
"No kónečne, že si prišiel." zavrčala na neho Emma.
"Hm...čakal som aj krajšie privítanie." povedal Sirius.
"Bolo by, keby si nemeškal."
"Prepáč, zaspal som."
"Hm...čakal som aj krajšie privítanie." povedal Sirius.
"Bolo by, keby si nemeškal."
"Prepáč, zaspal som."
"Čo s tebou." pokrčila ramenami Emma a vošla dnu. Namiesto veľkého tanečného parketu tu bol ina malý stolík s drevenými stoličkami. Emma si sadla za jednu z nich. Vyťiahla nejaé katalógy a začala ich prezerať. Sirius len zdvihol obočie, ale nič nevravel. Potichu si sadol pred ňu. Ticho ju pozoroval, ako otáča stránkami. Po chvili k nemu Emma stočila svoj pohľad.
"Na čo pozeráš?" spýtala sa. Sirius sa len pousmial.
"Tak po prvé, ešte si sa so mnou ani neprivítala. Po druhé, neviem, prečo tu nieje parket a po tretie. Čo robíš?" Emma sa len nepatrne začervenala.
"Aha. Prepáč. Dohodla som sa s profesorkou McGonnagalovou, že dnes nád uvoľnia zo školy a pôjdme si vyberať kostými. A keďže tých tancov máme veľa, potrebujeme aj veľa kostýmov." usmiala sa.
"Aha. A nezabudla si ešte na niečo?"
"A na čo?"
"Ten bozk predsa." zazubil sa. Emma len pretočila očami. Podišla k Siriusovi a nežne ho pobozkala. Sirius ju však stihol chytiť za boky. Namiesto stoličky už sedel na kresle. Sťiahol Emmu pod seba a začal sa vášnivo hrať s jej jazykom. Emma jeho vášnivé a zároveň nežné bozky príjímala a s radosťou oplácala. Z jej pier prešiel k jej krku. Emma slaštne vzdychla. To Siriusovi len našepkalo, aby pokračoval ďalej. Z jej krku prešiel k jej dekoltu. Pomaly jej začal rozopínať gombíky na jej blúzke.
"Na čo pozeráš?" spýtala sa. Sirius sa len pousmial.
"Tak po prvé, ešte si sa so mnou ani neprivítala. Po druhé, neviem, prečo tu nieje parket a po tretie. Čo robíš?" Emma sa len nepatrne začervenala.
"Aha. Prepáč. Dohodla som sa s profesorkou McGonnagalovou, že dnes nád uvoľnia zo školy a pôjdme si vyberať kostými. A keďže tých tancov máme veľa, potrebujeme aj veľa kostýmov." usmiala sa.
"Aha. A nezabudla si ešte na niečo?"
"A na čo?"
"Ten bozk predsa." zazubil sa. Emma len pretočila očami. Podišla k Siriusovi a nežne ho pobozkala. Sirius ju však stihol chytiť za boky. Namiesto stoličky už sedel na kresle. Sťiahol Emmu pod seba a začal sa vášnivo hrať s jej jazykom. Emma jeho vášnivé a zároveň nežné bozky príjímala a s radosťou oplácala. Z jej pier prešiel k jej krku. Emma slaštne vzdychla. To Siriusovi len našepkalo, aby pokračoval ďalej. Z jej krku prešiel k jej dekoltu. Pomaly jej začal rozopínať gombíky na jej blúzke.
Emma, no tak, toto ešte nechceš. Na toto je skoro. Urob s tým niečo. Budete mať ešte veľa času.
"Sirius, prosím, nie." povedala potichu Emma. Sirius už ďalej nepokračoval. Iba zarazene na ňu pozeral. Potom vstal a sadol si do druhého kresla, ktoré sa znenazdajky objavilo. Emma sa na neho smutne pozerala. Zapla si dva gombíky, ktoré jej už stihol rozopnúť. Potom vstala a prešla k nemu.
"Sirius, prepáč. Nie som...nie som ešte pripravená." povedala smutne.
"To je v pohode." odpovedal a ešte stále sa na ňu nepozeral.
"Vidím, že nie je."
"Ale je. Iba som nad niečím premýšľal. Nemusíš sa trápiť. Možno nabudúce." povedal. Emma vstala, vzala svoj katalóg a sadla si na stiličku. Listovala stránkami, keď ucítila nádhernú vôňu. Slastne zavrela oči. Z rozmýšľania ju vytrhol až Siriusov hlas.
"Tieto by boli dobré." ukázal na červené šaty. Emma sa len usmiala a listovala ďalej. Sirius bol stále nad ňou a privoniaval si k jej vlasom. Tak nádherne voňali. Po ružiach. To boli jeho obľúbené kvety. Ešte sa nad ňou naklonil a ani si nevšimol, že sa na neho Emma pozrela.
"Heh...čo to robíš?" zasmiala sa:
"Já? Iba sa pozerám na tieto šaty." usmial sa a pozrel do katalógu. Ne jeho smolu, práve listovala v katalógu tanečnej obuvi.
"Samozrejme." zasmiala sa a listovala ďalej. Sirius pokrčil ramenami a sadol si na stoličku, ktorá tam bola opäť.
"Sirius, prepáč. Nie som...nie som ešte pripravená." povedala smutne.
"To je v pohode." odpovedal a ešte stále sa na ňu nepozeral.
"Vidím, že nie je."
"Ale je. Iba som nad niečím premýšľal. Nemusíš sa trápiť. Možno nabudúce." povedal. Emma vstala, vzala svoj katalóg a sadla si na stiličku. Listovala stránkami, keď ucítila nádhernú vôňu. Slastne zavrela oči. Z rozmýšľania ju vytrhol až Siriusov hlas.
"Tieto by boli dobré." ukázal na červené šaty. Emma sa len usmiala a listovala ďalej. Sirius bol stále nad ňou a privoniaval si k jej vlasom. Tak nádherne voňali. Po ružiach. To boli jeho obľúbené kvety. Ešte sa nad ňou naklonil a ani si nevšimol, že sa na neho Emma pozrela.
"Heh...čo to robíš?" zasmiala sa:
"Já? Iba sa pozerám na tieto šaty." usmial sa a pozrel do katalógu. Ne jeho smolu, práve listovala v katalógu tanečnej obuvi.
"Samozrejme." zasmiala sa a listovala ďalej. Sirius pokrčil ramenami a sadol si na stoličku, ktorá tam bola opäť.
Je taká nádherná a krehká. Prečo sa zľakla? Mohlo nám byť spolu dobre...aj keď nám je spolu stále dobre. Ten jej úsmev, oči, voňavé vlasy...Budem ťa navždy milovať Emma, až do kým neumrem.
"Sirius, už mám pre nás šaty...No respektíve obchod, kde si ich kúpime." zazubila sa Emma.
"Áno? Tak na čo čakáme?"
"Na prestávku. Musíme ísť ešte za Dumbledorom." zasmiala sa Emma.
"Aha..." zamumlal Sirius. Emma vstala. Chytila ho za ruku a spolu vyšli z Komnaty najvyššej potreby.
"Áno? Tak na čo čakáme?"
"Na prestávku. Musíme ísť ešte za Dumbledorom." zasmiala sa Emma.
"Aha..." zamumlal Sirius. Emma vstala. Chytila ho za ruku a spolu vyšli z Komnaty najvyššej potreby.
Pomaly sa prechádzali Rokfortskými chodbami. Bol to tak nádherný a kúzelný hrad. S veľkou históriou. Čo všetko už musel prežiť? Radosti a trápenia. Prvé lásky a rozchádzania. Veselé vtípky chlapcov a dievčat, nahnevaných profesorov...
"Emma, nad čím premýšľaš?" spýtal sa jej mladý Black.
"Iba nad týmto hradom. Čo všetko asi zažil. Však?" spýtala sa Emma a zahľadela sa mu do očí. Sirius si hneď spomenul....
"Emma, nad čím premýšľaš?" spýtal sa jej mladý Black.
"Iba nad týmto hradom. Čo všetko asi zažil. Však?" spýtala sa Emma a zahľadela sa mu do očí. Sirius si hneď spomenul....
"Tak čo, Srabus. Už máš dosť?!"
"Paroháč, myslým, že ešte nie."
"Máš pravdu, Tichošlap."
S"Čo to tu vyvádzate?!"
"Nič, len sme si vybavovali staré účty so Srabusom."
"Staré účty?! Keby som to tak teraz povedala Lili?!"
"Potterová, nepleť sa do toho."
"Budem sa a nikto mi v tom nemôže zabrániť! Myslela som, že si sa zmenil, keď mi bolo s tebou dnes tak dobre, ale zase si sa len pretvaroval, ako to zrejme robíš vždy! Už sa nikdy ku mne nepribližuj, lebo nevieš, čoho všetkého som schopná!"
"Ale Emma...."ozval sa Remus.
"Žiadne ale! Ty máš tak čo hovoriť. Že sa nehanbíš za to, čo robíte!"
"Paroháč, myslým, že ešte nie."
"Máš pravdu, Tichošlap."
S"Čo to tu vyvádzate?!"
"Nič, len sme si vybavovali staré účty so Srabusom."
"Staré účty?! Keby som to tak teraz povedala Lili?!"
"Potterová, nepleť sa do toho."
"Budem sa a nikto mi v tom nemôže zabrániť! Myslela som, že si sa zmenil, keď mi bolo s tebou dnes tak dobre, ale zase si sa len pretvaroval, ako to zrejme robíš vždy! Už sa nikdy ku mne nepribližuj, lebo nevieš, čoho všetkého som schopná!"
"Ale Emma...."ozval sa Remus.
"Žiadne ale! Ty máš tak čo hovoriť. Že sa nehanbíš za to, čo robíte!"
Tie hádky mali niečo doseba. Aspoň som spoznal viac Emmu, aj keď by ma vtedy nenapadlo, že s ňou budem chodiť.... pomyslel si Sirius.Spolu prišli k soche chrliča. Emma sa nervózne pozrela na Siriusa.
"Ehm...Vieš heslo?"
"Ehm...Vieš heslo?"
"Samozrejme." usmial sa. "Rumové cukríky." povedal smrom k soche. Tá sa iba odsunula a ukázala schody smerom do profsorovej pracovne. Sirius pustil Emmu prvú po schodoch. Hneď za ňou šiel aj on a bez zaklopania vošli do pracovne.
"Dobrý deň Albus." usmial sa na neho.
"Ach Sirius a slečna Potterová, čo vás sem privádza?"
"Už sme si vybrali kostými a potrebovali by sme sa tam nejako dostať. Do toho obchodu." objasnila mu to Emma.
"Samozrejme. Môžte použiť môj krb." povedal veselo.
Sirius iba privývol. Vstupil do krbu, vzal si trochu letaxu a...
"Ach Sirius a slečna Potterová, čo vás sem privádza?"
"Už sme si vybrali kostými a potrebovali by sme sa tam nejako dostať. Do toho obchodu." objasnila mu to Emma.
"Samozrejme. Môžte použiť môj krb." povedal veselo.
Sirius iba privývol. Vstupil do krbu, vzal si trochu letaxu a...
"Nákupná ulička." zmizol v zelených plameňoch.
Sirius pristál na tvrdej podlahe. Nikdy si nemyslel, že jeden pád tak bolí. Pomlay vstal, pričom si stále držal boľavú ruku. Než však stihol odísť ďalej od krbu, pristála na ňom Emma.
"Prepáč." zasmiala sa a odhodila si svoje dlhé hnedé vlasy z tváre.
"Čo je na tom smiešne?" spýtal sa mrzuto.
"Ja neviem, ale je to zábava." povedala veselo.
"Áno, lebo si dopadla na mne, zatiaľ čo ja som dopadol na tvrdej zemi. Mám boľavú ruku a ešte k tomu na mne stále ležíš, čo by mi inokedy nevadilo, ale teraz ma všetko bolí." posťažoval sa Sirius.
"Aha." usmiala sa Emma a pomaly z neho zliezla. Potom sa Sirius veľmi pomaly postavil a oprášil sa, pretože bol veľmi zaprášený.
"Môžme ísť?" spýtala sa.
"Keď musím." povedal Sirius a zatváril sa, ako keby šiel na popravu.
"Hahaha, tak poď, nech to stihneme."
"Ale veď máme celý deň..."
"No práve, máme veľmi málo času." zatvárila sa vážne.
"Ty chceš celý deň nakupovať?" zaškriekal.
"Samozrejme."
"Čo som kou urobil?" spýtal sa a pozrel smerom na oblohu.
"Tak poď." zasmiala sa a ťahala ho do prvého obchodu.
"Prepáč." zasmiala sa a odhodila si svoje dlhé hnedé vlasy z tváre.
"Čo je na tom smiešne?" spýtal sa mrzuto.
"Ja neviem, ale je to zábava." povedala veselo.
"Áno, lebo si dopadla na mne, zatiaľ čo ja som dopadol na tvrdej zemi. Mám boľavú ruku a ešte k tomu na mne stále ležíš, čo by mi inokedy nevadilo, ale teraz ma všetko bolí." posťažoval sa Sirius.
"Aha." usmiala sa Emma a pomaly z neho zliezla. Potom sa Sirius veľmi pomaly postavil a oprášil sa, pretože bol veľmi zaprášený.
"Môžme ísť?" spýtala sa.
"Keď musím." povedal Sirius a zatváril sa, ako keby šiel na popravu.
"Hahaha, tak poď, nech to stihneme."
"Ale veď máme celý deň..."
"No práve, máme veľmi málo času." zatvárila sa vážne.
"Ty chceš celý deň nakupovať?" zaškriekal.
"Samozrejme."
"Čo som kou urobil?" spýtal sa a pozrel smerom na oblohu.
"Tak poď." zasmiala sa a ťahala ho do prvého obchodu.
"Dobrý deň. Čo to bude?" spýtala sa staršia paní a veľkými okuliarmi.
"Chceli by sme nejaký kostým na Paso doble." usmiala sa Emma.
"Takže farby zlate-červeno-čierne?" spýtala sa a vyťiahla katalóg.
"To by bolo najlepšie." odpovedala s úsmevom.
´Čo ja tu vôbec robím?´pomyslel si v duchu Sirius.
"Tieto sú úplne ideálne." povedala Emma a ukázala na šaty v katalógu. Tie šaty boli úžazné. Mali červeno-zlatý korzet a čiernu dlhú sukňu. Kostým pre partnera bol dosť podobný...Biela košela, čierne nohavice a namiesto opasku bola červená stuha.
"Čo ty na to Sirius?" spýtala sa ho. Aj Siriusovi sa páčili.
"Môžu byť." povedal s miernym úsmevom. Pred nimi sa zrazu objavili dve papierové tašky.
"V tom sú šaty s univerzálnou veľkosťou, ktorá sa prispôsobí vašej postave." usmiala sa paní.
"Ďakujeme. A koľko to bude stáť?" spýtal sa Sirius.
"Päť galeónov." povedala prdavačka. Sirus vyťiahol mešec zaplatil a obaja odišli z obchodu.
"Chceli by sme nejaký kostým na Paso doble." usmiala sa Emma.
"Takže farby zlate-červeno-čierne?" spýtala sa a vyťiahla katalóg.
"To by bolo najlepšie." odpovedala s úsmevom.
´Čo ja tu vôbec robím?´pomyslel si v duchu Sirius.
"Tieto sú úplne ideálne." povedala Emma a ukázala na šaty v katalógu. Tie šaty boli úžazné. Mali červeno-zlatý korzet a čiernu dlhú sukňu. Kostým pre partnera bol dosť podobný...Biela košela, čierne nohavice a namiesto opasku bola červená stuha.
"Čo ty na to Sirius?" spýtala sa ho. Aj Siriusovi sa páčili.
"Môžu byť." povedal s miernym úsmevom. Pred nimi sa zrazu objavili dve papierové tašky.
"V tom sú šaty s univerzálnou veľkosťou, ktorá sa prispôsobí vašej postave." usmiala sa paní.
"Ďakujeme. A koľko to bude stáť?" spýtal sa Sirius.
"Päť galeónov." povedala prdavačka. Sirus vyťiahol mešec zaplatil a obaja odišli z obchodu.
"Ďakujem." povedala Emma a dala mu pusu na líce.
"Za čo?" spýtal sa prekvapene.
"Za to, že si to zaplatil a že si tu so mnou."
"Ale, to nestojí za reč. Aj tak by som ťa samú nepustil, pani Blacková." usmial sa. Emma sa na neho iba prekvapene pozrela.
"Pani Blacková?"
"No možno raz v budúcnosti." zazubil sa.
"No to by som dopadla. A chudátka naše deti. To by som im nikdy neurobila." zaškerila sa.
"To odvoláš!" zamračil sa.
"Prečo?"
"Preto. Dopadla by si veľmi dobre a naše deti by boli krásne po mne a mudre po tebe." usmial sa.
"Ja by som povedala opak. Krásne po mne a zaostale po tebe." zazubila sa.
"Tak teraz som sa urazil." povedal naoko Sirius a zostal stáť.
"Ale no tak Sirius, veď to bola len zábava."
"Pre teba, ale pre mňa nie!"
"A odpustíš mi?" spýtala sa Emma a chytila ho za ruku.
"Čo za to?" spýtal sa a nebezpečne mu zaiskrilo v očiach.
"No...možno malý božtek." zazubila sa a priblížila sa bližšie k Siriusovi.
"Veľký a potom ti odpustím." zašepkal Sirius. Emma sa len usmiala a nežne ho pobozkala. Sirius u chytil za boky, ešte viac priťiahol k svojmu telu. Emma sa vtedy zachvela. Mladý Black sa len v duchu usmial a bozk jej opätoval. Jeho bozk však bol vášnivejší, plný túžby. Emma sa od neho odtrhla a doširoka sa usmiala.
"Tak poď, musíme ešte nakupovať." Sirius pokrčil ramenami. Potom vošli do ďaľšieho obchodu.
"Za čo?" spýtal sa prekvapene.
"Za to, že si to zaplatil a že si tu so mnou."
"Ale, to nestojí za reč. Aj tak by som ťa samú nepustil, pani Blacková." usmial sa. Emma sa na neho iba prekvapene pozrela.
"Pani Blacková?"
"No možno raz v budúcnosti." zazubil sa.
"No to by som dopadla. A chudátka naše deti. To by som im nikdy neurobila." zaškerila sa.
"To odvoláš!" zamračil sa.
"Prečo?"
"Preto. Dopadla by si veľmi dobre a naše deti by boli krásne po mne a mudre po tebe." usmial sa.
"Ja by som povedala opak. Krásne po mne a zaostale po tebe." zazubila sa.
"Tak teraz som sa urazil." povedal naoko Sirius a zostal stáť.
"Ale no tak Sirius, veď to bola len zábava."
"Pre teba, ale pre mňa nie!"
"A odpustíš mi?" spýtala sa Emma a chytila ho za ruku.
"Čo za to?" spýtal sa a nebezpečne mu zaiskrilo v očiach.
"No...možno malý božtek." zazubila sa a priblížila sa bližšie k Siriusovi.
"Veľký a potom ti odpustím." zašepkal Sirius. Emma sa len usmiala a nežne ho pobozkala. Sirius u chytil za boky, ešte viac priťiahol k svojmu telu. Emma sa vtedy zachvela. Mladý Black sa len v duchu usmial a bozk jej opätoval. Jeho bozk však bol vášnivejší, plný túžby. Emma sa od neho odtrhla a doširoka sa usmiala.
"Tak poď, musíme ešte nakupovať." Sirius pokrčil ramenami. Potom vošli do ďaľšieho obchodu.
Celý deň prebehol veľmi nudne. Z obchodu do obchodu, Sirusa to po čase omrzelo. Museli sa však ponáhľať, pretože mal Sirius školský trest. Už sa pomaly stmievalo, keď pomali šli ku krbom, aby sa dostali naspäť do Rokfortu. Emma vošla prvá do krbu. Vzala si trochu lataxu a...
"Chrabromilská spoločenská miestnosť, Rokfort." povedala Emma zreteľne. Zmizla v zelených plameňoch. Než však stihol vstúpiť do krbu, niekto ho chytil za ruku. Rýchlo sa otočil a namieril svoj prútik na dotyčnú osobu.
"Čo chcete?!" vyštekol.
"Iba ťa upozorniť. Nemôžeš ju chrániť večne." povedala osoba v plášti. Nebolo mu vidieť do tváre, ale Sirius by prisahal, že ten hlas pozná.
"Ak ma nepustíte, odskážete si to!" zasyčal. Neznámy vyťiahol tiež prútik a namieril ho na Siriusa.
"Expelliarmus!" zahučal Sirius. Dotyčný však kúzlo hravo odvrátil. Vedľa neho sa objavili ešte traja jemu podobný a tiež namierili prútiky.
"Petrificus totalus!" zahučal akýsi muž úplne vzadu. Trafil muža v maske po Siriusovej pravici. Sirius využil situáciu.
"Expelliarmus!" z jeho prútika vyslal kliadbu, ktorá zasiahla ďaľšieho neznámeho. Už zostal len on, nezmámy v maske a jeho "záchranca".
"To si odskáčeš!" zasyčal a zmizol tak rýchlo ako sa objavil. Sirius zostal prekvapene stáť.
"Chrabromilská spoločenská miestnosť, Rokfort." povedala Emma zreteľne. Zmizla v zelených plameňoch. Než však stihol vstúpiť do krbu, niekto ho chytil za ruku. Rýchlo sa otočil a namieril svoj prútik na dotyčnú osobu.
"Čo chcete?!" vyštekol.
"Iba ťa upozorniť. Nemôžeš ju chrániť večne." povedala osoba v plášti. Nebolo mu vidieť do tváre, ale Sirius by prisahal, že ten hlas pozná.
"Ak ma nepustíte, odskážete si to!" zasyčal. Neznámy vyťiahol tiež prútik a namieril ho na Siriusa.
"Expelliarmus!" zahučal Sirius. Dotyčný však kúzlo hravo odvrátil. Vedľa neho sa objavili ešte traja jemu podobný a tiež namierili prútiky.
"Petrificus totalus!" zahučal akýsi muž úplne vzadu. Trafil muža v maske po Siriusovej pravici. Sirius využil situáciu.
"Expelliarmus!" z jeho prútika vyslal kliadbu, ktorá zasiahla ďaľšieho neznámeho. Už zostal len on, nezmámy v maske a jeho "záchranca".
"To si odskáčeš!" zasyčal a zmizol tak rýchlo ako sa objavil. Sirius zostal prekvapene stáť.
"Si v poriadku Sirius?" spýtal sa ho muž.
"Myslím že áno." usmial sa nesmelo. V tom muž vstúpil do svetla lampy, tak ho mohol Sirius spoznať.
"Dobrý večer pán Lupin." usmial sa na muža.
"Musíš si dávať pozor Sirius. Nabudúce to nemusí dopadnúť takto. Keby som tu nebol..."
"Vy ste nás sledovali?" spýtal sa prekvapene.
"Na príkaz Albusa." usmial sa muž.
"Nejdete do Rokfortu?" spýtal sa Sirius.
"Nie, s Albusom sa mám stretnúť až zajtra, ale ty by si mal ísť. Emma ťa čaká." odpovedal unavene Remusov otec.
"Samozrejme a ďakujem."
"Neni zač chlapče. Potom nezabudni príjsť na ďaľšiu poradu, mám pár noviniek, čo by mohli zaujmať aj teba." usmial sa a odišiel. Sirius konečne vošiel do krbu.
"Chrabromilská spoločenská miestnosť, Rokfort."
"Myslím že áno." usmial sa nesmelo. V tom muž vstúpil do svetla lampy, tak ho mohol Sirius spoznať.
"Dobrý večer pán Lupin." usmial sa na muža.
"Musíš si dávať pozor Sirius. Nabudúce to nemusí dopadnúť takto. Keby som tu nebol..."
"Vy ste nás sledovali?" spýtal sa prekvapene.
"Na príkaz Albusa." usmial sa muž.
"Nejdete do Rokfortu?" spýtal sa Sirius.
"Nie, s Albusom sa mám stretnúť až zajtra, ale ty by si mal ísť. Emma ťa čaká." odpovedal unavene Remusov otec.
"Samozrejme a ďakujem."
"Neni zač chlapče. Potom nezabudni príjsť na ďaľšiu poradu, mám pár noviniek, čo by mohli zaujmať aj teba." usmial sa a odišiel. Sirius konečne vošiel do krbu.
"Chrabromilská spoločenská miestnosť, Rokfort."
Sirius sa znodu ocitol na zemy. Pomaly sa zdvihol a oprášil si z kabátu sadze z krbu. Ani si nevšimol, že v kresle pred nám sedí nahnevaná dievčina.
"Kde si bol toľko?" spýtala sa ho.
"Ehm...zdržal som sa. Rozprával som sa s kamarátmi, ktorých som už dlho nevidel." povedal prvé čo ho napadlo. Ale neskôr si všimol, že mu Emma neuverila.
"Hm...to je jediná výhovorka, ktorá ťa napadla?" spýtala sa.
"Prepáč." povedal a sklonil hlavu.
"Vieš, ako som sa o teba bála?" vyčítala mu.
"Emma, musím ísť teraz preč, mám ten trest. Potom sa uvidíme." povedal. Dal jej pusu na tvár a odišiel.
"Kde si bol toľko?" spýtala sa ho.
"Ehm...zdržal som sa. Rozprával som sa s kamarátmi, ktorých som už dlho nevidel." povedal prvé čo ho napadlo. Ale neskôr si všimol, že mu Emma neuverila.
"Hm...to je jediná výhovorka, ktorá ťa napadla?" spýtala sa.
"Prepáč." povedal a sklonil hlavu.
"Vieš, ako som sa o teba bála?" vyčítala mu.
"Emma, musím ísť teraz preč, mám ten trest. Potom sa uvidíme." povedal. Dal jej pusu na tvár a odišiel.
Emma si sadla opäť do kresla. Tak sa oňho bála. Veľmi ho milovala. Nezmierila by sa s tým, keby sa mu niečo stalo....
Stále sa pozerala do plameňov aani si nevšimla, že tam niekto prišiel.
James si sadol hneď vedľa nej. Pozrel sa na ňu. Nechcel ju vyrušovať, keď nad niečím rozmýšľa.
"Ahoj James. Ani som si ťa nevšimla." usmiala sa odrazu.
"Ahoj Emma. Čo robíš?" spýtal sa.
"Rozmýšľam. Sirius práve odišiel na trest so Slughornom."
"Áno, ja viem. Stretol som ho."
"Hm..."
"Stalo sa medzi vami niečo?"
"Nie. Malo by sa?"
"Nie...len obaja sa tvárite tak zvláštne."
"Nič sa nestalo. A čo ty a Lily?"
"Čo by malo byť?"
"No...keď si ju vtedy pozval na ten ples."
"Aha. nič všetko postarom. Neviem, prečo ma ignoruje."
"Ale má ťa rada."
"Ako to vieš?"
"Keď sa na ňu nepozeráš, tak normálne na tebe visí pohľadom. To si si ešte nevšimol?" spýtala sa prekvapene. James pokrútil hlavou.
"Ach....niekto tu má dlhé vedenie." zasmiala sa.
"Hahaha. A čo budeš robiť teraz?" spýtal sa.
"Neviem...."
"Zahráš si šachy?" spýtal sa ako by nič.
"Chceš znova prehrať?" zazubila sa.
"Len si nefandi." povedal James a vybehol hore schodmi. Emma sa musela usmiať. On a Sirius boli odjakživa najlepší kamaráti. Dokonca si boli ako bratia. Tých dvoch by nič nedokázalo rozdeliť.
"Už som tu." prehlásil James a sadol si oproti nej. Na malý stolík položil veľkú šachovnicu a porozkladal figúrky.
"Akú chceš mať farbu?" spýtal sa.
"Čiernu." usmiala sa. James iba prikývol a zahájil hru.
Stále sa pozerala do plameňov aani si nevšimla, že tam niekto prišiel.
James si sadol hneď vedľa nej. Pozrel sa na ňu. Nechcel ju vyrušovať, keď nad niečím rozmýšľa.
"Ahoj James. Ani som si ťa nevšimla." usmiala sa odrazu.
"Ahoj Emma. Čo robíš?" spýtal sa.
"Rozmýšľam. Sirius práve odišiel na trest so Slughornom."
"Áno, ja viem. Stretol som ho."
"Hm..."
"Stalo sa medzi vami niečo?"
"Nie. Malo by sa?"
"Nie...len obaja sa tvárite tak zvláštne."
"Nič sa nestalo. A čo ty a Lily?"
"Čo by malo byť?"
"No...keď si ju vtedy pozval na ten ples."
"Aha. nič všetko postarom. Neviem, prečo ma ignoruje."
"Ale má ťa rada."
"Ako to vieš?"
"Keď sa na ňu nepozeráš, tak normálne na tebe visí pohľadom. To si si ešte nevšimol?" spýtala sa prekvapene. James pokrútil hlavou.
"Ach....niekto tu má dlhé vedenie." zasmiala sa.
"Hahaha. A čo budeš robiť teraz?" spýtal sa.
"Neviem...."
"Zahráš si šachy?" spýtal sa ako by nič.
"Chceš znova prehrať?" zazubila sa.
"Len si nefandi." povedal James a vybehol hore schodmi. Emma sa musela usmiať. On a Sirius boli odjakživa najlepší kamaráti. Dokonca si boli ako bratia. Tých dvoch by nič nedokázalo rozdeliť.
"Už som tu." prehlásil James a sadol si oproti nej. Na malý stolík položil veľkú šachovnicu a porozkladal figúrky.
"Akú chceš mať farbu?" spýtal sa.
"Čiernu." usmiala sa. James iba prikývol a zahájil hru.
"Ako je to možné?"
"Čo?" spýtala sa ho s úsmevom Emma.
"Som jednoducho lepšia." zazubila sa
"Ale veď ja som ťa učil hrať šachy." povedal zúfalo.
"Niekedy je žiak lepší ako učiteľ."
"Prečo práve ty musíš byť lepšia ako ja?"
"Prirodzený talent." zasmiala sa.
Zrazu sa otvoril portrét Tučnej panej a do spoločenskej miesntosti vošiel unavený Sirius.
Sadol si do kresla a poriadne vydýchol.
"Ahoj braček." zasmial sa James.
"Ahoj." odpovedal.
"Aký si mal trest?" spýtal sa ho.
"Upratujem neaký sklad bez prútika. Je tam toľko špiny, no fuj. Potom budem chodiť do Zakázaného lesa, aby som doplnil zásoby. Čo si o sebe myslí ten starec? Takýto trest by nedal ani Petrovi." zanadával si Sirius.
"James, ja už pôjdem." povedala mu Emma s trochu smutným hlasom. Sirius sa mykol.
"Čo?" spýtala sa ho s úsmevom Emma.
"Som jednoducho lepšia." zazubila sa
"Ale veď ja som ťa učil hrať šachy." povedal zúfalo.
"Niekedy je žiak lepší ako učiteľ."
"Prečo práve ty musíš byť lepšia ako ja?"
"Prirodzený talent." zasmiala sa.
Zrazu sa otvoril portrét Tučnej panej a do spoločenskej miesntosti vošiel unavený Sirius.
Sadol si do kresla a poriadne vydýchol.
"Ahoj braček." zasmial sa James.
"Ahoj." odpovedal.
"Aký si mal trest?" spýtal sa ho.
"Upratujem neaký sklad bez prútika. Je tam toľko špiny, no fuj. Potom budem chodiť do Zakázaného lesa, aby som doplnil zásoby. Čo si o sebe myslí ten starec? Takýto trest by nedal ani Petrovi." zanadával si Sirius.
"James, ja už pôjdem." povedala mu Emma s trochu smutným hlasom. Sirius sa mykol.
"Emma, aj ty si tu?" spýtal sa prekvapene.
"Už nie." odpovedala. Potom sa postavila a odišla do svojej spáľne.
"Hm...zase som to pokazil."
"Ale nie braček. To sa napraví."
"Keď myslíš...."
"A čo sa to medzi vami stalo?"
"Ale nič."
"Povedz mi pravdu."
"Teraz ešte nie. Ale naozaj sa nič nestalo."
"Keď myslíš."
"A čo ste tu robili?" spýtal sa.
"Hrali sme šachy. Päťkrát po sebe som prehral." povedal James so smutným výrazom v tvári.
"Tak je Emma lepšia, no." zasmial sa Sirius.
"Ale ja mám byť lepší, nie ona."
"Ako myslíš. Tešíš sa na ples?" spýtal sa.
"Moc. Konečne tam budem s Lily a sám. A čo ty?"
"No, ak nerátam tú súťaž, tak to môže byť zábava."
"Ale aspoň tam budeš s Emmou."
"To je jediná výhoda."
"Nikdy by ma nenapadlo, že moja sestra bude s ťebou chodiť. Koľko je to už?"
"Asi dva mesiace."
"Tichošlap, ty sa prekonávaš." zasmial sa.
"Prečo?"
"No..tvoj najdlhší vzťah, ak sa to tak dlo vtedy nazvať trval ani nie týždeň."
"Hahaha. Veľmi vtipné."
"Ale keď si tak spomínam, tvoj najkratší čas trval pol hodinu. To bol rekord."
"Baví ťa to?"
"Samozrejme." zazubil sa Potter.
"Tak dobre. Ked si spomínam. V ktorom že to bolo ročníku, keď ťa Evansová zavesila dole hlavou?" provokoval.
"Minulý rok. Ale náhodou o bola sranda. Videl som jej pod sukňu." zazubil sa Potter.
"Keď myslíš, ale poriadne som sa na tom nasmial. A nielen ja."
"Ty sa tiež neraduj. Ešte teraz si spomínam, ako na teba začala hučať tá blondýna, keď si ju nechal."
"To bolo vtedy uprostred Veľkej siene." zasmial sa Sirius.
"Siriusko, kto bola tá čúza, ktorá sa teba lepila?" napodobil ju James.
"Siriusko, ja som si myslela, že si sa zmenil kvôli mne a že ma miluješ. Si taký sebecký!"zasmial sa mladý Black.
"A tá facka. Čudoval som sa, že si to ustál."
"Áno, tá mala teda silu." prikývol Sirius.
"Ale na druhý deň bola v poriadku. Všimol si sa, ako sa lepila na toho z bystrohlavu?"
"Samozrejme. Bola to veľká zábava."
"Vždy si letel iba na blondýnky." usmial sa James.
"Áno, ale aj tak je Emma to najlepšie dievča, aké som stretol."
"To je, ale nikdy by som nepovedal, že po tých hádkach sa dáte dokopy."
"Pamätáš sa, ako nám varila obed?" spýtal sa Sirius.
"Jasne, alebo ako si ju zhodil do bazénu."
"Nikdy by som nepovedal, že ten čas beží tak rýchlo."
"Ani ja. Toto je náš posledný rok tu na Rokforte."
"Musíme niečo vymyslieť. Na rozlúčku, aby sa na nás nezabudlo." navrhol Sirius.
"Dobrý nápad, ale čo?"
"Na volačo ale musíme dojsť." zamyslel sa Sirius.
"Čo tak ohňostroj?"
"Aj s nejakým nápisom." povedal Sirius a oči sa mu rozžiarili.
"Super. Spýtame sa ešte Remusa." usmial sa James.
"Nepôjdeme už spať? Som poriadne unavený." zívol Sirius.
"Dobre, tak poď." zašklebil sa James a obaja vyšli po schodoch do svojej spáľne.
"Hm...zase som to pokazil."
"Ale nie braček. To sa napraví."
"Keď myslíš...."
"A čo sa to medzi vami stalo?"
"Ale nič."
"Povedz mi pravdu."
"Teraz ešte nie. Ale naozaj sa nič nestalo."
"Keď myslíš."
"A čo ste tu robili?" spýtal sa.
"Hrali sme šachy. Päťkrát po sebe som prehral." povedal James so smutným výrazom v tvári.
"Tak je Emma lepšia, no." zasmial sa Sirius.
"Ale ja mám byť lepší, nie ona."
"Ako myslíš. Tešíš sa na ples?" spýtal sa.
"Moc. Konečne tam budem s Lily a sám. A čo ty?"
"No, ak nerátam tú súťaž, tak to môže byť zábava."
"Ale aspoň tam budeš s Emmou."
"To je jediná výhoda."
"Nikdy by ma nenapadlo, že moja sestra bude s ťebou chodiť. Koľko je to už?"
"Asi dva mesiace."
"Tichošlap, ty sa prekonávaš." zasmial sa.
"Prečo?"
"No..tvoj najdlhší vzťah, ak sa to tak dlo vtedy nazvať trval ani nie týždeň."
"Hahaha. Veľmi vtipné."
"Ale keď si tak spomínam, tvoj najkratší čas trval pol hodinu. To bol rekord."
"Baví ťa to?"
"Samozrejme." zazubil sa Potter.
"Tak dobre. Ked si spomínam. V ktorom že to bolo ročníku, keď ťa Evansová zavesila dole hlavou?" provokoval.
"Minulý rok. Ale náhodou o bola sranda. Videl som jej pod sukňu." zazubil sa Potter.
"Keď myslíš, ale poriadne som sa na tom nasmial. A nielen ja."
"Ty sa tiež neraduj. Ešte teraz si spomínam, ako na teba začala hučať tá blondýna, keď si ju nechal."
"To bolo vtedy uprostred Veľkej siene." zasmial sa Sirius.
"Siriusko, kto bola tá čúza, ktorá sa teba lepila?" napodobil ju James.
"Siriusko, ja som si myslela, že si sa zmenil kvôli mne a že ma miluješ. Si taký sebecký!"zasmial sa mladý Black.
"A tá facka. Čudoval som sa, že si to ustál."
"Áno, tá mala teda silu." prikývol Sirius.
"Ale na druhý deň bola v poriadku. Všimol si sa, ako sa lepila na toho z bystrohlavu?"
"Samozrejme. Bola to veľká zábava."
"Vždy si letel iba na blondýnky." usmial sa James.
"Áno, ale aj tak je Emma to najlepšie dievča, aké som stretol."
"To je, ale nikdy by som nepovedal, že po tých hádkach sa dáte dokopy."
"Pamätáš sa, ako nám varila obed?" spýtal sa Sirius.
"Jasne, alebo ako si ju zhodil do bazénu."
"Nikdy by som nepovedal, že ten čas beží tak rýchlo."
"Ani ja. Toto je náš posledný rok tu na Rokforte."
"Musíme niečo vymyslieť. Na rozlúčku, aby sa na nás nezabudlo." navrhol Sirius.
"Dobrý nápad, ale čo?"
"Na volačo ale musíme dojsť." zamyslel sa Sirius.
"Čo tak ohňostroj?"
"Aj s nejakým nápisom." povedal Sirius a oči sa mu rozžiarili.
"Super. Spýtame sa ešte Remusa." usmial sa James.
"Nepôjdeme už spať? Som poriadne unavený." zívol Sirius.
"Dobre, tak poď." zašklebil sa James a obaja vyšli po schodoch do svojej spáľne.








