Všade tma. Nachádzala sa v tmavej miestnosti osvetlenej mesačným svitom. Pred ňou bol mohutný stôl z dubového dreva a čierne koženné kreslo. Na pohľad vyzeralo veľmi pohodlne. Za ním bola obrovská knižnica. Boli v nej poukladané knihy ešte v starých zväzkoch. Vyzerali, akoby boli písané rukou.
Podišla bližšie. Niečo ju tam ťahalo. Sama nevedela, čo to je. Akoby nejaká sila...
Vzala do rúk hrubú knihu v červenej väzbe a otvorila ju.
Nebol tam text, iba obrázky a fotografie. Fotografie trpiacich ľudí. Čím viacej listovala, tým mala na tvári väčší škleb. Nebolo jej to nepríjemné. Práve naopak.
Zrazu sa začal miestnosťou ozývať príšerný zvuk. Pustila knihu a zapchala si uši. Ten zvuk bol čoraz hlasnejší. Mala pocit, že jej z toho praskne hlava....
Podišla bližšie. Niečo ju tam ťahalo. Sama nevedela, čo to je. Akoby nejaká sila...
Vzala do rúk hrubú knihu v červenej väzbe a otvorila ju.
Nebol tam text, iba obrázky a fotografie. Fotografie trpiacich ľudí. Čím viacej listovala, tým mala na tvári väčší škleb. Nebolo jej to nepríjemné. Práve naopak.
Zrazu sa začal miestnosťou ozývať príšerný zvuk. Pustila knihu a zapchala si uši. Ten zvuk bol čoraz hlasnejší. Mala pocit, že jej z toho praskne hlava....

"Jenifer, zobuď sa!" budila ju Liz. Jenifer unavene otvorila oči. Znovu sa jej to zdalo.
"Jeny, bol to len sen." povedala Ginny. Sadla si na posteľ a objala svoju kamarátku.
"Nebol to len sen." povedala potichu.
"Ako to myslíš?" spýtala sa jej Liz.
"Je to tretia noc, čo sa mi to snívalo." povedala a chytila sa za hlavu. Poriadne ju bolela. Lily, ktorá práve prišla vycítila, prečo sa Jenifer tak tvárila.
"Hlava čo? Včera si sa poriadne opila." zasmiala sa.
"A čo som robila? Vôbec si to nepamätám." povedala a znovu si ľahla. Všimla si vyhýbavé pohľady kamarátok.
"No.....nič hrozné." povedala nakoniec Liz.
"Naozaj?" spýtala sa. Všetky ihneď začali prikyvovať.
"Tak to je dobre." usmiala sa a ihneď sa šla obliecť.
"Ešte že je dnes voľno, inak by som to neprežila." zasmiala sa Jenifer smerom na raňajky. Hneď potom sa však musela chytiť za hlavu, lebo ju príšerne rozbolela.
"Asi nie si zvyknutá piť, čo?" spýtala sa Liz.
"No...muklovský alkohol áno, ale toto nie." odpovedala jej Jenifer. Pravdou je, že vyzerala veľmi nevyspato. Jej však bolo jedno, ako teraz vyzerala. Potrebovala sa hlavne odreagovať, aby ju už tak nebolela hlava.
Dievčatá si sadli do prostriedka chrabromilského stola. Jenifer sa ihneď vrhla k jedlu. Bola veľmi hladná. Naložila si plný tanier a kamarátky sa na ňu prekvapene pozreli.
"Čo?" spýtala sa po chvíli, keď jej už to ich čumenie liezlo na nervi.
"To chceš všetko zjesť?" spýtala sa Ginny.
"Áno." odpovedala a odhryzla si z toustu.
"A zješ to vôbec?" ozvala sa Lily.
"Som hladná...je na tom niečo zlé?" spýtala sa. Musela sa zasmiať nad ich výrazmi. Bola na to zvyknutá. Každý sa jej čudoval, že niekedy toľko zjedla, ale keď ona mala hľad....
O pár okamihov neskôr vstúpili do Veľkej siene štyria chlapci. Dvaja z nich sa veselo usmievali na všetky strany, tretí si čítal akúsi knihu, aj keď nikto si tým nebol istý keď zistili, že ju mal dole hlavou a štvrtý sa pozeral na stoly plné jedla.
Čiernovlasý chlapci si prisadli k Jenifer a k Lily a veselo sa na ne zubili.
"Dobré ráno dámy." povedal James.
"Ako sa vám darí?" spýtal sa. Lily iba niečo zamumlala a Jenifer sa na neho pozrela zudeným pohľadom.
"Tipni si." povedala a vypila kávu, ktorú si medzitým naliala do šálky.
Sirius z nej nemohol spustiť zrak. Aj keď vyzerala, že vôbec nespala, bola nádherná. Bola dokonalá a po tom včerajšku, bola jeho.
Musel sa s ňou porozprávať. Chcel byť s ňou sám a konečne jej povedať pravdu.
"Jeny, môžeš nachvíľu?" spýtal sa. Jenifer sa na neho prekvapene pozrela, ale nakoniec prikývla. Než odišla spolu so Siriusom si všimla nepokojné výrazy jej kamarátie.
Sirius ju chytil za ruku a zatiahol do najbližšej prázdnej učebne. Chrbtom ju oprel o dvere a z ničoho nič pobozkal.
Keď si Jenifer uvedomila, čo urobil, snažila sa od neho odtrhnúť. Sirius si ju však pravou rukou chytil za krkom, ľavou rukou ju chytil za boky a bozkával ju ďalej.
Jen sa bránila, nevedela, čo to do neho vošlo. Začala sebou metať ešte viac. Našťastie sa jej podarilo kopnút do jeho najcitlivejšieho miesta.
Sirius sa od nej vzdialil a nahnevane sa na ňu pozrel.
"Bolelo to, vieš o tom?!" spýtal sa jej.
"Čo to do teba vošlo?!" zakričala na neho.
"Ako to myslíš?!"
"Prečo si ma bozkával?!"
"Veď sme sa aj včera bozkávali a nevadilo ti to!"
"O čom to hovoríš?!" spýtala sa ho.
"Včera na tej oslave!" zavrčal....potom mu to došlo..."T-ty si to nepamätáš?" spýtal sa jej.
"Nie!" povedala. Cítila, ako ju začali páliť oči, do ktorých sa drali slzy.
Sirius k nej prišiel a chytil ju za ruku. "Prepáč, ale keď ja ťa....."
"Čo?! Ani to nevieš vysloviť..." povedala. Chcela sa mu vytrhnúť, ale nepustil ju. Nepatrne sa k nej priblížil. Jenifer vycítila, čo chce urobiť.
"Nie...." zašaptala, no pochybovala o tom, či sa to jediné slovo dostalo k nemu.
Svojími perami sa jemne dotkol tých jej. Vnikol do nich jazykom a hral sa s tým jej.
Jenifer mu dala svoje ruky na seho hruď a silno ho od seba odsotila. Potom sa napriehla pravou rukou a strelila mu facku, ktorú neustál.
"Nepribližuj sa už viac ku mne!" zakričala a s veľkým plačom vybehla z učebne.
Utekala rovno na pozemky. Vedela, že o takomto čase a hlavne v takomto počasí tam nikto nebude. Prišla až úplne k jazeru a sadla si na veľký kameň. Naozaj bola veľká zima, ale ona späť nechcela.
Objala si svoje kolená a začala ticho plakať. Všetko sa na ňu teraz sypalo. Čo by urobila Marry v jej prípade? Určite by sa zachovala rovnako. V tomto si boli tak podobné.
Čím dlhšie na ňu myslela, tým viac chcela byť zase s ňou. Prečo práve ona? Ani nevie, prečo je tu. Kto ju sem poslal? A čo znamenajú tie sny? Prečo sa jej zdá vždy to isté? Podarí sa im vôbec zmeniť to, čo je nezmeniteľné? Osud?
"Jeny, bol to len sen." povedala Ginny. Sadla si na posteľ a objala svoju kamarátku.
"Nebol to len sen." povedala potichu.
"Ako to myslíš?" spýtala sa jej Liz.
"Je to tretia noc, čo sa mi to snívalo." povedala a chytila sa za hlavu. Poriadne ju bolela. Lily, ktorá práve prišla vycítila, prečo sa Jenifer tak tvárila.
"Hlava čo? Včera si sa poriadne opila." zasmiala sa.
"A čo som robila? Vôbec si to nepamätám." povedala a znovu si ľahla. Všimla si vyhýbavé pohľady kamarátok.
"No.....nič hrozné." povedala nakoniec Liz.
"Naozaj?" spýtala sa. Všetky ihneď začali prikyvovať.
"Tak to je dobre." usmiala sa a ihneď sa šla obliecť.
"Ešte že je dnes voľno, inak by som to neprežila." zasmiala sa Jenifer smerom na raňajky. Hneď potom sa však musela chytiť za hlavu, lebo ju príšerne rozbolela.
"Asi nie si zvyknutá piť, čo?" spýtala sa Liz.
"No...muklovský alkohol áno, ale toto nie." odpovedala jej Jenifer. Pravdou je, že vyzerala veľmi nevyspato. Jej však bolo jedno, ako teraz vyzerala. Potrebovala sa hlavne odreagovať, aby ju už tak nebolela hlava.
Dievčatá si sadli do prostriedka chrabromilského stola. Jenifer sa ihneď vrhla k jedlu. Bola veľmi hladná. Naložila si plný tanier a kamarátky sa na ňu prekvapene pozreli.
"Čo?" spýtala sa po chvíli, keď jej už to ich čumenie liezlo na nervi.
"To chceš všetko zjesť?" spýtala sa Ginny.
"Áno." odpovedala a odhryzla si z toustu.
"A zješ to vôbec?" ozvala sa Lily.
"Som hladná...je na tom niečo zlé?" spýtala sa. Musela sa zasmiať nad ich výrazmi. Bola na to zvyknutá. Každý sa jej čudoval, že niekedy toľko zjedla, ale keď ona mala hľad....
O pár okamihov neskôr vstúpili do Veľkej siene štyria chlapci. Dvaja z nich sa veselo usmievali na všetky strany, tretí si čítal akúsi knihu, aj keď nikto si tým nebol istý keď zistili, že ju mal dole hlavou a štvrtý sa pozeral na stoly plné jedla.
Čiernovlasý chlapci si prisadli k Jenifer a k Lily a veselo sa na ne zubili.
"Dobré ráno dámy." povedal James.
"Ako sa vám darí?" spýtal sa. Lily iba niečo zamumlala a Jenifer sa na neho pozrela zudeným pohľadom.
"Tipni si." povedala a vypila kávu, ktorú si medzitým naliala do šálky.
Sirius z nej nemohol spustiť zrak. Aj keď vyzerala, že vôbec nespala, bola nádherná. Bola dokonalá a po tom včerajšku, bola jeho.
Musel sa s ňou porozprávať. Chcel byť s ňou sám a konečne jej povedať pravdu.
"Jeny, môžeš nachvíľu?" spýtal sa. Jenifer sa na neho prekvapene pozrela, ale nakoniec prikývla. Než odišla spolu so Siriusom si všimla nepokojné výrazy jej kamarátie.
Sirius ju chytil za ruku a zatiahol do najbližšej prázdnej učebne. Chrbtom ju oprel o dvere a z ničoho nič pobozkal.
Keď si Jenifer uvedomila, čo urobil, snažila sa od neho odtrhnúť. Sirius si ju však pravou rukou chytil za krkom, ľavou rukou ju chytil za boky a bozkával ju ďalej.
Jen sa bránila, nevedela, čo to do neho vošlo. Začala sebou metať ešte viac. Našťastie sa jej podarilo kopnút do jeho najcitlivejšieho miesta.
Sirius sa od nej vzdialil a nahnevane sa na ňu pozrel.
"Bolelo to, vieš o tom?!" spýtal sa jej.
"Čo to do teba vošlo?!" zakričala na neho.
"Ako to myslíš?!"
"Prečo si ma bozkával?!"
"Veď sme sa aj včera bozkávali a nevadilo ti to!"
"O čom to hovoríš?!" spýtala sa ho.
"Včera na tej oslave!" zavrčal....potom mu to došlo..."T-ty si to nepamätáš?" spýtal sa jej.
"Nie!" povedala. Cítila, ako ju začali páliť oči, do ktorých sa drali slzy.
Sirius k nej prišiel a chytil ju za ruku. "Prepáč, ale keď ja ťa....."
"Čo?! Ani to nevieš vysloviť..." povedala. Chcela sa mu vytrhnúť, ale nepustil ju. Nepatrne sa k nej priblížil. Jenifer vycítila, čo chce urobiť.
"Nie...." zašaptala, no pochybovala o tom, či sa to jediné slovo dostalo k nemu.
Svojími perami sa jemne dotkol tých jej. Vnikol do nich jazykom a hral sa s tým jej.
Jenifer mu dala svoje ruky na seho hruď a silno ho od seba odsotila. Potom sa napriehla pravou rukou a strelila mu facku, ktorú neustál.
"Nepribližuj sa už viac ku mne!" zakričala a s veľkým plačom vybehla z učebne.
Utekala rovno na pozemky. Vedela, že o takomto čase a hlavne v takomto počasí tam nikto nebude. Prišla až úplne k jazeru a sadla si na veľký kameň. Naozaj bola veľká zima, ale ona späť nechcela.
Objala si svoje kolená a začala ticho plakať. Všetko sa na ňu teraz sypalo. Čo by urobila Marry v jej prípade? Určite by sa zachovala rovnako. V tomto si boli tak podobné.
Čím dlhšie na ňu myslela, tým viac chcela byť zase s ňou. Prečo práve ona? Ani nevie, prečo je tu. Kto ju sem poslal? A čo znamenajú tie sny? Prečo sa jej zdá vždy to isté? Podarí sa im vôbec zmeniť to, čo je nezmeniteľné? Osud?








