close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 


  • DOMŮ / ARCHIV / NECHCI REKLAMY! Blíží se 5 let výročí založení blogu!!!


17. Tréning

26. června 2008 v 13:14 | Ami Jane |  FF - Bylo to ve hvězdách
Sirius sa pomaly vybral na tréning, na ktorom sa s Emmou dohodol. Veľmi sa tešil, že ju uvidí. Že budú konečne spolu sami. Obliekol si bielu, obťiahnutú košelu a ošúchané rifle. Dal si veľmi záležať, aby vyzeral čo najlepšie. Sám nevie prečo, ale keď bol s Emmou, cítil sa trochu nervózne. Bola taká krásna, keď sa usmiala. Vtedy by nemohol urobiť nič. Mala ho úplne omoteného okolo prsta. Práve bol na siedmom poschodí, keď zazrel Emmu, ako sa na neho usmieva a ukazuje na dvere, ktoré tam obvykle nebývajú. Zrýchlil do kroku a doširoka sa usmial.

"Ahoj." pozdravil ju.
"Ahoj, už som ťa čakala." povedala a vošla dnu. Sirius ani na minútu neváhal a urobil to isté. Objavil sa vo Vekej miestnosti. Namiesto stien boli všade zrkadlá a namiesto podlahy tanečný parket. Z rohu bol stolík s rádiomagnetofónom. Miestnosť bola dosť osvetlená, aj keď tu neboli lampy ani okno. Celkovo to bolo ideálne miesto na cvičenie.
"Tak, čo na to hovoríš?" spýtala sa opatrne.
"Úžasné." povedal s veľkým obdivom.
"To som rada. Už som uvažovala aj nad našou choreografiou. Máš šťastie, že som taká chudá, inak by ti potom asi odpadli ruky." zasmiala sa a premiestnila sa k rádiu.
"Čo to je?" spýtal sa a ukazoval na veľkú šedú vec.
"To je rádio. Niečo ako gramafón." povedala a mierne sa zasmiala.
"A odkiaľ to máš?"
"To som videla v muklovskom obchode, tak som si povedala, že by to nebolo zlé, mať na tréningu."
"To je pravda. A s čím začneme?" spýtal sa s tajomným úsmevom.
"Najprv by si sa mal prezliecť. V tomto sa nedá cvičiť." zasmiala sa a podala mu staré tričko a tepláky. Sirius sa len zamračil. Emma sa otočila, aby sa mohol prezliecť. Nevedela prečo, ale musela sa smiať. V tomto obťiahnutom oblečení prísť na tréning, to by nenapadlo ani ju.
"Môžeš sa otočiť." povedal jej. Emma sa otočila a skoro snovu rozosmiala.
"Haha. Viem, že to na mňe nevyzerá najlepšie." povedal namosúrene, ale zároveň sa musel usmiať, keˇvidel, aký má Emma nádherný úsmev.
"Dobre. Dáme si malú rozcvičku." usmiala sa záhadne. "Keďže budeme potrebovať poriadne rozcvičiť nohy, použijeme toto." povedala veselo. Zrazu nestáli na parkete, ale na elektronickej doske.
"Čo to je?" spýtal sa začudovane Sirius.
"To je elektorický parket. Postupne ti tam budú blikať políčka, ktoré sa budú zrýchlovať. Ty na ne budeš musieť stúpať, nevynechať ani jedno a nepomýliť sa. Celé cvičenie trvá dvadsať minút a máme to na najvyššej úrovni, takže budeš mať čo robiť." usmiala sa.
"To myslíš vážne?" povedal bojazlivým hlasom.
"Samozrejme. Predsa to chceš vyhrať. Alebo nie?" spýtala sa ho a nadvihla obočie.
"Ale samozrejme," usmial sa nesmelo. Začala hrať hudba. Políčka blikali pomaly. ´Nebude to až také ťažké.´pomyslel si s úsmevom Sirius. Prešlo asi desať minút a bolo to čoraz rýchlejšie. Skoro už nevládal ani prešlapovať. Koľkokrát sa aj pomýlil. Pozrel sa jeným okom na Emmu. Tá si iba ladne poskakovala, akoby sa nič nedialo.
"Deje sa niečo Sirius?" spýtala sa ho veselo.
"Nie. Nedalo by sa to nejako zastaviť?" spýtal sa iba tak.
"Nie nedalo. A prešlapuj, inak to už vôbec nebudeš stíhať." usmiala sa. Sirius pokrčil ramenami a pokračoval ďalej. Emma mala pravdu. O chvíľu už to bolo také rýchle, že už nemal ani jeden krok správny. Chcel, aby sa to rýchlo skončilo. Bolo to ešte horšie, ako behať maratón okolo rokfortských pozemkov. Ani sa nenazdal a hudba skončila. Emma poskočila z "mučiaceho nástroja" a podišla k Siriusovi, ktorý unavene ležal na zemi.
"Ale, nejako nás to zmohlo." usmiala sa.
"Nie...to sa ti iba zdá." povedal zadychčane.
"Samozrejme. Tak môžeme pokračovať?"
"A v čom?"
"Veď v tancoch. Musíme vymýšľať choreografiu."
"Teraz? Ledva ležím." povedal unavene.
"Áno teraz." povedala a pomohla mu vstať.
"A ktorý tanec sa naučíme ako prvý?" spýtal sa nútene.
"Paso doble. To je asi najlahšie a najpomalšie." povedala veselo a na elastické tepláky si pripla dlhú sukňu.
"No mne sa ani nezdá." povedal otrávene.
"Tak, aký bol tréning?" spýtal sa ich James v spoločenskej miestnosti, keď konečne prišli. Sirius padol do presla ako vrece múku a Emma si sadla, akoby sa ani vôbec nespotila.
"Nič mic. Ani som sa poriadne nespotila. Nabudúce budeme musieť viace cvičiť." usmiala sa. Sirius na ňu vyvalil oči.
"ČO? Ani si sa nespotila? Čo ja niesom dôkaz?" spýtal sa dotkuto.
"Nie niesi. Iba niesi zvyknutý." usmiala sa.
"Keď myslíš." povedal a znova si oprel hlavu.
"Dobre, ja pôjdem spať." usmiala sa ešte raz a zamierila ku schodom, ktoré vedú do dievčenkých spáľní.
"Tvoja sestra je príšerná."
"Prečo?" spýtal sa James prekvapene.
"Čo si nevidel, ako mi dala zabrať? Zajtra budem mať poriadnu svalovicu." povedal smutne.
"Neboj, pôjdeš za madam Pomfreyovou. Tá ti určite na to niečo dá." zazubil sa chlapec s okuliarmi.
"No len aby. Inak, ako si sa mal ty?" spýtal sa, akoby nič.
"Dalo sa. Bol som celý ten čas tu, pretože Remus niekam zmizol...Nevieš, kde by mohol byť?"
"Je s Angelou." zazubil sa Black.
"A čo by s ňou robil?" spýtal sa nechápavo James.
"Už dlhší čas sa tajne stretávajú. Minule som ich omylom pristihol pritom, ako sa bozkávajú." zasmial sa.
"Tak to je gól. Náš Remus?"
"Áno, náš Remus. Ale ja už pôjdem spať. Budem rád, keď zajtra vstanem o pol ôsmej." povedal unavene a odpratal sa do svojej mäkkej postielky.
"VSTÁVAŤ SIRIUS!"zakričala na neho Emma skoro ráno.
"Nebuď ma. Je ešte len päť hodín." povedal a prevalil sa na druhý bok. Emma pochopila, že to takto nepôjde. Naklonila sa k nemu a pošepkala mu do ucha.
"Ak vstaneš, dostaneš odmenu."
Sirius sa strhol. Vyskočil z postele a začal sa rýchlo prezliekať. Emma sa musela začať smiať. Po necelých piatich minutách bol oblečený a učesaný.
"Akú odmenu dostanem?"spýtal sa a a chytil ju za boky. Jemne si ju priťiahol viacej k sebe a zahľadel sa jej do očí. Emma sa k nemu priblížila a jemne ho pobozkala na pery. Sirius sa cítil, ako keby mu v bruchy lietalo tisíc motýlikov. Potom sa odťiahla a vyšla z izby. Sirius ju následoval.
"Kam ideme?" spýtal sa.
"Pokračovať v tréningu." usmiala sa.
"A čo budeme teraz robiť?"
"Pobežíme desať kolečiek okolo Rokfortu." zazubila sa. Siriusovi pri tom slove desať skoro padla sánka.
"Čo že? Veď len jedno kolečko má štyri kilometre."
"Máš pravdu. Niet nad ranný beh." povedala veselo.
"Skôr nad nočný." povedal mrzuto a pozrel von oknom. Vonku bola ešte stále tma a celý hrad ešte spal.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama