close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 


  • DOMŮ / ARCHIV / NECHCI REKLAMY! Blíží se 5 let výročí založení blogu!!!


24. Smutná nálada

25. června 2008 v 20:19 | Ami Jane |  FF - Emma Potterová
"Ahoj."pozdravila som smutne. Neviem prečo, ale od tej hádky s Jamesom mám veľmi smutnú náladu.
"Ahoj."pozdravil Remus so Siriusom.
"Ideme k jazeru. Nechceš sa pridať?"spýtal sa Black.
"Ak nebudem zavadzať....Hneď som tu."povedala som a vybehla som do dievčenských spáľní. ´Začnem znovu v písaní môjho denníku. Už som ho toľko dní ani neotvorila.´
Po chvíli som zišla dolu do spoločenskej miestnosti. Bola tam aj Lily a Angela.
"Môžme ísť?"spýtal sa Remus.
"Jasne."odpovedala a pokúsila som sa o úsmev, ktorý sa mi zrejme nepodaril.

Je síce začiatok októbra, ale vonku je nádherne. Vždy ma ukľudňovalo, keď som vydela žltnúť listy na stromoch. Príroda dokáže divy.
Prišli sme k veľkému košatému stromu a sadli sme si. Ja som obsadila najlepšie miesto. Oprela som sa o mohutný kmeň a otvorila môj denník. Vedela som, že nikto neuvidí, čo píšem. Sám Black mi povedal, že si to môže prečítať len ten, ktorý mi je súdený. A tí, čo tu sú, to určite niesú.
"Čo to máš?"spýtala sa Lily a tým ma vytrhla z rozmýšľania.
"To je denník, ktorý som dostala cez prázdniny od Blacka."povedala som.
Vtedy sa všetci pozreli na Siriusa. Dievčatám som len hovorila, že čítali môj denník, ale nič o tom, že mi Black kúpil nový.
Vzala som do ruky brk, ktorý nepotreboval atrament a začala som písať.
Milý denníček.
Viem, že som ti už dlho nenapísala. Nemala som na to veľa času. Máme veľa učenia, ešte k tomu som sa teraz pohádala s Jamesom a ten na mňa vyslal kliadbu. Nebola hrozná, ale omdlela som. Neviem, či mu odputím. Mám strach. Nie z neho.... vlastne ani neviem z čoho. Mám pocit, že nemôžem veriť vlastným kamarátom, rodine. Ale to sa čaosm napraví, však?
Musím sa ti ešte s niečím zveriť. Mám tajného ctiteľa. Neviem kto to je, ale už som sa s ním dvakrát rozprávala. Viem, že to neni veľa a je to dosť strelené....ale mám z neho dobrý pocit. Verím mu. Chcela by som ale vedieť, kto to je.
No zatiaľ ma už nič nenapadá. Určite na teba ale nezabudnem....
s láskou Emma.
Dopísala som v denníčku a začala som sa obzerať. Blížil sa k nám Severus.
"Ahoj Emma. Ako sa cítiš?"spýtal sa keď ku mne prišiel. V tom sa postavil Black a čo ma ešte viac prekvapilo aj...Remus? Veď ten sa nikdy nebil.
"Neviem čo ťa to zaujíma, Srabus! Choď si radšej umyť vlasy!"
"Prišiel som za ňou a nie za tebou Black, tak sa láskavo do mňa nestaraj!"odsekol.
"Ahoj Severus. Mám sa dobre."usmiala som sa naňho.
"Mohla by si ísť nachvíľku?"spýtal sa.
Ja som prikývla hlavou a šla som za ním.
"Hneď som tu."povedala som Siriusovi a Remusovi. Tí len ďalej stáli.
"Ja...chcel som sa ti omluviť."
"A začo prosím ťa?"nechápavo som sa opýtala.
"No za tu hádku s Potterom..."
"Ty ale za to nemôžeš. To James ma napadol a nie ty."
"Ja viem, ale keby som tam s tebou nebol, tak by sa to nestalo. A pochopím, keď sa so mnou už nebudeš chcieť baviť."povedal a sklopil hlavu dolu.
"Nemám k tomu dôvod, tak sa už netráp. Nechceš sa pridať k nám?"spýtala som sa.
"Teraz nie, musím ešte niečo zariadiť."povedal a odišiel. Pomaly som sa vrátila späť.
"Čo chcel?!"spýtal sa Black.
"Iba sa mi chcel ospravedlniť. Vadí ti to?!"
"Áno. Keby tam vtedy nebol, James by ťa nenapadol!"zavrčal. Tak toto je moc.
"Black, čo si zošalel?! On za to nemohol. James sa neovládol a nie on! Ste obaja rovnaký!" zakričala som a odišla spať do hradu.
Nevedela som, čo to so mnou je. Bola som až moc precitlivená. Ale to, čo povedal o Snapeovi ma nahnevalo. On predsa za to nemohol, tak prečo to naňho všetci hádzali? Iba za jeho výzor?
Utekala som do knižnice. Tam som sa v mojich zlých a ťažkých chvíľach cítila najlepšie. Sadla som si do kresla v tmavom rohu. Schúlila som sa do klbíčka a začala som plakať.
Stále som len plakala a plakala. Zrazu som započula rozhovor dvoch chlapcov.
"Chceš sa pridať k nám?!"
"Ja neviem..."
"Môžeš sa pomstiť Blackovi a Potterovi, budeš mať veľkú moc a bohatstvo o akom sa ti ešte nesnilo!"
"Tak to teda berem!"
Rozpoznala som tie hlasy. Aspoň jeden z nich Severus Snape. Ale kam sa má pridať? A prečo sa chce pomstiť tým dvom? Musím to od neho zistiť.
Keď som sa aspoň trochu uklidnila, šla som sa najesť do Veľkej siene. Mala som už veľký hlad. Ani som nevedela, koľko je hodín, ale dúfala som, že tam už bude len pár študentov.
Vošla som dnu. Študentov tam bolo naozaj málo, ale boli tam tí, ktorých som vidieť nechcela. Sadla som si hneď na kraj a dúfala som, že si ma nevšimnú. Opak sa stal pravdou.
"Ahoj Emma."prisadol si ku mne Black."Chcel som sa ti za ten dnešný deň omluviť. Nechcel som."
"To sa mi budeš stále omlúvať, keď niečo vyvedieš?! Už ma to nebaví!"
"Ale...."
"Žiadne ale. Neviem, čo si o tom mám myslieť a teraz ak dovolíš, chcem sa najesť, čo nemôžem, lebo ma tu otravuješ!"zakričala som. Bolo mi jedno, že to všetci počuli. Chcela som mať hlavne pokoj. Sirius sa zdvihol a odišiel. Vedela som že som sa takto k nemu nemala správať, ale ako by som mu inak povedala, že chcem byť sama?
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama