrží a pomôže.
Ani si neuvedomila, že stále upiera svoje hnedé oči na Siriusa. Ten sa dorozprával s kamarátom. Stále však stál na mieste a usmieval na sa ňu. Bola taká krásna. Mal pocit, akoby ju musel stále obraňovať. Tie jej oči. Boli také veselé, plné elánu a iskierok. Také oči, aké má ona, nemá žiadna iná. Kľudne by sa do nich mohol pozerať celú večnosť a neomrzelo by ho to.
Pomalým krokom prišiel až k nej. Milo sa na ňu usmial a pohladil ju po ruke. Vtedy sa Emma strhla a vrátila sa do reality. Zdvihla hlavu a usmiala sa na neho. Sadol si vedľa nej.
"Deje sa niečo?" spýtal sa kľudným hlasom.
"Nie, iba som premýšľala."
"A nad čím?" spýtal sa zvedavo.
"Poď a uvidíš." povedala po chvíli. Sirius na ňu nechápavo, ale ona si toho nevšímala. Vstala, chytila ho za ruku a vyviedla z Veľkej siene.
Hneď ako vyšli do vstupnej haly, zamierila k schodom. Sirius stále nechápal kam idú. Pomaly mu to ale dochádzalo, keď zastali na siedmom poschodí pred veľkým gobelínom.
Emma prešla trikrát okolo steny a postavila sa k Siriusovi. Zrazu sa pred nimi ohjavili dvere. Emma chytila kľučku a potlačila ju.
Nachádzali sa v nie moc veľkej miestnosti. Bola zladená do červeno-zlatej. Po ich pravici sa nachádzal veľký krb, z ktorého všade sálalo teplo a svetlo. Priamo pred nimi bola v celej svojej kráse obrovská posteľ z mahagónového dreva.
Sirius nenachádzal slová. Tá posteľ, celá táto miestnosť bola nádherná. Ale mal pocit, akoby v tejto miestnosti už bol...Ešte raz si ju celú poobzeral. V rohu pri krbe si všimol ešte kresielka s malým stolíkom. Spomenul si. Už tu raz bol. Trávil tu všetok svoj voľný čas po jej smrti, než sa vrátil, aby tomu zabránil. Ale odkiaľ to len vedela? Odpoveď na tú otázku sa asi nikdy nedozvie, pretože to, čo sa vtedy stalo jej prezradiť nemôže.Zrazu ucítil, ako ho zozadu objala. Svojími rukami chytil tie jej.
"Ďakujem." povedala potichu.
"A začo?" spýtal sa prekvapene Sirius.
"Za to, že si." odpovedala. Otočila si ho tvárou k sebe. Postavila sa na špičky, aby vyrovnala výškový rozdiel a nežne ho pobozkala na pery. Sirius sa ihneď chopil šance. Pevne ju uchopil na boky, akoby mu chcela niekam ujsť. Bozky jej začal vášnivo oplácať.
Teraz sa vôbec nevedel ovládať. Riadil sa iba túžbou a vášňou. Cítil, že to isté cítila aj Emma.
Pravou rukou jej nahmatal zips na šatách a pomalým ťahom ho rozopínal. Emma tiež nezaháľala a vyzliekla mu medzitým sako a aj košeľu.
S veľkým obdivom pozorovala jeho hruď a svaly. Už ho videla aj takto, stále sa nevedela vynadívať...
Sirius cítil, ako pod jej pohľadom začína červenať. To sa mu ešte nestalo. Vždy bol ten, kto mal navrch. Ale teraz ho Emma uplne ovládala.
Svojími rukami ho začala hladiť po hrudi. Obdarovávala ho malými bozkami. Sirius už z toho začínal šalieť.
Zrazu si niečo uvedomil. Je nato ich vzťah pripravený? On by ju nikdy neopustil, ale čo presne cíti ona k nemu?
Jemne ju chytil za ruky a odtiahol sa od nej. Musel na to ale vynaložiť veľké úsilie. Emma na neho nechápavo pozrela.
"Čo robím zle?" spýtala sa.
"Ty nič." povzdychol si. "Ide len o to, či sme pripravený a hlavne, či si ty pripravená. Nechcel by som niečo uponáhľať." povedal. Vzal do rúk svoju košeľu a začal si ju obliekať.
Emma sa ale nevzdávala tak ľahko. Znovu sa k nemu nebezpečne priblížila a začala ho bozkávať na krk. Sirius s tým spočiatku bojoval. Emma ale vedela, ako na neho. Vedela, že o chvíľu to bude Sirius, akého poznala, než začali spolu chodiť.
"Emma, nevieš čo robíš." povedal veľmi potichu. Emma sa len usmiala. Zobrala mu z rúk košeľu a medzi bozkami mu pošeptala.
"S tebou nikdy neviem čo robím."
Potom košeľu zahodila, nevediac kam.
Toto bola posledná kvapka. Sirius sa už nevedel ovládať. A nieleže nevedel, ale aj nechcel.
Usmial sa na Emmu. Ohdrnul jej vlasy z krku a začal ju tam nežne bozkávať.
Emma zaklonila hlavu. Po chvíli sa jej z úst vydral tichý sten.
Sirius jej pomaly vyzliekol šaty a vzal do svojho náručia. Prestal ju bozkávať, iba sa jej pozrel do očí.
Emma s očakávaním hľadela na neho a čakala čo bude. Bola rada, že po prvý krát to bude so Siriusom. Vďaka nemu to bude výnimočné a nič lepšieho by si ani nemohla priať.
Opatrne ju položil na posteľ a nahol sa nad ňu. Vášnivo ju bozkával na celom tele. Nedokázal sa jej nabažiť. Chutila tak dobre a jej sametová pokožka. Medzitým mu dala dole nohavice. Sirius sa na ňu kútikom oka pozrel. Veselo sa na neho škerila.
"Si nenapraviteľná." zasmial sa.
"Ja viem." povedala veselo.
Aj jej spodné prádlo sa dlho nezohrialo a skončilo na zemi. Už im nič nebránilo, aby splynuli v jedno....
Emma sa ráno zobudila pomerne skoro. Rozhliadla sa po miestnosti. Všade boli rozhádzané ich veci. Zrazu ucítila, ako sa k nej niečo tisne. Otočila sa. S úsmevom zistila, že to spiaci Sirius si ju k sebe viac pritúlil. Vyzeral tak rozkošne. Na tvári mal mierny úsmev. Jeho havranie vlasy boli strapaté. Kľudne by mohol teraz konkurovať aj Jamesovi. Prikrývkou bol zakrytý veľmi málo, tak mohla nerušene pozorovať jeho nádhernú postavu. Tie svaly...Bol proste dokonalý. A bol jej. Veľmi opatrne chytila jeho ruku a snažila sa mu ju položiť na vankúš. Už skoro od neho bola vyslobodená, keď ju Sirius schmatol a ľahol si na ňu.
"Teraz mi neutečieš." zasmial sa. Jeho čierne vlasy ju príjemne šteklili na tvári.
"Ty si nespal?" spýtala sa, akoby sa ani nechumelilo.
"Kto by mohol spať vedľa takej krásky ako si ty." usmial sa a nežne ju pobozkal. Rukou ju začal hladiť po holom ramene. Emma mu rukami chytila tvár. Jemne sa od neho odtisla, ako to len najviac šlo.
"Deje sa niečo?" spýtal sa.
"Len mi je zima." usmiala sa.
"Tak ťa zohrejem." zasmial sa a v očiach sa mu veselo zaisrkilo.
Emma sa v duchu usmiala. Opäť to bol ten starý Sirius.
"To nebude treba." zasmiala sa. Zhodila ho zo seba dola a vstala z postele. Obliekla si župan, ktorý bol položený na kresle vedľa postele.
Sirius si ľahol na chrbát, ruky dal za hlavu a nemo ju pozoroval. Mala tak dokonalú postavu. Tie vlasy, ženské krivky...Áno, bola z nej žena a to veľmi pekná, inteligentná. Emma sa na neho otočila.
"Prečo sa tak na mňa pozeráš?"
"A prečo by som nemohol?"
"Preto." povedala.
"Ale veď už som ťa nahú videl." zasmial sa. Emma trochu sčervenala a nervózne sa usmiala.
"Už by sme sa mali vrátiť. James sa môže o mňa báť." povedala.
"Veď vie, že si so mnou." povedal kľudne.
"No práve, vie to." zasmiala sa. Sirius nahodil otrávenú grimasu. Vstal z postele a začal sa obliekať.
****
"Kde ste boli?!" spýtal sa ich James skoro ráno v spoločenskej miestnosti. Všade bolo prázdno. Tváril sa veľmi nevystato, zrejme ani nespal.
"No...my sme sa boli prejsť." povedala Emma prvé, čo ju napadlo.
"Áno, celú noc ste sa prechádzali a mne ste nepovedali ani slovo. Vieš ako som sa o teba bál?!"
"Ale, Paroháč, veď bola so mnou." povedal Sirius. James sa na neho vražebne pozrel.
"No práve, bola s tebou."
"James, ja neviem čo ti vadí. Môžeš byť rád, že je to Sirius a nie niekto iný!" zakročila do toho Emma. Nahnevane dala ruky v bok.
"Áno a kto napríklad?!"
"Severus, Malfoy! Je ich dosť!" povie nahnevane.
"A prečo práve Ufňuanec?!" spýtal sa James. "Veď sa spolu ani nebavíte!"
"Práve, že áno! To len ty a tvoji podarený kamaráti si nič nevšímate!"
"Ty sa s ním bavíš?! A mne si nič nepovedala?!" spýtal sa trochu nahnevane Sirius.
"Neviem, čo ti na tom vadí!" otočila sa na Siriusa.
"To je sa s ním bavíš."
"Takže odteraz mi budeš hovoriť s kým sa mám rozprávať a s kým nie? Nechceš rovno urobiť zoznam?!"
"Môžeš sa baviť s kým chceš, len s ním nie!" povedal nahnevane Black a Potter iba prikývol.
"Ste obaja rovnaký!" povedala. Chystala sa odísť, no Sirius ju chytil za ruku.
"Prepáč." povedal potichu. Vedel, že prestrelil, len akonáhle počuje Snapeovo meno, nevie sa ovládať.
"Na to si mal myslieť skôr." povedala. Vyšklbla sa mu a odišla do dievčenských spáľní.
Ani si neuvedomila, že stále upiera svoje hnedé oči na Siriusa. Ten sa dorozprával s kamarátom. Stále však stál na mieste a usmieval na sa ňu. Bola taká krásna. Mal pocit, akoby ju musel stále obraňovať. Tie jej oči. Boli také veselé, plné elánu a iskierok. Také oči, aké má ona, nemá žiadna iná. Kľudne by sa do nich mohol pozerať celú večnosť a neomrzelo by ho to.
Pomalým krokom prišiel až k nej. Milo sa na ňu usmial a pohladil ju po ruke. Vtedy sa Emma strhla a vrátila sa do reality. Zdvihla hlavu a usmiala sa na neho. Sadol si vedľa nej.
"Deje sa niečo?" spýtal sa kľudným hlasom.
"Nie, iba som premýšľala."
"A nad čím?" spýtal sa zvedavo.
"Poď a uvidíš." povedala po chvíli. Sirius na ňu nechápavo, ale ona si toho nevšímala. Vstala, chytila ho za ruku a vyviedla z Veľkej siene.
Hneď ako vyšli do vstupnej haly, zamierila k schodom. Sirius stále nechápal kam idú. Pomaly mu to ale dochádzalo, keď zastali na siedmom poschodí pred veľkým gobelínom.
Emma prešla trikrát okolo steny a postavila sa k Siriusovi. Zrazu sa pred nimi ohjavili dvere. Emma chytila kľučku a potlačila ju.
Nachádzali sa v nie moc veľkej miestnosti. Bola zladená do červeno-zlatej. Po ich pravici sa nachádzal veľký krb, z ktorého všade sálalo teplo a svetlo. Priamo pred nimi bola v celej svojej kráse obrovská posteľ z mahagónového dreva.
Sirius nenachádzal slová. Tá posteľ, celá táto miestnosť bola nádherná. Ale mal pocit, akoby v tejto miestnosti už bol...Ešte raz si ju celú poobzeral. V rohu pri krbe si všimol ešte kresielka s malým stolíkom. Spomenul si. Už tu raz bol. Trávil tu všetok svoj voľný čas po jej smrti, než sa vrátil, aby tomu zabránil. Ale odkiaľ to len vedela? Odpoveď na tú otázku sa asi nikdy nedozvie, pretože to, čo sa vtedy stalo jej prezradiť nemôže.Zrazu ucítil, ako ho zozadu objala. Svojími rukami chytil tie jej.
"Ďakujem." povedala potichu.
"A začo?" spýtal sa prekvapene Sirius.
"Za to, že si." odpovedala. Otočila si ho tvárou k sebe. Postavila sa na špičky, aby vyrovnala výškový rozdiel a nežne ho pobozkala na pery. Sirius sa ihneď chopil šance. Pevne ju uchopil na boky, akoby mu chcela niekam ujsť. Bozky jej začal vášnivo oplácať.
Teraz sa vôbec nevedel ovládať. Riadil sa iba túžbou a vášňou. Cítil, že to isté cítila aj Emma.
Pravou rukou jej nahmatal zips na šatách a pomalým ťahom ho rozopínal. Emma tiež nezaháľala a vyzliekla mu medzitým sako a aj košeľu.
S veľkým obdivom pozorovala jeho hruď a svaly. Už ho videla aj takto, stále sa nevedela vynadívať...
Sirius cítil, ako pod jej pohľadom začína červenať. To sa mu ešte nestalo. Vždy bol ten, kto mal navrch. Ale teraz ho Emma uplne ovládala.
Svojími rukami ho začala hladiť po hrudi. Obdarovávala ho malými bozkami. Sirius už z toho začínal šalieť.
Zrazu si niečo uvedomil. Je nato ich vzťah pripravený? On by ju nikdy neopustil, ale čo presne cíti ona k nemu?
Jemne ju chytil za ruky a odtiahol sa od nej. Musel na to ale vynaložiť veľké úsilie. Emma na neho nechápavo pozrela.
"Čo robím zle?" spýtala sa.
"Ty nič." povzdychol si. "Ide len o to, či sme pripravený a hlavne, či si ty pripravená. Nechcel by som niečo uponáhľať." povedal. Vzal do rúk svoju košeľu a začal si ju obliekať.
Emma sa ale nevzdávala tak ľahko. Znovu sa k nemu nebezpečne priblížila a začala ho bozkávať na krk. Sirius s tým spočiatku bojoval. Emma ale vedela, ako na neho. Vedela, že o chvíľu to bude Sirius, akého poznala, než začali spolu chodiť.
"Emma, nevieš čo robíš." povedal veľmi potichu. Emma sa len usmiala. Zobrala mu z rúk košeľu a medzi bozkami mu pošeptala.
"S tebou nikdy neviem čo robím."
Potom košeľu zahodila, nevediac kam.
Toto bola posledná kvapka. Sirius sa už nevedel ovládať. A nieleže nevedel, ale aj nechcel.
Usmial sa na Emmu. Ohdrnul jej vlasy z krku a začal ju tam nežne bozkávať.
Emma zaklonila hlavu. Po chvíli sa jej z úst vydral tichý sten.
Sirius jej pomaly vyzliekol šaty a vzal do svojho náručia. Prestal ju bozkávať, iba sa jej pozrel do očí.
Emma s očakávaním hľadela na neho a čakala čo bude. Bola rada, že po prvý krát to bude so Siriusom. Vďaka nemu to bude výnimočné a nič lepšieho by si ani nemohla priať.
Opatrne ju položil na posteľ a nahol sa nad ňu. Vášnivo ju bozkával na celom tele. Nedokázal sa jej nabažiť. Chutila tak dobre a jej sametová pokožka. Medzitým mu dala dole nohavice. Sirius sa na ňu kútikom oka pozrel. Veselo sa na neho škerila.
"Si nenapraviteľná." zasmial sa.
"Ja viem." povedala veselo.
Aj jej spodné prádlo sa dlho nezohrialo a skončilo na zemi. Už im nič nebránilo, aby splynuli v jedno....
Emma sa ráno zobudila pomerne skoro. Rozhliadla sa po miestnosti. Všade boli rozhádzané ich veci. Zrazu ucítila, ako sa k nej niečo tisne. Otočila sa. S úsmevom zistila, že to spiaci Sirius si ju k sebe viac pritúlil. Vyzeral tak rozkošne. Na tvári mal mierny úsmev. Jeho havranie vlasy boli strapaté. Kľudne by mohol teraz konkurovať aj Jamesovi. Prikrývkou bol zakrytý veľmi málo, tak mohla nerušene pozorovať jeho nádhernú postavu. Tie svaly...Bol proste dokonalý. A bol jej. Veľmi opatrne chytila jeho ruku a snažila sa mu ju položiť na vankúš. Už skoro od neho bola vyslobodená, keď ju Sirius schmatol a ľahol si na ňu.
"Teraz mi neutečieš." zasmial sa. Jeho čierne vlasy ju príjemne šteklili na tvári.
"Ty si nespal?" spýtala sa, akoby sa ani nechumelilo.
"Kto by mohol spať vedľa takej krásky ako si ty." usmial sa a nežne ju pobozkal. Rukou ju začal hladiť po holom ramene. Emma mu rukami chytila tvár. Jemne sa od neho odtisla, ako to len najviac šlo.
"Deje sa niečo?" spýtal sa.
"Len mi je zima." usmiala sa.
"Tak ťa zohrejem." zasmial sa a v očiach sa mu veselo zaisrkilo.
Emma sa v duchu usmiala. Opäť to bol ten starý Sirius.
"To nebude treba." zasmiala sa. Zhodila ho zo seba dola a vstala z postele. Obliekla si župan, ktorý bol položený na kresle vedľa postele.
Sirius si ľahol na chrbát, ruky dal za hlavu a nemo ju pozoroval. Mala tak dokonalú postavu. Tie vlasy, ženské krivky...Áno, bola z nej žena a to veľmi pekná, inteligentná. Emma sa na neho otočila.
"Prečo sa tak na mňa pozeráš?"
"A prečo by som nemohol?"
"Preto." povedala.
"Ale veď už som ťa nahú videl." zasmial sa. Emma trochu sčervenala a nervózne sa usmiala.
"Už by sme sa mali vrátiť. James sa môže o mňa báť." povedala.
"Veď vie, že si so mnou." povedal kľudne.
"No práve, vie to." zasmiala sa. Sirius nahodil otrávenú grimasu. Vstal z postele a začal sa obliekať.
****
"Kde ste boli?!" spýtal sa ich James skoro ráno v spoločenskej miestnosti. Všade bolo prázdno. Tváril sa veľmi nevystato, zrejme ani nespal.
"No...my sme sa boli prejsť." povedala Emma prvé, čo ju napadlo.
"Áno, celú noc ste sa prechádzali a mne ste nepovedali ani slovo. Vieš ako som sa o teba bál?!"
"Ale, Paroháč, veď bola so mnou." povedal Sirius. James sa na neho vražebne pozrel.
"No práve, bola s tebou."
"James, ja neviem čo ti vadí. Môžeš byť rád, že je to Sirius a nie niekto iný!" zakročila do toho Emma. Nahnevane dala ruky v bok.
"Áno a kto napríklad?!"
"Severus, Malfoy! Je ich dosť!" povie nahnevane.
"A prečo práve Ufňuanec?!" spýtal sa James. "Veď sa spolu ani nebavíte!"
"Práve, že áno! To len ty a tvoji podarený kamaráti si nič nevšímate!"
"Ty sa s ním bavíš?! A mne si nič nepovedala?!" spýtal sa trochu nahnevane Sirius.
"Neviem, čo ti na tom vadí!" otočila sa na Siriusa.
"To je sa s ním bavíš."
"Takže odteraz mi budeš hovoriť s kým sa mám rozprávať a s kým nie? Nechceš rovno urobiť zoznam?!"
"Môžeš sa baviť s kým chceš, len s ním nie!" povedal nahnevane Black a Potter iba prikývol.
"Ste obaja rovnaký!" povedala. Chystala sa odísť, no Sirius ju chytil za ruku.
"Prepáč." povedal potichu. Vedel, že prestrelil, len akonáhle počuje Snapeovo meno, nevie sa ovládať.
"Na to si mal myslieť skôr." povedala. Vyšklbla sa mu a odišla do dievčenských spáľní.








