
Jenifer sedela v prednej lavici spolu s Liz, Ginny a Lily. Veselo sa rozprávali a čakali na profesora Slughorna. Jenifer sa musela stále usmiavať. Pred nimi boli kotlíky, odkiaľ sa hrnuli rôzne výpary a vône.
"A kde si vlastne bola?" spýtali sa kamarátky Liz.
"Poprechádzať sa. Veľmi mi to tu chýbalo." povedala.
"Ako to myslíš?" spýtala sa jej Lily nechápavo. Dievčatá na seba znepokojene pozreli.
"To je nadlho Lily." odpovedala jej pohodovo Ginny.
"A kde si vlastne bola?" spýtali sa kamarátky Liz.
"Poprechádzať sa. Veľmi mi to tu chýbalo." povedala.
"Ako to myslíš?" spýtala sa jej Lily nechápavo. Dievčatá na seba znepokojene pozreli.
"To je nadlho Lily." odpovedala jej pohodovo Ginny.
V tom prišiel profesor Slughorn do triedy. Položil svoju aktovku na učiteľský stôl a s úsmevom sa otočí na študentov.
"Dnes mám pre vás zaujímavú hodinu. Budeme poznávať elixíry." povedal nadšene. Všetci iba niečo zamrnčali a zbalili si učebnice do tašiek. Potom sa znovu pozreli na profesora.
"Tak, kto mi povie, čo je toto za elixír?" ukázal do prvého kotlíka. Všetci sa tam nahli, aby videli. Jenifer zo zadu počula, že je to vriaca voda, ale ona ihneď vedela, čo to je. Zdvihla ruku. Všimla si, že nebola jediná. To isté urobili aj jej kamarátky, Severus, ktorý sedel za nimi a Remus.
Profesor sa ešte viac usmial. "Tak, slečna Evansová..."
"Je to veritaserum. Poznáme ho podľa toho, že je bezfarebný a bez pachu. Muklovia alebo nevzdelaní čarodejníci si ho môžu pomýliť s vriacou vodou. Keď ho však vypijú, sú prinútení hovoriť na určitý čas pravdu." povedala takmer na jeden dych. Potom sa zhlboka nadýchla a čakala na profesorovu reakciu.
"Slečna Evansová, ako inak, než výborne. Desať bodov pre chrabromil." povedal veselo a ukázal rukou na ďaľší elixír. "A čo je toto?"
Kotlík, na ktorý ukázal bol úplne nakraji. Nikto nezdvihol ruku, iba Jenifer. Profesor najprv so sklamaným výrazom sa poobzeral po triede, no potom, keď si všimol Parkerovú sa usmial a pokynul, nech hovorí.
"To je amortencia." povedala. Nachvíľu sa odmlčala a potom sa znova nadýchla. "Je to najmocnjší elixír na svete."
Niektorí v učebni sa len pohŕdavo zasmiali. Profesor ich ale umlčal zdvihnutou rukou.
"A ako ste ho slečna spoznala?" spýtal sa. Ešte si nevšimol Jenifer. Nemal tú možnosť vidieť, ako jej elixíry naozaj idú, pretože Liz, Lily a Severus boli vždy lepší.
"Podľa tej vône. Každému vonia vždy len tým, čo má najradšej." povedala.
"A čím voní vám slečna?" spýtal sa zvedavo.
"Mentolom, škoricou a novou knihou." povedala a trochu sa začervenala.
"Oh áno, nádherné vône. Mne to vonia svoj ako ananás." povedal a zahľadel sa niekam do neznáma. Chvíľku tak stál, ale keď sa študenti začali potichu smiať, tak sa akoby prebral z tranzu.
"Dvadsať bodo pre chrabromil. Slečna a vy ste..?"
"Parkerová Jenifer." povedala veselo.
"Parkerová....Parkerová....Nie ste náhodou rodina Robina Parkera? Toho slávneho komentárora?" spýtal sa a v očiach sa mu nebezpečne zaiskrilo.
"Nie, ja som z muklovskej rodiny." povedala. Slughorn trochu posmutnel, ale ochvíľu bol znovu ako slniečko.
"Áno, z muklovskej rodiny je aj tu slečna Evansová. kde sa ten talent bere, však?" zasmial sa a pokračoval vo výklade hodiny....
***
Sirius, James a Remus vychádzali zo žalára ako úplne prvý.
"Skoro som tam zaspal." priznal sa Sirius a unavene zívol.
"To bolo tým, že si málo spal." upozornil ho Námesačník.
"Ale no tak, Moony, mi nechodíme tak skoro spať, ako ty. Nie sme malí." podpichol ho. Remus sa na neho urazene pozrel.
"Mne sa z toho žalára vôbec nechcelo odísť." priznal sa James.
"Prečo?" spýtal sa Black.
"Všetko tam voňalo ako Evansová." povedal James šťastne. Sirius iba pokrúil hlavou. Zrazu ucítil škorivocú vôňu. Presne takú istú, ako v učebni, ale nevedel ju zaradiť. Z premýšľania ju vytrhol Jamesov krik.
"Evansová, to ani nepočkáš na svojho budúceho manžela?!"
"Nie Potter, tu žiadneho nevidím." povedala. Jenifer sa ihneď zasmiala. Sirius sa musel tiež usmiať. Mala tak krásny úsmev a tie jej hnedé vlasy. Voňali ako.....škorica....to je ono. Preto mu to tam voňalo po škorici.
To nie je možné.
Ale prečo nie?
Mne sa to nemôže stať. Zrejme to bude nejaká choroba.
Choroba menom láska.
Také slovo ani enmám v slovníku....
Nepresvidčaj sám seba, Tichošlap!!!!!
"Tichošlap! Halo, vnímaš?" spýtal sa ho Remus. Sirius sebou trhol a nechápavo sa na neho pozrel.
"Prečo by som nemal vnímať?" spýtal sa podráždene.
"Lebo už niekoľko minút pozeráš na Jenifer." uškrnie sa Moony.
Sirius sa tam pozrel. Pred učebňou stála partička štyroch dievčat, ktoré sa veselo smiali.
"Nepreháňaj Remus. Dobre? Neviem čo si vymýšľaš!" povedal naoko urazene, ale vedel, že mal pravdu. Mal by s tým ihneď prestať, inak sa zblázni......
***
"Slečna Parkerová, počkajte." povedal mladý profesor OPČM po poslednej hodine. Jenifer pokynula kamarátkam a Sverusovi, nech idú...
"Áno pán profesor?"
"Zabudli ste na to doučovanie?" spýtal sa.
"Nie, len som si šla zaniesť veci." povedala.
"To nebude treba." povedal s úsmevom. Švihol prútikom a jej tašky zmizli.
"Kde..?" začudovala sa.
"Kde sú? Vo vašej izbe." povedal a sadol si na lavicu. Na sebe mal obťiahnuté rifle a biele tričko, ktoré ladilo k jeho modrým očiam a tmavohnedým vlasom. Jenifer sa nervózne začala obzerať.
"Začneme?" spýtal sa po chvíli.
"Môžme." súhlasila.
"Hovorte mi Lukas, Jenifer." povedal.
"Prečo, pán profesor?" spýta sa nechápavo.
"Ja viem, že školský poriadok to zakazuje, ale mám len dvadsaťdva rokov a je to nezvyk, keď mi vykajú a oslovujú pán profesor." povedal trochu znechutene.
"Aha..."
"Tu budem ale len jeden rok." povedal ako keby s úľavou.
"Prečo?" spýtala sa.
"So tu na požiadanie mojej tety. Je to profesorka McGonnagalová." povie. Jenifer na neho uprie svoje hnedé oči.
"To som nevedela..."
"Nikto to nevedel, iba učiteľský zbor...."povie a nachvíľu sa zamyslí.
"Ale nepodobáte sa." zhodnotila nakoniec.
"Máte pravdu. Som skôr po otcovi..." povie a rukou si prejde po svojich vlasoch. Jenifer sa znovu nervózne začne obzerať po učebni.
"Nemusíte byť nervózna Jenifer." povie zrazu.
"Hm..čo?" spýta sa a snaží sa, aby sa nezačala červenať.
"Nemusíte sa báť tých kúziel. Učil som sa ich minulý rok."
"A kde?"
"To som nespomínal? Som auror. Najmladší v histórií." zasmeje sa a pokrúti hlavou.
"To musí znamenať veľa..."
"Ani nie..Ešte ma ani neposielajú na misie, preto som sa zašil tu."
"A prečo?"
"Myslia si, že to nezvládnem." odfrkne si a pozrie sa hnedovláske do očí. "Tak začneme. Nie?" usmeje sa. Jenifer iba nervózne prikývla a vyťiahla svoj prútik.
"Dnes mám pre vás zaujímavú hodinu. Budeme poznávať elixíry." povedal nadšene. Všetci iba niečo zamrnčali a zbalili si učebnice do tašiek. Potom sa znovu pozreli na profesora.
"Tak, kto mi povie, čo je toto za elixír?" ukázal do prvého kotlíka. Všetci sa tam nahli, aby videli. Jenifer zo zadu počula, že je to vriaca voda, ale ona ihneď vedela, čo to je. Zdvihla ruku. Všimla si, že nebola jediná. To isté urobili aj jej kamarátky, Severus, ktorý sedel za nimi a Remus.
Profesor sa ešte viac usmial. "Tak, slečna Evansová..."
"Je to veritaserum. Poznáme ho podľa toho, že je bezfarebný a bez pachu. Muklovia alebo nevzdelaní čarodejníci si ho môžu pomýliť s vriacou vodou. Keď ho však vypijú, sú prinútení hovoriť na určitý čas pravdu." povedala takmer na jeden dych. Potom sa zhlboka nadýchla a čakala na profesorovu reakciu.
"Slečna Evansová, ako inak, než výborne. Desať bodov pre chrabromil." povedal veselo a ukázal rukou na ďaľší elixír. "A čo je toto?"
Kotlík, na ktorý ukázal bol úplne nakraji. Nikto nezdvihol ruku, iba Jenifer. Profesor najprv so sklamaným výrazom sa poobzeral po triede, no potom, keď si všimol Parkerovú sa usmial a pokynul, nech hovorí.
"To je amortencia." povedala. Nachvíľu sa odmlčala a potom sa znova nadýchla. "Je to najmocnjší elixír na svete."
Niektorí v učebni sa len pohŕdavo zasmiali. Profesor ich ale umlčal zdvihnutou rukou.
"A ako ste ho slečna spoznala?" spýtal sa. Ešte si nevšimol Jenifer. Nemal tú možnosť vidieť, ako jej elixíry naozaj idú, pretože Liz, Lily a Severus boli vždy lepší.
"Podľa tej vône. Každému vonia vždy len tým, čo má najradšej." povedala.
"A čím voní vám slečna?" spýtal sa zvedavo.
"Mentolom, škoricou a novou knihou." povedala a trochu sa začervenala.
"Oh áno, nádherné vône. Mne to vonia svoj ako ananás." povedal a zahľadel sa niekam do neznáma. Chvíľku tak stál, ale keď sa študenti začali potichu smiať, tak sa akoby prebral z tranzu.
"Dvadsať bodo pre chrabromil. Slečna a vy ste..?"
"Parkerová Jenifer." povedala veselo.
"Parkerová....Parkerová....Nie ste náhodou rodina Robina Parkera? Toho slávneho komentárora?" spýtal sa a v očiach sa mu nebezpečne zaiskrilo.
"Nie, ja som z muklovskej rodiny." povedala. Slughorn trochu posmutnel, ale ochvíľu bol znovu ako slniečko.
"Áno, z muklovskej rodiny je aj tu slečna Evansová. kde sa ten talent bere, však?" zasmial sa a pokračoval vo výklade hodiny....
***
Sirius, James a Remus vychádzali zo žalára ako úplne prvý.
"Skoro som tam zaspal." priznal sa Sirius a unavene zívol.
"To bolo tým, že si málo spal." upozornil ho Námesačník.
"Ale no tak, Moony, mi nechodíme tak skoro spať, ako ty. Nie sme malí." podpichol ho. Remus sa na neho urazene pozrel.
"Mne sa z toho žalára vôbec nechcelo odísť." priznal sa James.
"Prečo?" spýtal sa Black.
"Všetko tam voňalo ako Evansová." povedal James šťastne. Sirius iba pokrúil hlavou. Zrazu ucítil škorivocú vôňu. Presne takú istú, ako v učebni, ale nevedel ju zaradiť. Z premýšľania ju vytrhol Jamesov krik.
"Evansová, to ani nepočkáš na svojho budúceho manžela?!"
"Nie Potter, tu žiadneho nevidím." povedala. Jenifer sa ihneď zasmiala. Sirius sa musel tiež usmiať. Mala tak krásny úsmev a tie jej hnedé vlasy. Voňali ako.....škorica....to je ono. Preto mu to tam voňalo po škorici.
To nie je možné.
Ale prečo nie?
Mne sa to nemôže stať. Zrejme to bude nejaká choroba.
Choroba menom láska.
Také slovo ani enmám v slovníku....
Nepresvidčaj sám seba, Tichošlap!!!!!
"Tichošlap! Halo, vnímaš?" spýtal sa ho Remus. Sirius sebou trhol a nechápavo sa na neho pozrel.
"Prečo by som nemal vnímať?" spýtal sa podráždene.
"Lebo už niekoľko minút pozeráš na Jenifer." uškrnie sa Moony.
Sirius sa tam pozrel. Pred učebňou stála partička štyroch dievčat, ktoré sa veselo smiali.
"Nepreháňaj Remus. Dobre? Neviem čo si vymýšľaš!" povedal naoko urazene, ale vedel, že mal pravdu. Mal by s tým ihneď prestať, inak sa zblázni......
***
"Slečna Parkerová, počkajte." povedal mladý profesor OPČM po poslednej hodine. Jenifer pokynula kamarátkam a Sverusovi, nech idú...
"Áno pán profesor?"
"Zabudli ste na to doučovanie?" spýtal sa.
"Nie, len som si šla zaniesť veci." povedala.
"To nebude treba." povedal s úsmevom. Švihol prútikom a jej tašky zmizli.
"Kde..?" začudovala sa.
"Kde sú? Vo vašej izbe." povedal a sadol si na lavicu. Na sebe mal obťiahnuté rifle a biele tričko, ktoré ladilo k jeho modrým očiam a tmavohnedým vlasom. Jenifer sa nervózne začala obzerať.
"Začneme?" spýtal sa po chvíli.
"Môžme." súhlasila.
"Hovorte mi Lukas, Jenifer." povedal.
"Prečo, pán profesor?" spýta sa nechápavo.
"Ja viem, že školský poriadok to zakazuje, ale mám len dvadsaťdva rokov a je to nezvyk, keď mi vykajú a oslovujú pán profesor." povedal trochu znechutene.
"Aha..."
"Tu budem ale len jeden rok." povedal ako keby s úľavou.
"Prečo?" spýtala sa.
"So tu na požiadanie mojej tety. Je to profesorka McGonnagalová." povie. Jenifer na neho uprie svoje hnedé oči.
"To som nevedela..."
"Nikto to nevedel, iba učiteľský zbor...."povie a nachvíľu sa zamyslí.
"Ale nepodobáte sa." zhodnotila nakoniec.
"Máte pravdu. Som skôr po otcovi..." povie a rukou si prejde po svojich vlasoch. Jenifer sa znovu nervózne začne obzerať po učebni.
"Nemusíte byť nervózna Jenifer." povie zrazu.
"Hm..čo?" spýta sa a snaží sa, aby sa nezačala červenať.
"Nemusíte sa báť tých kúziel. Učil som sa ich minulý rok."
"A kde?"
"To som nespomínal? Som auror. Najmladší v histórií." zasmeje sa a pokrúti hlavou.
"To musí znamenať veľa..."
"Ani nie..Ešte ma ani neposielajú na misie, preto som sa zašil tu."
"A prečo?"
"Myslia si, že to nezvládnem." odfrkne si a pozrie sa hnedovláske do očí. "Tak začneme. Nie?" usmeje sa. Jenifer iba nervózne prikývla a vyťiahla svoj prútik.








