
Jenifer sa vrátila veľmi neskoro. Bolo dávno po večierke, ale mala z toho dobrý pocit. Veľmi veľa si toho precvičili a poznala, že profesor, teda Lukas nie je až taký hrozný, ako si myslela.... Vlastne je s ním aj zábava. Vôbec nepochopila, prečo akurát on vzal miestno učiteľa. Normálne je ho škoda. Nad tými myšlienkami sa musela usmiať. Na čo to len nemyslí....
Akoby to bolo včera, keď sa s Mary smiala nad jedným praktikantom....
Boli práve na hodine prirodopisu, keď im mladý praktikant niečo vysvetloval. Ani jedna jeho výklad hodiny nepočúvala. Potom sa zrahu Jenifer zachichotala. Mary sa na ňu nechápavo pozrela.
"Čo sa smeješ?" spýtala sa po chvíli.
"Pozri." povedala potichu a ukázala na jeho zadok. Mary sa zatvárila nachvíľu neprítomne a potom sa prikývla. Jenifer sa ešte viac zasmiala.
"Tak toto je tá najlepšia hodina, akú som kedy mala. Nevadí ani, že sa učíme o žížalách." zasmiala sa Mary a Jenifer iba s úsmevom prikývla....
Potichu sa prezliekla do nočnej košele a ľahla si do postele. Konečne sa cítila šťastná. Čo jej tu chýbalo? Rodina? Nie...bola rada, že s nimi nemusí byť. Nemusí konečne počúvať tie ich hádky...Nemusí konečne sedieť na posteli a triasť sa od tej bolesti.
Jediné čo jej chýba, je Mary...Koľko krát si to už povedala...Tak veľmi jej chýba, bola to jej jediná kamarátka....Vždy si hovorila. Stačí jeden kamarát, ale taký, ktorý ťa nesklame. A to Mary bola. Vždy ju podržala, rozveselila....Samozrejme, že sa aj hádali, to sa hádajú všetci...Jedna hádka raz skoro ukončila ich priateľstvo, ale spolu sa cez to preniesli a boli si k sebe ešte bližšie....
Čo teraz asi robí? Prečo sa stále sama seba pýta tú otázku? A prečo práve ona? Keby sa sem nedostala, bola by s ňou. Spolu by čakali každé ráno na autobus do školy, spolu by si písali a nakupovali vianočné darčeky. Spolu by sa smiali a ohovárali spolužiakov...Jednoducho by spolu robili všetko...Lenže teraz nemôžu nič, pretože sú odlúčené....
S týmito myšlienkami Jenifer zaspala....
Ráno ju prebudili stekliace slnečné paprsky. Unavene otvorila oči a pozrela sa na hodinky. Chvíľu jej trvalo, než si uvedomila, koľko je vlastne hodín.
"Čože? Len šesť?!" zhrozila sa. Vedela, že keď sa raz zobudí, už nič iné ju nepreberie. Ešte k tomu dnes bola sobota, tak mohla leňošiť, koľko chcela. Ale nie, ona musí vstať takto skoro.
Nahnevane vstala z postele a podišla k svojej skrini.
"Tak čo si dnes oblečiem?" spýtala sa skôr skrini, ako sama seba. Ten, kto by to nechápal by si mohol myslieť, že teraz bude čakať, kým jej kus dreva odpovie.
"Už to mám." povedala. Na tvári mala veselý výraz. Vzala si odtial obtiahnuté rifle, čierne tričko a bielu mikinu. Úžasná kombinácia. Pomyslela si. Rýchlo sa obliekla. Vlasy si učesala do jednoduchého uzla. Prútik zastrčila do nohavíc a vyšla z izby.
Už tam nemala čo robiť, nechcela zobudiť Ginny ani Lily a už vonkoncom nie Liz. Tú keď niekto zobudí, tak je celý deň nepríjemná, ako sa to len dá. Jej slizolinská povaha sa nezaprie, aj keď teraz sa snaží. Už má niekedy pocit, že sa jej v chrabromile páči....A Ginny? Tá keď uvidí Remusa, tak sa dosť začervená, ako to kedysi bývalo pri Harrym. Keď bola v jeho spoločnosti, nevydala ani hláska....Teraz sa jej to stáva znova...
Lily je zase v opačnom prípade....James ju stále prenasleduje a otravuje, ona po ňom stále kričí....Obdivuje Jamesovu trpezlivosť, ale určite sa mu to vyplatí. Nech si ešte chvíľku počká. Veď ako sa hovorí, dočkaj času, ako husa klasu...
Potichu vošla do knižnice. Ihneď si ju všimla madam Pinceová.
"Čo tu chceš?" spýtala sa jej nepríjemne. To asi dnes niekto blbo vstával. Pomyslela si.
"Prišla som si požičať knihy, alebo je to zakázané?" spýtala sa jej neutrálne. Knihovníčka si ju poriadne obzrela. Ako keby bola na prehliadke na letisku. Asi po troch minútach ticha povedala.
"Ruky."
"Čože?" spýtala sa nechápavo.
"Ukážte mi vaše ruky, či sú čisté!" povedala prísne. Jen urobila grimasu podobujúcu sa znudenému koňovi a ukázala ruky....Madam si ich znovu dôkladne prezrela a nakoniec povedala.
"Môžte ísť!" a otočila sa spať k regálu.
Jenifer sa na ňu pozrela so zdvihnutým obočím a zašla do regálov s názvom spojenia. Už dlho hľadala cestu, akoby sa mohla spojiť s jej kamarátkou Mary, ale zaťiaľ neuspešne. Vedela však, že to tu niekde musí byť.
Prstom sa začala prechádzať po predsných stránkach kníh..... Zrazu sa na jednej zastavila. Mohla by to byť tá správna? Vzala si ju k sebe a pomalým krokom vybrala k východu knižnice. Pozrela sa na hodinky. Ani si neuvedomila, koľko tu bola. Bolo už osem. Možno sa po nej už zháňajú.
Za knižnicou sa rozbehla do chrabromilskej klubovne. Zahla za roh a...PRASK!!!
Ocitla sa na zemi a kniha vedľa nej.
"Si snaď slepá?!" oboril sa na ňu dotyčný a ani sa neunúval pomôcť jej vstať. Pomohla si teda sama a keď sa šla naťahovať po svojej knihe ju on vzal do rúk.
"Čo to čítaš?" spýtal sa chladne, no skôr, než niečo stihla odpovedať si odpovedal sám. "Spojenia s iným svetom." povedal posmešne a odfrkol si.
"Vráť mi ju!" povedala.
"A prečo? Za to, že si do mňa narazila?" spýtal sa a premeral si ju odhlavy až k päte.
"Čo si ma nepočul? Vráť mi ju!"
"Až mi povieš tvoje meno." povedal chladne, až Jenifer zamrazilo.
"Nepoviem!"
"Ale ja ťa poznám...niesi náhodou Parkerová? Nov talent na elixíri?" spýtal sa a v očiach mu nebezpečne zaiskrilo.
"Tebe to určite hovoriť nebudem!" povedala a načiahla sa za knihou. Než ju však stihla chytiť, otočil sa a ona sa buchla o stenu.
"Ešte som ti nedal povolenie, aby si si ju vzala, Jenifer!" sykol.
"Ja od teba ani dovolenie nepotrebujem, Malfoy!"
"Mýlíš sa!" povedal takmer nahnevane. Jenifer neváhala a vyťiahla prútik. Namierila ho na prekvapeného Malfoya.
"Vyber si! Buď po dobrom alebo po zlom!" povedala nebezpečne.
"Nechci ma rozosmiať. Proti mne nemáš žiadnu šancu." povedal povrchne.
"Stav sa, že mám." zašklebila sa.
"Nie nemáš!" zakričal niekto za ňou. Ani sa nenazdala a bola obkľúčená všetkými jeho kunpánami.
"Čo ste nemohli spinkať?" spýtala sa a napodobnila mazľavý hlas.
"Zavri si papuľu, Parkerová!" skríkla Bellatrix.
"Ahoj Bella, ešte sme nemali tú česť sa rozprávať." zasmiala sa.
"Ja sa s mukovskými šmejdkami nebavým!" povedala pohŕdavo. Jenifer na ňu otočila aj svoj prútik.
"Tak mi už nehovor!"
"Hanbíš sa za to? Máš prečo!"
"Nie nehanbím, som za to pyšná! Aspoň nemusím mať takú rodinu ako ty!" povedala nahnevane. Nemala rada, ak sa jej niekto staral do jej rodiny, vtedy je schopná aj vraždiť.
"Čo si to povedala?" zaškriekala.
"Jediný, kto je z vašej potrhlej rodiny normálny je Andromeda a Sirius. Mala by si si vyčustiť uši!" zasmiala sa.
"Ako sa to so mnou rozprávaš?!"
"Tak, ako si zaslúčiš!" zasyčala Jenifer. Než však stihla dopovedať, rútila sa na ňu kliadba, ktorú ani nepoznala. Preto sa rozhodla, pre najlepšie, uhnúť sa jej. Urobila mierny obrat doprava a s ľahkosťou sa jej vyhla. Potom sa s úšklebom pozrela na prekvapenú Bellu.
"Bella, mala by si sa naučiť mieriť. Mám ti to ukázať?" spýtala sa. Otočila prútik na hnedovlasého poskoka vedľa nej a švihla ním. Ten iba zachrochtal ako prasa a ihneď sa na neho premenil.
"Takto sa to robí." zasmiala sa.
"Premeň ho späť!" povedal niekto, koho nepoznala. Ona sa len usmiala. To však robiť nemala, pretože teraz na ňu mierili už všetci, čo tam boli a že ich nebolo málo.
"Už ho premeniš späť?" spýtal sa jej Malfoy.
"Predstav si, že nie." povedala s úsmevom. Bella švihla prútikom. Jenifer si toho všimla, ale nedokázala nič urobiť. Paprsok ju zasiahol a ona sa zvalila na zem. Nemohla sa vôbec pohnúť. Mala pocit, akoby svoje telo už neovládala. Zavrela oči. Z diaľky počula rýchle kroky. NIekto sa blížil. Chcela zakričať, no nemohla......
***
Končene tvorila oči. Videla veľmi rozmazane, tak nevdela zistiť, kde je.
"Lež." povedal jej niekto a pihladil ju po vlasoch.
"Kde...kde to som?" spýtala sa.
"V našej izbe." povedal chlapec a veselo sa zasmial. Podľa hlasu spoznala, že je to James.
"Chceli sme ťa odniesť do vašej, ale tam nemôžeme." povedal Remus.
"To je v poriadku, ja už pôjdem." povedala. Pokúsila sa vstať, no neurobila ani tri kroku a zase sa zosunula na zem.
"Nie, ty tu budeš ležať!" prikázal jej Sirius.
"Prečo?" spýtala sa.
"Videli sme, čo s tebou urobili. Bola si na nich sama. Neviem, čo ťa to napadlo..."
"Tak aby si bol v obraze, ja som sa do prestrelky s nimi nehrnula."
"Áno? A čo to prasa?"
"Koledoval si o to." povedala. James sa začal rehovať.
"Je tu niečo smiešne?" spýtala sa a spražila ho pohľadom.
"Je...keby si videla, ako chrochtal." povedal v návaloch smiechu.
"Ak neprestanše, môžeš aj ty chrochtať!" povedala nahnevane. James ihneď zmĺkol.
"Dobre, to je lepšie. Remus, pomohol by si mi?" spýtala sa ho. Remus sa na ňu nechápavo pozrel.
"A s čím?"
"Odprevadiť ma do izby. Sama to nezvládnem." usmiala sa.
"A prečo nemôže ísť Sirius?" spýtal sa opatrne.
"A prečo nie ty?"
"A prečo nie James?"
"Nechci ma nahnevať!" okríkla ho, že všetci traja chlapci nadskočili.
"No dobre." povedal opatrne. Podišiel k Jenifer vzal ju do náruče a odišiel s ňou z izby. Ešte predtým stihla zamávať Jamesovi a Siriusovi na rozlúčku.
Boli práve na hodine prirodopisu, keď im mladý praktikant niečo vysvetloval. Ani jedna jeho výklad hodiny nepočúvala. Potom sa zrahu Jenifer zachichotala. Mary sa na ňu nechápavo pozrela.
"Čo sa smeješ?" spýtala sa po chvíli.
"Pozri." povedala potichu a ukázala na jeho zadok. Mary sa zatvárila nachvíľu neprítomne a potom sa prikývla. Jenifer sa ešte viac zasmiala.
"Tak toto je tá najlepšia hodina, akú som kedy mala. Nevadí ani, že sa učíme o žížalách." zasmiala sa Mary a Jenifer iba s úsmevom prikývla....
Potichu sa prezliekla do nočnej košele a ľahla si do postele. Konečne sa cítila šťastná. Čo jej tu chýbalo? Rodina? Nie...bola rada, že s nimi nemusí byť. Nemusí konečne počúvať tie ich hádky...Nemusí konečne sedieť na posteli a triasť sa od tej bolesti.
Jediné čo jej chýba, je Mary...Koľko krát si to už povedala...Tak veľmi jej chýba, bola to jej jediná kamarátka....Vždy si hovorila. Stačí jeden kamarát, ale taký, ktorý ťa nesklame. A to Mary bola. Vždy ju podržala, rozveselila....Samozrejme, že sa aj hádali, to sa hádajú všetci...Jedna hádka raz skoro ukončila ich priateľstvo, ale spolu sa cez to preniesli a boli si k sebe ešte bližšie....
Čo teraz asi robí? Prečo sa stále sama seba pýta tú otázku? A prečo práve ona? Keby sa sem nedostala, bola by s ňou. Spolu by čakali každé ráno na autobus do školy, spolu by si písali a nakupovali vianočné darčeky. Spolu by sa smiali a ohovárali spolužiakov...Jednoducho by spolu robili všetko...Lenže teraz nemôžu nič, pretože sú odlúčené....
S týmito myšlienkami Jenifer zaspala....
Ráno ju prebudili stekliace slnečné paprsky. Unavene otvorila oči a pozrela sa na hodinky. Chvíľu jej trvalo, než si uvedomila, koľko je vlastne hodín.
"Čože? Len šesť?!" zhrozila sa. Vedela, že keď sa raz zobudí, už nič iné ju nepreberie. Ešte k tomu dnes bola sobota, tak mohla leňošiť, koľko chcela. Ale nie, ona musí vstať takto skoro.
Nahnevane vstala z postele a podišla k svojej skrini.
"Tak čo si dnes oblečiem?" spýtala sa skôr skrini, ako sama seba. Ten, kto by to nechápal by si mohol myslieť, že teraz bude čakať, kým jej kus dreva odpovie.
"Už to mám." povedala. Na tvári mala veselý výraz. Vzala si odtial obtiahnuté rifle, čierne tričko a bielu mikinu. Úžasná kombinácia. Pomyslela si. Rýchlo sa obliekla. Vlasy si učesala do jednoduchého uzla. Prútik zastrčila do nohavíc a vyšla z izby.
Už tam nemala čo robiť, nechcela zobudiť Ginny ani Lily a už vonkoncom nie Liz. Tú keď niekto zobudí, tak je celý deň nepríjemná, ako sa to len dá. Jej slizolinská povaha sa nezaprie, aj keď teraz sa snaží. Už má niekedy pocit, že sa jej v chrabromile páči....A Ginny? Tá keď uvidí Remusa, tak sa dosť začervená, ako to kedysi bývalo pri Harrym. Keď bola v jeho spoločnosti, nevydala ani hláska....Teraz sa jej to stáva znova...
Lily je zase v opačnom prípade....James ju stále prenasleduje a otravuje, ona po ňom stále kričí....Obdivuje Jamesovu trpezlivosť, ale určite sa mu to vyplatí. Nech si ešte chvíľku počká. Veď ako sa hovorí, dočkaj času, ako husa klasu...
Potichu vošla do knižnice. Ihneď si ju všimla madam Pinceová.
"Čo tu chceš?" spýtala sa jej nepríjemne. To asi dnes niekto blbo vstával. Pomyslela si.
"Prišla som si požičať knihy, alebo je to zakázané?" spýtala sa jej neutrálne. Knihovníčka si ju poriadne obzrela. Ako keby bola na prehliadke na letisku. Asi po troch minútach ticha povedala.
"Ruky."
"Čože?" spýtala sa nechápavo.
"Ukážte mi vaše ruky, či sú čisté!" povedala prísne. Jen urobila grimasu podobujúcu sa znudenému koňovi a ukázala ruky....Madam si ich znovu dôkladne prezrela a nakoniec povedala.
"Môžte ísť!" a otočila sa spať k regálu.
Jenifer sa na ňu pozrela so zdvihnutým obočím a zašla do regálov s názvom spojenia. Už dlho hľadala cestu, akoby sa mohla spojiť s jej kamarátkou Mary, ale zaťiaľ neuspešne. Vedela však, že to tu niekde musí byť.
Prstom sa začala prechádzať po predsných stránkach kníh..... Zrazu sa na jednej zastavila. Mohla by to byť tá správna? Vzala si ju k sebe a pomalým krokom vybrala k východu knižnice. Pozrela sa na hodinky. Ani si neuvedomila, koľko tu bola. Bolo už osem. Možno sa po nej už zháňajú.
Za knižnicou sa rozbehla do chrabromilskej klubovne. Zahla za roh a...PRASK!!!
Ocitla sa na zemi a kniha vedľa nej.
"Si snaď slepá?!" oboril sa na ňu dotyčný a ani sa neunúval pomôcť jej vstať. Pomohla si teda sama a keď sa šla naťahovať po svojej knihe ju on vzal do rúk.
"Čo to čítaš?" spýtal sa chladne, no skôr, než niečo stihla odpovedať si odpovedal sám. "Spojenia s iným svetom." povedal posmešne a odfrkol si.
"Vráť mi ju!" povedala.
"A prečo? Za to, že si do mňa narazila?" spýtal sa a premeral si ju odhlavy až k päte.
"Čo si ma nepočul? Vráť mi ju!"
"Až mi povieš tvoje meno." povedal chladne, až Jenifer zamrazilo.
"Nepoviem!"
"Ale ja ťa poznám...niesi náhodou Parkerová? Nov talent na elixíri?" spýtal sa a v očiach mu nebezpečne zaiskrilo.
"Tebe to určite hovoriť nebudem!" povedala a načiahla sa za knihou. Než ju však stihla chytiť, otočil sa a ona sa buchla o stenu.
"Ešte som ti nedal povolenie, aby si si ju vzala, Jenifer!" sykol.
"Ja od teba ani dovolenie nepotrebujem, Malfoy!"
"Mýlíš sa!" povedal takmer nahnevane. Jenifer neváhala a vyťiahla prútik. Namierila ho na prekvapeného Malfoya.
"Vyber si! Buď po dobrom alebo po zlom!" povedala nebezpečne.
"Nechci ma rozosmiať. Proti mne nemáš žiadnu šancu." povedal povrchne.
"Stav sa, že mám." zašklebila sa.
"Nie nemáš!" zakričal niekto za ňou. Ani sa nenazdala a bola obkľúčená všetkými jeho kunpánami.
"Čo ste nemohli spinkať?" spýtala sa a napodobnila mazľavý hlas.
"Zavri si papuľu, Parkerová!" skríkla Bellatrix.
"Ahoj Bella, ešte sme nemali tú česť sa rozprávať." zasmiala sa.
"Ja sa s mukovskými šmejdkami nebavým!" povedala pohŕdavo. Jenifer na ňu otočila aj svoj prútik.
"Tak mi už nehovor!"
"Hanbíš sa za to? Máš prečo!"
"Nie nehanbím, som za to pyšná! Aspoň nemusím mať takú rodinu ako ty!" povedala nahnevane. Nemala rada, ak sa jej niekto staral do jej rodiny, vtedy je schopná aj vraždiť.
"Čo si to povedala?" zaškriekala.
"Jediný, kto je z vašej potrhlej rodiny normálny je Andromeda a Sirius. Mala by si si vyčustiť uši!" zasmiala sa.
"Ako sa to so mnou rozprávaš?!"
"Tak, ako si zaslúčiš!" zasyčala Jenifer. Než však stihla dopovedať, rútila sa na ňu kliadba, ktorú ani nepoznala. Preto sa rozhodla, pre najlepšie, uhnúť sa jej. Urobila mierny obrat doprava a s ľahkosťou sa jej vyhla. Potom sa s úšklebom pozrela na prekvapenú Bellu.
"Bella, mala by si sa naučiť mieriť. Mám ti to ukázať?" spýtala sa. Otočila prútik na hnedovlasého poskoka vedľa nej a švihla ním. Ten iba zachrochtal ako prasa a ihneď sa na neho premenil.
"Takto sa to robí." zasmiala sa.
"Premeň ho späť!" povedal niekto, koho nepoznala. Ona sa len usmiala. To však robiť nemala, pretože teraz na ňu mierili už všetci, čo tam boli a že ich nebolo málo.
"Už ho premeniš späť?" spýtal sa jej Malfoy.
"Predstav si, že nie." povedala s úsmevom. Bella švihla prútikom. Jenifer si toho všimla, ale nedokázala nič urobiť. Paprsok ju zasiahol a ona sa zvalila na zem. Nemohla sa vôbec pohnúť. Mala pocit, akoby svoje telo už neovládala. Zavrela oči. Z diaľky počula rýchle kroky. NIekto sa blížil. Chcela zakričať, no nemohla......
***
Končene tvorila oči. Videla veľmi rozmazane, tak nevdela zistiť, kde je.
"Lež." povedal jej niekto a pihladil ju po vlasoch.
"Kde...kde to som?" spýtala sa.
"V našej izbe." povedal chlapec a veselo sa zasmial. Podľa hlasu spoznala, že je to James.
"Chceli sme ťa odniesť do vašej, ale tam nemôžeme." povedal Remus.
"To je v poriadku, ja už pôjdem." povedala. Pokúsila sa vstať, no neurobila ani tri kroku a zase sa zosunula na zem.
"Nie, ty tu budeš ležať!" prikázal jej Sirius.
"Prečo?" spýtala sa.
"Videli sme, čo s tebou urobili. Bola si na nich sama. Neviem, čo ťa to napadlo..."
"Tak aby si bol v obraze, ja som sa do prestrelky s nimi nehrnula."
"Áno? A čo to prasa?"
"Koledoval si o to." povedala. James sa začal rehovať.
"Je tu niečo smiešne?" spýtala sa a spražila ho pohľadom.
"Je...keby si videla, ako chrochtal." povedal v návaloch smiechu.
"Ak neprestanše, môžeš aj ty chrochtať!" povedala nahnevane. James ihneď zmĺkol.
"Dobre, to je lepšie. Remus, pomohol by si mi?" spýtala sa ho. Remus sa na ňu nechápavo pozrel.
"A s čím?"
"Odprevadiť ma do izby. Sama to nezvládnem." usmiala sa.
"A prečo nemôže ísť Sirius?" spýtal sa opatrne.
"A prečo nie ty?"
"A prečo nie James?"
"Nechci ma nahnevať!" okríkla ho, že všetci traja chlapci nadskočili.
"No dobre." povedal opatrne. Podišiel k Jenifer vzal ju do náruče a odišiel s ňou z izby. Ešte predtým stihla zamávať Jamesovi a Siriusovi na rozlúčku.








