close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 


  • DOMŮ / ARCHIV / NECHCI REKLAMY! Blíží se 5 let výročí založení blogu!!!


18. Útěk

26. června 2008 v 13:15 | Ami Jane |  FF - Bylo to ve hvězdách
Tréningy, ktoré Emma prichystala Siriusovi boli čoraz tvrdšie a namájavejšie, Po čase si na ne už zvykol. Ubehli už dva týždne. Ovládali už skoro všetky tance, potrebovali uch už len doladiť. Na veľké prekvapenie, vonku už napadol sneh.

Aj dnes mal ísť Sirius na tréning. Moc sa mu nechcelo, pretože mal ešte svalovicu. Najradšej by sedel v kresle a oddychoval, ako to robil doteraz. Obiekol si rifle a staré tričko. Upravil si svoje havranie vlasy a vyšiel zo spoločenskej miestnosti na ich miesto tréningu.
Po chodbe na neho dievčatá vyvalovali oči. Už mu to začalo aj vadiť. Jeho zaujímala iba Emma a žiadna iná. Pomaly prišiel k stene, kde by sa mali nachádzať dvere do Komnaty najvyššej potreby. Emma tu ešte nebola. Oprel sa o stenu a rozhodol sa, že ju tu počká.
Čakal desať minút, dvadsať minút...zrazu počul na konci chodby rýchle kroky. Otočil tým smerom hlavu. Emma k nemu celá zadýchaná rýchlo kráčala. V ruke držala akýsi malý batôžtek.
"Ahoj Sirius, prepáč, že meškám." usmiala sa naňho.
"To je v poriadku." povedal jej a doširoka sa usmial.
"Dnes nebudeme trénovať."
"Prečo?" spýtal sa prekvapene Sirius.
"Tak usilovne si cvičil, že si to zaslúžiš." usmiala sa a obmotala mu svoje ruky okolo jeho krku.
"Ó, aká česť, že si si to uvedomila." zasmial sa. "A čo budete robiť?" spýtal sa a v očiach mu nebezpečne zaiskrilo.
"Pôjdeme do Rokwillu."
"A ako sa tam chceš dostať?" spýtal sa prekvapene, aj keď všetko vedel.
"Nerob sa, že nič nevieš. Moc dobre viem, že poznáš všetky tajné chodby tak ako ja." zasmiala sa.
"No dobre. Ale ako sa tade chceš dostať? Čo ak nás niekto uvidí?"
"Na to nám pomôže toto." povedala tajomne a vyťiahla z batoha striebristú látku. Sirius ihneď poznal, že je to neviditeľný plášť.
"Odkiaľ to máš?" spýtal sa prekvapene.
"Nielen James má také vecičky." povedala veselo.
"Tak ideme?" spýtal sa.
"Ako chceš." zarehotala sa Emma.
Spolu sa vybrali na štvrté poschodie, kde bola socha jednookej čarodejnice. Medzitým Emma cez oboch prehodila neviditeľný plášť. Mali kopec miesta, pretože nebola taká veľká ako Sirius, ktorý sa s radosťou na ňu nalepil. Dokonca aj viac, ako by bolo treba. Sirius vyťiahol prútik a povedal príslhušné zaklínadlo. Za sochou sa objavil otvor. Emma z nich strhla plášť a vošla dnu. Podľa Siriusových krokov, urobil to isté. Vošla do úzkej chodby, kde si nevidela ani na špičku nosa.
"Je tu tma. Však?" spýtal sa Sirius a chytil ju za boky.
"Áno je." zasmiala sa Emma. Švihla rukou a pred nimi sa objavilo malé svetielko, ktoré osvetlilo celú chodbu.
"To ako si urobila?" spýtal sa jej prekvapene, pretože vedel, že prútik nepoužila.
"Malé tajomstvo. Bez prútika nie je ťažké čarovať." usmiala sa.
"Ale takéto kúzlo nepoznám."
"A ani nebudeš je to moja výroba." zazubila sa Emma.
"Hm...aj tak mi to raz povieš."
"Aký si si istý." zasmiala sa a vyšla napriek dlhou chodbou.
"A kam pôjdeme v Rokwille?" spýtal sa po chvíli ticha.
"Neviem. Počula som, že sa otvorila nová kaviareň. Mohli by sme sa tam ísť pozrieť." usmiala sa.
"Dobre. Potom by sme si mohli ešte kúpiť sladkosti v Medových labkách." navrhol.
"Super nápad."
"Ja mám samé dobré nápady." zazubil sa.
"Ja ti to neberiem." zasmiala sa a vzala do ruky tú jeho. Preplietla svoje prsty tými jeho. Sirius sa na ňu iba šťastne usmial.
"Emma, ako to je vlastne medzi nami?" spýtal sa trochu nervózne. Emma sa na neho iba šťastne usmiala.
"A ako by si chcel, aby to medzi nami bolo?"
"No..." povedal a zahľadel sa do zeme. Emma jeho tvár chytila do svojich rúk. Na chvíľu sa mu zahľadela do očí. Potom sa k nemu pomaly priblížila a nežne ho pobozkala. Sirius jej bozk opätoval. Bol však ešte vášnivejší. Po dlhej chvili sa od seba odtrrhli, aby sa konečne nadýchli. Na Emminej tvári sa objavil úprimný úsmev.
"Pôjdeme?" spýtala sa ho. Sirius iba prikývol. Chytil ju za ruku a spolu vyšli z dlhej chodby.
Vošli do novej kavierne. Všetko tam bolo červené. Okolo poletovali malý anjelikovia a všade rozvoniavali škoricové vonné tyčinky. Všade naokolo boli zamilované páry, ktoré sa bozkávali.
Emma sa nervźne pozrela na Siriusa. Ten sa iba usmial a viedol ju k stolíku úplne v rohu. Zachvíľu k nim prišla milo vyzerajúca pani.
"Čo si dáte hrdličky?" spýtala sa ich s úsmevom.
"Dve horúce čokolády." odpovedal jej Black. Pani iba prikývla. Mávla rukou a odišla. Na ich stole sa objavili dve šálky s hnedou tekutonou.
"Ďakujem." usmiala sa na neho.
"Neni zač. Pre teba všetko." povedal veselo a pohladil ju po ruke.
"Sirius, ja som sa ťa chcela spýtať...prečo si sa tak náhle zmenil? Cez prázdniny si mi robil ešte napriek, ale vtedy vo vlaku...." začala hovoriť Emma.
"Ja som si totiž uvedomil, čo všetko pre mňa znamenáš. Obetoval by som za teba aj môj život, pretože by som neprežil, keby sa ti niečo stalo znova..." povedal a v tom sa zarazil.
"Ako to znova?" spýtala sa ho nechápavo.
"Ale nič, nechaj to tak." povedal. Nahol sa k nej cez stôl a nežne ju pobozkal.
Do Rokfortu sa vrátili až neskoro večer. Bolo im veľmi dobre. Toto Siriusovi chýbalo. Emma mu veľmi chýbala. Práve šli po chodbe a smerovali do chrabromilskej veže, keď stretli profesora Dumbledora.
"Sirius, hľadal som vás. Musíte ísť so mnou. Zaútočili na jednu dedinu.." povedal ustarane.
"Samozrejme Albus. Môžeme ísť." povedal a pustil sa Emmy. "Emma, choď ihneď do veže a nikde sa nezastavuj. Počkaj ma tam, všetko ti vysvetlím." povedal a odišiel s profesorom.
"Kde zaútočili?"
"Ajednu muklovskú dedinu tu neďaleko."
"A koľko ich je?"
"Sú v prevahe, preto vás potrebujeme. Sú tam všetci s Fénixovho rádu, ale aj tak to nestačí."
"Samozrejme." povedal, keď už boli mino pozemkov Rokfortu, odkiaľ sa premiestnili.
Dedina vyzerala naozaj strašne. Všade naokolo boli kričiaci ľudia, veľa mrtvých a zranených. Domu horeli, prípadne už boli zbúrané. Sirius sa ihneď rozbehol k mladému dievčaťu, ktoré bojovalo so smrťožrútok.
"Petrificus totalus!" zakričal. Smrťožrút ihneď nehybne padol na zem. Diavča sa na neho iba otočilo a usmialo. Pustila sa ďalej do boja. Sirius urobil to isté.
"Expelliarmus!"zakričal. Smrťožrút sa jeho kliadbe iba vyhol.
"Mladý študentík sa hrajká." zarehotal sa.
"Keby niečo, študent už niesom." zazubil sa Black. "Impedimenta!"
"Protego!"zahučal muž v maske.
"Púta na teba!" zakričal Black. Z jeho prútika vyleteli lanové púta. Smrťožrút sa o chvíľu nemohol hýbať.
"Máme všetko čo sme chceli!"zahučal jeden z nich, ktorý rukami držal mladé hnedovlasé dievča. Zrazu sa premiestnil spolu s ostatnými. Sirius sa zmätene pozrel na profesora Dumbledora. Ten na tom nebol lepšie ako on. Čo bolo však najhoršie, uniesli mladé dievča, ktoré sa veľmi podobalo na Emmu. Bola to len náhoda?
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama