"Angela, pozor skáčem!" kričala som pred skokom do jazera. Angela odplávala ďalej a ja som skočila do vody krásku rybičku.
"To sa ti podarilo." hovorila mi Angela, keď som sa vynorila.
"Ďakujem. Aj som to dlho trénovala."zazubila som sa.
"Nevieš kedy príde Lili?"spýtala som sa, lebo v chrabromilskej veži sľúbila, že príde.
"Tam už ide. Ale neľakaj sa, ide s ňou celá partička tvojho bračeka."povedala Angela. No to dúfam nie. Ja s Blackom nechcem byť.
"Ahoj Lili."zakričala som a zamávala.
"Ahoj!" zakričala Lili. Ani som nečakala a plávala čo najďalej od brehu. Nepotrebovala som, aby ma braček s jeho kamarátmi ešte utopil.
"Emma, kam to plávaš!"kričal na mňa brat.
"Nebuď zvedavý!"
"Môžeš sa utopiť, vráť sa späť!"
"Nerozkazuj mi!" zakričala som a plávala som ďalej. Zrazu ma niečo chytilo za nohu a ťahalo ku dnu. Veľmi som sa zľakla a vôbec som nevedela, čo to je. Už som bola úplne potopená. Bola to vodná víla(ale bola taká škaredá, že nikdy by som o nej nepovedala, že je víla). Ťahala ma stále viac a viac ku dnu. Potom sa zastavila a otočila sa na mňa. Ako keby sa chcela opýtať, čo tu robím. Naznačovala som jej, že som len plávala a vôbec jej nechcem uškodiť, ale vôbec ma nepočúvala a ťahala ma stále ku dnu. Nič iné mi nezostávalo. Natiahla som ruku. Skúsim čarovať bez prútika neverbálne, lebo inak sa nezachránim. Zrazu z mojej ruky vyletel červený blesk a trafil vílu. Pustila ma, tak som rýchlo plávala preč. Bola som ale veľmi hlboko. Naťiahla som ruku ku dnu. Z nej mi vyšľahol prúd vody a mna to vytrisklo na hladinu.
"Ďakujem. Aj som to dlho trénovala."zazubila som sa.
"Nevieš kedy príde Lili?"spýtala som sa, lebo v chrabromilskej veži sľúbila, že príde.
"Tam už ide. Ale neľakaj sa, ide s ňou celá partička tvojho bračeka."povedala Angela. No to dúfam nie. Ja s Blackom nechcem byť.
"Ahoj Lili."zakričala som a zamávala.
"Ahoj!" zakričala Lili. Ani som nečakala a plávala čo najďalej od brehu. Nepotrebovala som, aby ma braček s jeho kamarátmi ešte utopil.
"Emma, kam to plávaš!"kričal na mňa brat.
"Nebuď zvedavý!"
"Môžeš sa utopiť, vráť sa späť!"
"Nerozkazuj mi!" zakričala som a plávala som ďalej. Zrazu ma niečo chytilo za nohu a ťahalo ku dnu. Veľmi som sa zľakla a vôbec som nevedela, čo to je. Už som bola úplne potopená. Bola to vodná víla(ale bola taká škaredá, že nikdy by som o nej nepovedala, že je víla). Ťahala ma stále viac a viac ku dnu. Potom sa zastavila a otočila sa na mňa. Ako keby sa chcela opýtať, čo tu robím. Naznačovala som jej, že som len plávala a vôbec jej nechcem uškodiť, ale vôbec ma nepočúvala a ťahala ma stále ku dnu. Nič iné mi nezostávalo. Natiahla som ruku. Skúsim čarovať bez prútika neverbálne, lebo inak sa nezachránim. Zrazu z mojej ruky vyletel červený blesk a trafil vílu. Pustila ma, tak som rýchlo plávala preč. Bola som ale veľmi hlboko. Naťiahla som ruku ku dnu. Z nej mi vyšľahol prúd vody a mna to vytrisklo na hladinu.
Po mojom "potopení"
"EMMA!"kričal James.
"Idem tam za ňou!" rozhodne povedal Sirius.
"Nesmieš. Nevidel si, že ju tam niečo stiahlo?" povedala Lili.
"Ale ja musím. Nesmie sa jej nič stať." Už sa chystal skočiť do vody, ale v tom som sa vynorila.
"Emma!"kričala Angela.
Ledva som dopávala ku brehu.
"Musíme....musíme preč!"povedala som zadýchane.
"Ale kam? Čo sa stalo?"spýtal sa Remus. Nestihla som však odpovedať, pretože sa vynorili niektorý vodný ľudia a šli rovno po mne.
"Rýchlo prútik!" zakričala som na Angelu a ta mi ho obratom hodila.
"Vyčarovala som okolo brehu veľký štít, cez ktorý sa nemohli dostať.
"Choďte rýchlo pre Dumbledora, dlhšie to neudržím!"
"Dobre, idem!"ponúkol sa James.
"Idem tam za ňou!" rozhodne povedal Sirius.
"Nesmieš. Nevidel si, že ju tam niečo stiahlo?" povedala Lili.
"Ale ja musím. Nesmie sa jej nič stať." Už sa chystal skočiť do vody, ale v tom som sa vynorila.
"Emma!"kričala Angela.
Ledva som dopávala ku brehu.
"Musíme....musíme preč!"povedala som zadýchane.
"Ale kam? Čo sa stalo?"spýtal sa Remus. Nestihla som však odpovedať, pretože sa vynorili niektorý vodný ľudia a šli rovno po mne.
"Rýchlo prútik!" zakričala som na Angelu a ta mi ho obratom hodila.
"Vyčarovala som okolo brehu veľký štít, cez ktorý sa nemohli dostať.
"Choďte rýchlo pre Dumbledora, dlhšie to neudržím!"
"Dobre, idem!"ponúkol sa James.
Za chvíľu už prišiel aj s Dumbledorom a ten sa len pozeral na mnou vytvorený štít. Bol úplne ohromený.
"Pán profesor, nechcem vás vyrušovať, ale ja ten štít už neudržím a tý vodný ľudia niesú moc prívetivý."povedala som mu.
"Áno, slečna Potterová, môžte ho zrušiť."povedal.
"Pán profesor, nechcem vás vyrušovať, ale ja ten štít už neudržím a tý vodný ľudia niesú moc prívetivý."povedala som mu.
"Áno, slečna Potterová, môžte ho zrušiť."povedal.
Hneď, ako som spustila prútik, som spadla na zem.
"Emma, čo sa ti stalo?"spýtala sa Angela.
"Nič, len som vyčerpaná."povedala som a v tú chvíľu sa mi zatmelo pred očami.
"Emma, čo sa ti stalo?"spýtala sa Angela.
"Nič, len som vyčerpaná."povedala som a v tú chvíľu sa mi zatmelo pred očami.
"Albus, ona je veľmi mocná. Mali by sme na ňu dávať väčší pozor!"
"Minerva, ale nemôžme. Bolo by to nápadné a Voldemort by ju hneď chcel na svoju stranu."
"Tak čo navrhuješ?"
"Minerva, ale nemôžme. Bolo by to nápadné a Voldemort by ju hneď chcel na svoju stranu."
"Tak čo navrhuješ?"
V tom som otvorila oči. Pani profesorka si toho ihneď všimla.
"Slečna Potterová. Ako sa cítite?"spýtala sa ma.
"Už lepšie. Bola som veľmi vyčerpaná."
"Taký štít vyčarovať, to dalo kopu námahy."
"Áno, dalo."usmiala som sa.
"Slečna Potterová. Odkiaľ ste sa ho naučili vyčarovať?"spýtal sa ma profesor Dumbledore.
"Ja neviem. Myslím, že raz som o tom čítala v jednej knihe, ale už sa moc nepamatám."
"Lebo ten štít, bol dokonalý. Ja sám by som ho nevyčaroval lepšie."
"Ďakujem pán profesor."usmiala som sa.
"Čo sa tam vlastne vtedy stalo?"
"Ja som plávala ďalej od brehu a v tom ma vodná víla stiahla pod vodu. Nechcela ma pustiť, ja už som sa ale potrebovala nadýchnuť, tak som na ňu vyslala kúzlo a rýchlo som plávala preč."
"A to ste kúzlili neverbálne, ešte k tomu bez prútika?" Spýtala sa ma profesorka McGonnagalová.
Ja som iba prikývla.
"Slečna Potterová. Ako sa cítite?"spýtala sa ma.
"Už lepšie. Bola som veľmi vyčerpaná."
"Taký štít vyčarovať, to dalo kopu námahy."
"Áno, dalo."usmiala som sa.
"Slečna Potterová. Odkiaľ ste sa ho naučili vyčarovať?"spýtal sa ma profesor Dumbledore.
"Ja neviem. Myslím, že raz som o tom čítala v jednej knihe, ale už sa moc nepamatám."
"Lebo ten štít, bol dokonalý. Ja sám by som ho nevyčaroval lepšie."
"Ďakujem pán profesor."usmiala som sa.
"Čo sa tam vlastne vtedy stalo?"
"Ja som plávala ďalej od brehu a v tom ma vodná víla stiahla pod vodu. Nechcela ma pustiť, ja už som sa ale potrebovala nadýchnuť, tak som na ňu vyslala kúzlo a rýchlo som plávala preč."
"A to ste kúzlili neverbálne, ešte k tomu bez prútika?" Spýtala sa ma profesorka McGonnagalová.
Ja som iba prikývla.
"Nechajte slečnu oddychovať, je veľmi vyčerpaná."povedala madam Pomfreyová. Potom sa otočila na mňa.
"Toto ešte vypi."
S neochotou som to vypila. Fuj, bolo to nechutné. Chutilo to ako bahno so soľou. Potom som už nič nevnímala, pretože som zaspala.
"Toto ešte vypi."
S neochotou som to vypila. Fuj, bolo to nechutné. Chutilo to ako bahno so soľou. Potom som už nič nevnímala, pretože som zaspala.








