close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 


  • DOMŮ / ARCHIV / NECHCI REKLAMY! Blíží se 5 let výročí založení blogu!!!


11. Nabídka a doučování

30. června 2008 v 21:34 | Ami Jane |  FF - Zkus změnit nezměnitelné
Na druhý deň dievčatá vstali až moc skoro. Svoje ďaľšie dve spolubývajúce radšej ešte nechali spať. Všetky štyri vstali, obliekli sa a pomali šli na raňajky do Veľkej siene. Na chodbách bolo prázdno. Všetci, ktorý chodia neskoro spať, mali ešte hlbokú noc.
"Čo budeme dnes robiť?" spýtala sa Liz.
"No, najprv musíme ísť na vyučovanie a potom môžme byť v spoločenskej miestnosti." navrhla Lily.

"So mnou dnes nerátajte." ozvala sa Jenifer.
"Prečo?" spýtala sa Ginny.
"Máš rande?" zazubila sa Lily.
"Nie, nemám rande, mám iba niečo dohodnuté." zamumlala Jenifer.
"Ale no tak, Jeny. Nám to povedať môžeš." zasmiala sa Liz.
"Tak dobre. Pomáham Severusovi so súbojmi. Preto som mala včera aj poranenú ruku." povedala potichu.
"Snapeovi?!" spýtala sa neveriacky Liz.
"Áno." prikývla hnedovláska.
"Ale prečo?" spýtala sa Ginny.
"Na niečom sme sa dohodli. Má to dočinenia s mojou povinnosťou." odpovedala.
"Aha. Ale ak sa to dozvie Black s Potterom." zakrútila hlavou Lily.
"Prečo?" spýtala sa nechápavo Jenifer.
"Black ho nenávidí a všimla som si, ako sa na teba pozerá." zasmiala sa Lily.
"No a?"
"Nenechá to len tak." povedala Liz.
"Mne je to jedno. Nech mu skúsi niečo urobiť. Je to môj kamarát." povedala rozhodne Jenifer.
"Ach Jeny, ty si prirábaš iba problémy." zakrútila hlavou Ginny.
"Ja? Náhodou mám o problém menej, ale teraz sa o tom nechcem rozprávať." povedala a sadla si za stôl. Hneď vedľa nej si sadla Lily a z druhej strany stola si sadla Liz s Ginny. Jenifer si vzala topinku a natrela si ju pikantnou pomazánkou.
"A čo nás čaká dnes na vyučovaní?" spýtala sa Liz..
"Dve hodiny elixírov, potom obrana proti čiernej mágií a dvojhodinovka formulí." odpovedala jej Lily.
"A ja mám ešte astronómiu." povzdycha si Jenifer.
"Jeny, ja ťa nechápem, ako môžeš na ňu chodiť." pokývala hlavou Ginny.
"Mňa také veci vždy bavili. Hviezdy sú také krásne a tajomné." odpovedala jej zasnene hnedovláska.
"Hm....A koľko je hodín?" spýtala sa Liz.
"Sedem dvadsať." odpovedala jej s úsmevom Lily.
"Už?" zhrozila sa Liz.
"Ten čas letí." zasmiala sa Ginny.
O chvíľu sa do Veľkej začali hrnúť rozospatý študenti. Štvorica dievčat sa zaťiaľ naraňajkovala a teraz sa veselo rozprávali a pokukovali po niektorých chlapcoch. Za tých pár dní, čo tam Jenifer, Ginny a Liz boli sa stali najobľúbenejšími dievčatmi. Patrili k tým najkrajším, čo Liz často využívala. Koľkorát sa stalo, že nejaký chlapec jej niesol knihy, alebo písal dlhé domáce úlohy.
Do Veľkej siene práve prišla štvorica rozosmiatých chlapcov. Skoro všetky dievčatá na ne stočila svoj pohľad a hlasito si vzdychla. Chlapec s okuliarmi a strapatými vlasmi sa začal obzerať po chrabromilskom stole. Hneď ako zbadal doevča s vlasmi ako oheň a očami ako dva smaragdy s úsmevom zamieril k nej a jej kamarátkam.
"Dobré ráno Evansová." povedal a sadol si vedľa nej. Hneď ako Lily na neho pozrela si rukou postrapatil už dávno strapaté vlasy. Lily pretočila očami a otočila sa späť na Jenifer, pri ktorej už sedel Black.
"Jeny nepôjdeme už?" spýtala sa jej Lily.
"Evansová, nevidíš, že sa tuto s Jeny rozprávam?" spýtal sa dotknuto Black.
"Ehm...Sirius, ale ja to tiež nevidím. Vidím iba ako sa na mňa pozeráš a hráš sa s mojími vlasmi." zasmiala sa hnedovláska a vstala od stola.
"Ale Jeny. Veď niekedy netreba slová." zazubil sa.
"Ale Sirius, zachvíľu začína vyučovanie, tak mi už musíme ísť." zasmiala sa a Ginny, Liz a Lily iba prikývli.
"Ale veď aj my ideme na vyučovanie, tak nás môžte počkať a pôjdeme spolu." ozval sa James a žiarivo sa usmial sa Lily.
"Prepáč Potter, ale možno nabudúce." zatvárila sa znechutene Lily a odišli z Veľkej siene.
"Ja ti to hovorím braček, je to mňa bezhlavo zaľúbená." povedal Potter a ešte stále sa pozeral na miesto, kde pred tým sedela Lily.
"Samozrejem James, nemôže bez teba ani dýchať." zazubil sa Black. Hneď sa jeho pohľad stočil na krásnu blondýnku, ktorá sedela niekoľko metrov od neho.
"Jenifer, počkaj!" kričal za nimi niekto. Jenifer zastala a otočila sa. Priamo k nim bežal Severus.
"Ahoj Sev." usmiala sa na neho.
"Ahoj. Ja som sa chcel opýtať, že keď sú teraz tie elixíry...Nemôžem ísť s vami?" spýtal sa opatrne.
Jenifer sa otočila na zvyšok dievčat. Tie iba prikývli.
"Môžeš." povedala veselo.
"Ďakujem. Vieš, odvčera sa nebavím s nimi a...mali sme takú menšiu výmenu názorov...."
"Nemusíš to hovoriť teraz. Potom sa o tom ešte porozprávame."
"A dnes plátí ten poobednajšok?"
"Áno a teraz by sme mali ísť, inak nestihneme elixíry." Severus iba prikývol a pätica mladých študentov sa pobrala do podzemných častí hrabu na prvú hodinu.

"Tak, máte ešte päť minút." oznámil profesor Slughorn svojím študentom pri konci hodiny. Práve pripravovali elixír na spomalenie stárnutia. Veľmi náročný na prípravu. Niektorý to už vzdali, alebo im kotlík už vybuchol.
Profesor sa práve prechádzal po triede, keď zastal pred Liziným kotlíkom a šťastne sa usmial.
"Slečna, vy ste tento elixír už robila?" spýtal sa.
"Nie pán profesor." povedala pokojne.
"Slečna, ste veľmi talentovaná. Váš elixír je najlepší z celej triedy. Iba u jednej žiačky som videl takýto talent. Myslím, že som ju už spomínal. Áno, bola veľmi nadaná, tak ako vy. Po kom ste zdedila svoj talent?" spýtal sa s nádejov v očiach. Všetci sa na ňu ihneď pozreli.
"Po mojej starej mame." odpovedala so značnou nervozitou. Zrazu sa ozval ten najkrajší zvuk. Zazvonilo na koniec hodiny. Liz si zbalila všetky veci a spolu s Jenifer vyšla z triedy.
"Kde je Lily a Ginny?" spýtala sa hnedovláska.
"Išli niekam so Severusom." odpovedala.
"Aha. Inak musím ti niečo dôležité povedať." povedala vážny hlasom.
"Ohľadne Snapea?"
"Áno. Už k nim nepatrí." povedala potichu.
"Ako to vieš?" spýtala sa Liz, akoby nechcela veriť, čo počuje.
"Sľúbil mi, že keď mu budem pomáhať, tak sa s nimi prestane stýkať."
"Mne sa nechce veriť." pokrútila hlavou čiernovláska.
"Ani mne, preto mám ešte menší odstup. Ale zaťiaľ všetko tomu nasvedčuje." povedala Jenifer.
"No, veď uvidíme. Ešte sme tu krátko, potrebujeme ale kľud, aby sme si všetko premysleli."
"Ja viem, lenže všade s nami chodí Lily a tej to povedať ešte nemôžeme."
"Hm...Zajtra večer musíme ísť do komnaty. Našla som pár nových kúziel, ktoré by sa nám mohli hodiť." zazubila sa.
"Dobre." povedala veselo Jenifer. Pomaly sa vybrali na ďaľšiu hodinu, obranu proti čiernej mágií.

"Slečna Parkerová! Prečo nedávate pozor na mojej hodine?" spýtal sa jej prísnym tónom mladý profesor.
"Prepáčte pán profesor." zamumlala.
"Takéto chyby sa slečna neomlúvajú. Učíme sa veľmi dôležité veci. Keď budete bojovať proti Temnej moci poviete, že nemôžete bojovať, pretože ste na hodine nedávali pozor?" povedal.
"Pán profesor. Nedávam pozor, pretože tieto kúzla už dávno ovládam." povedala trochu nahnevaným tónom.
"Aha, tak slečna by ná to aj mohla ukázať." zasmial sa.
"Samozrejme." povedala sebavedome Jenifer. Tieto kúzla ju cez prázdniny učila Liz, tak sa nemala čoho obávať.
"Tak predstúpte sem, pred celú triedu. Čo tak malý súboj?"
"Hneď teraz pán profesor?" zasmiala sa.
"Bojíte sa?"
"Nie." povedala rozhodne a vlastala. Profesor odčaroval katedru, tak tam mali trochu miesta.
Najprv sa uklonili prešli tri kroky a...
"Expelliarmus!"zakričal pán profesor. Jenifer sa paprsku iba s ladnosťou vyhla.
"Petrificus Totalus!" Aj profesor sa mu bez problémov vyhol. Musela uznať, že v súbojoch bol naozaj dobrý.

Bojovali už niekoľko minút a stále bol stav vyrovnaný. Používali už veľmi ťažké kúzla, preto bola Jenifer unavená a nevládala. Prečo len nezdražal jazyk za zubami?
Zrazu len profesor prestal bojovať.
"Slečna, myslím, že by stačilo." povedal udychčane. Jenifer iba prikývla a unavene si sadla do lavice.
"Bola si dobrá." povedala jej potichu Liz.

O chvíľu zazvonilo a všetci čo najrýchlejšie odišli z triedy. Jenifer už vychádzala z triedy, keď na ňu profesor zavolal.
"Slačna Parkerová, namoment." usmial sa na ňu. Jenifer prišla k jeho katedre.
"Dnes vám to šlo neuveriteľne dobre." povedal a zatvoril si svoju aktovku.
"Ďakujem pán profesor." usmiala sa.
"Chcel som vám navrhnúť, keby ste sa chceli zlepšovať v súbojoch, mohol by som vám dávať doučovanie."
"Rada by som takúto možnosť prijala."
"Dobre, tak v piatok o siedmej tu v kabinete." usmial sa. Jenifer oba prikývla a odišla z triedy. Profesor bol veľmi pohľadný, nemohol mať ani viacej, ako dvadsaťpäť rokov. Veľmi bola rada, že jej ponúkol možnosť zlepšovať sa. Teraz, keď to tak veľmi potrebovala.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama