"Kedy sa už zobudí?"
"Neviem Lili, madam Pomfreyová jej dala elixír na spánok."
"Neviem Lili, madam Pomfreyová jej dala elixír na spánok."
"Nemusíte ma ohovárať, už som sa zobudila."zamumlala som.
"Emma, taká som rada, že si v poriadku."vrhla sa na mňa Lili.
"No ak ma nepustíš, tak tu strávim ešte niekoľko dní."
"Aha, prepáč."
"Koľko dní som tu?"
"Iba týždeň."odpovedala Angela.
"Iba?!?!?!"zachechtala som sa.
"Inač, každú deň tu bol za tebou Black."usmiala sa Lili.
"No a? Čo ma je po ňom?"nechápavo som sa spýtala.
"Nič, len ti chceme povedať, že sa o teba bál."povedala Angela.
"Mňa to nezaujíma. Asi si ma chcel pripísať na svoj dlhý zoznam."
"Emma, taká som rada, že si v poriadku."vrhla sa na mňa Lili.
"No ak ma nepustíš, tak tu strávim ešte niekoľko dní."
"Aha, prepáč."
"Koľko dní som tu?"
"Iba týždeň."odpovedala Angela.
"Iba?!?!?!"zachechtala som sa.
"Inač, každú deň tu bol za tebou Black."usmiala sa Lili.
"No a? Čo ma je po ňom?"nechápavo som sa spýtala.
"Nič, len ti chceme povedať, že sa o teba bál."povedala Angela.
"Mňa to nezaujíma. Asi si ma chcel pripísať na svoj dlhý zoznam."
V tom sa otvorili dvere. Vošiel môj brat s jeho partiou.
"Ahoj Emma. Tak som sa o teba bál. Ako sa cítiš? Nebolí ťa niečo?"
"James, na toľko otázok niesom ani schopná odpovedať."zazubila som sa. "Cítim sa už lepšie. A nie, nič ma nebolí."
"To som rád."
"A kedy budeš môcť odísť z ošetrovne?"spýtal sa Remus.
"To neviem. Ešte som nehovorila s Pomfreyovou. Ale rátam, že za dva dni."
"Ozaj. Vieš, že túto sobotu sa ide do Rokwillu?" spýtala sa ma Angela.
"Áno? To je super. Už sa teším. S kým tam pôjdete?"
"Nóó. Ja pôjdem zo siedmakom z bystrohlavu a Lili už tiež niečo má."povedala Angela.
"To tam pôjdem sama?"
"Nie, pôjdeš tam s nami."ozval sa James a Sirius len prikyvoval.
"To nejde. A čo Remus a Peter? Nechcem tam byť ako piate kolo u voza."
"Nie to nebudeš."povedal Black.
"Ešte si to rozmyslím." zachechtala som sa.
"Dobre, sestrička, teraz ťa necháme oddychovať, máme ešte niečo na práci."povedal James.
"Dobre, tak sa majte."usmiala som sa.
"Som rád, že som ťa videl."povedal Black a usmial sa na mňa. Nič som nepovedala, len som sa začala červenať. Ale prečo? Nikdy som sa nechovala takto v jeho prítomnosti. Len dúfam, že......nie to je vylúčené.
"Aj my už pôjdeme."povedala Lili a pozrela na Angelu.
"Dobre, tak vám želám pekný deň."usmiala som sa.
"Ahoj Emma. Tak som sa o teba bál. Ako sa cítiš? Nebolí ťa niečo?"
"James, na toľko otázok niesom ani schopná odpovedať."zazubila som sa. "Cítim sa už lepšie. A nie, nič ma nebolí."
"To som rád."
"A kedy budeš môcť odísť z ošetrovne?"spýtal sa Remus.
"To neviem. Ešte som nehovorila s Pomfreyovou. Ale rátam, že za dva dni."
"Ozaj. Vieš, že túto sobotu sa ide do Rokwillu?" spýtala sa ma Angela.
"Áno? To je super. Už sa teším. S kým tam pôjdete?"
"Nóó. Ja pôjdem zo siedmakom z bystrohlavu a Lili už tiež niečo má."povedala Angela.
"To tam pôjdem sama?"
"Nie, pôjdeš tam s nami."ozval sa James a Sirius len prikyvoval.
"To nejde. A čo Remus a Peter? Nechcem tam byť ako piate kolo u voza."
"Nie to nebudeš."povedal Black.
"Ešte si to rozmyslím." zachechtala som sa.
"Dobre, sestrička, teraz ťa necháme oddychovať, máme ešte niečo na práci."povedal James.
"Dobre, tak sa majte."usmiala som sa.
"Som rád, že som ťa videl."povedal Black a usmial sa na mňa. Nič som nepovedala, len som sa začala červenať. Ale prečo? Nikdy som sa nechovala takto v jeho prítomnosti. Len dúfam, že......nie to je vylúčené.
"Aj my už pôjdeme."povedala Lili a pozrela na Angelu.
"Dobre, tak vám želám pekný deň."usmiala som sa.
Keď tu so mnou nie sú dievčatá, tak je tu tak smutno. Oni mi vždy vedia zdvihnúť náladu.
"Slečna Potterová. Toto vypite!"prikázala mi madam Pomfreyová.
"Kedy môžem odtiaľto odísť?"spýtala som sa a nahodila som výraz anjelika.
"Ak toto vypijete slečna, tak už aj zajtra."povedala a odišla.
"Slečna Potterová. Toto vypite!"prikázala mi madam Pomfreyová.
"Kedy môžem odtiaľto odísť?"spýtala som sa a nahodila som výraz anjelika.
"Ak toto vypijete slečna, tak už aj zajtra."povedala a odišla.
Nič iné mi nezostávalo, ako to vypiť. Malo to tmavozelenú farbu a odporne to smrdelo. Fuj. Keď som však chcela odtiaľto odísť, tak som to musela urobiť. Chytila som si nos a na jeden raz som to šupla do seba. Hneď potom som zaspala.
Na ďaľší deň som sa zobudila dosť skoro. Spýtala som sa, či môžem už odísť. Keď madam Pomfreyová prikývla, obliakla som si svoj habit a šla som do spoločenskej miesntosti. Nikto tam nebol a nechcela som zobudiť Angelu, tak som si sadla do kresla.
"Ahoj."ozvalo sa za mnou v tmavom rohu. Veľmi som sa zľakla, lebo som si myslela, že som tu sama.
"Kto si?"
"Záleží na tom?"
"Áno. Kto si?"
"Nemáš jednoduchšie otázky?" Určite som vedela, že to bol chlapec. Ake kto?
"Si siedmak?"
"Možno."
"Poznám ťa?"
"Áno."
"Mňa nič nenapadá. Prečo nechceš povedať kto si?"
"Lebo len takto ti môžem povedať, že sa mi veľmi páčiš."
"Ale ako môžem vedieť komu sa páčim, keď ani neviem, kto to je?" Zrazu som len pocítila niečí dych na svojom krku. Dal mi ruku na oči, aby som ho nevidela a...pobozkal ma. Bol to tak nádherný bozk. Musela som sa ihneď chytiť za pery. Potom mi dal ruku z očí a odišiel.
Kto to len mohol byť? Bola som z toho veľmi zmetená. Veľmi som chcela vedieť, kto to bol. Prečo mi to nepovedal?
"Ahoj."ozvalo sa za mnou v tmavom rohu. Veľmi som sa zľakla, lebo som si myslela, že som tu sama.
"Kto si?"
"Záleží na tom?"
"Áno. Kto si?"
"Nemáš jednoduchšie otázky?" Určite som vedela, že to bol chlapec. Ake kto?
"Si siedmak?"
"Možno."
"Poznám ťa?"
"Áno."
"Mňa nič nenapadá. Prečo nechceš povedať kto si?"
"Lebo len takto ti môžem povedať, že sa mi veľmi páčiš."
"Ale ako môžem vedieť komu sa páčim, keď ani neviem, kto to je?" Zrazu som len pocítila niečí dych na svojom krku. Dal mi ruku na oči, aby som ho nevidela a...pobozkal ma. Bol to tak nádherný bozk. Musela som sa ihneď chytiť za pery. Potom mi dal ruku z očí a odišiel.
Kto to len mohol byť? Bola som z toho veľmi zmetená. Veľmi som chcela vedieť, kto to bol. Prečo mi to nepovedal?








