
"No tak, zobuďte sa!" budila vsetky dievčatá Jenifer.
"Jen, nechaj nás spať!" zamrnčala Jenifer.
"Nenechám, pretože ideme do Rokwillu!" zakričala na celú spáľnu.
"Hm...." zamrnčala Liz.
"Ako chcete. Pôjdem sama, keď si tu ešte tak vyspávate." urazila sa naoko Jenifer a vyšla zo spáľne.
"Jen, nechaj nás spať!" zamrnčala Jenifer.
"Nenechám, pretože ideme do Rokwillu!" zakričala na celú spáľnu.
"Hm...." zamrnčala Liz.
"Ako chcete. Pôjdem sama, keď si tu ešte tak vyspávate." urazila sa naoko Jenifer a vyšla zo spáľne.
Keďže vonku nebolo teplo, mala na sebe čierny kabát takmer po kolená. Bielu šálu a biele rukavice. Bolo tu dosť chladno, pretoze boli na severe v lesoch, ale aj tak príroda bola nádherná. Ihličnaté stromy majestátne stáli a jemné sa prehýbali vo vetre. Naozaj to tu bolo čarovné. Jenifer odjakživa zbožňovala prírodu, ale žila v meste, tak k nej mala dosť ďaleko. Teraz už nie. Prírodu mala na dosah ruky. Nádherná vôňa kôry stromov, východy slna nad jazerom, to všetko teraz mala na dosah ruky...
"Hej, Parketová!" zakričal na ňu niekto chladne. Nemala sa chuť otočiť, ale nakoniec to urobila. Rýchlym krokom sa k nej blížil študent so slizolinským šálom.
"Čo chceš!" vyštekla na neho.
"Ja...iba som sa ti chcel poďakovať, ako si sa ma vtedy zastala." povedal chlapec s mastnými vlasmi a zahľadel sa do zeme.
"Neni zač. Nemám rada, ak niekto šikanuje slabších. Tiež som také niečo zažila v bývalej škole." usmiala sa na neho. "A kam ideš teraz?" spýtala sa ho milo.
"Chcel som si ísť kúpiť do Rokwillu nejaké knihy."
"A môžem ísť s tebou?" usmiala sa na neho.
"Ty-ty chceš ísť so mnou do Rokwillu? Ale veď nás tam môže niekto vidieť." koktal Severus.
"No a? Veď nie si zlý...si len ovplivnený inými a ja by som chcela byť tvoja kamarátka." usmiala sa na neho.
"Tak môžeš ísť so mnou." usmial sa nesmelo chlapec.
"Super. Počula som, že si najlepší v elixíroch."
"Nie som. Evansová je odo mňa lepšia." posmutnel chlapec.
"Ale...Náhodou, podľa mňa si ty lepší." usmiala sa na neho.
"Myslíš?"
"Nie ja to viem. A všimla som si, že si dobrý aj v obrane, aj keď súbojoch moc nevynikáš."
"Vynikal by som, ale nemám kde trénovať. Ešte keď si aj Potter s Blackom na mňa zasadli, nemám šancu." povedal a znovu sa pozrel na špičky svojich topánok.
"Keď by si mal záujem, pomôžem ti." navrhla mu.
"Ako?" spýtal sa zmätene.
"No...Mohli by sme niekde v prázdnej učebni trénovať. Ja by som si precvičila kúzla a ty by si sa zlepšil. Keď by si Potter s Blackom dovolovali, tak sa ľahko obrániš."
"To by si pre mňa urobila?" spýtal sa so šťastným úsmevom.
"Áno, ale len pod jednou podmienkou."
"Akou?"
"Prestaneš sa stýkať s Malfoyom a jeho bandou."
"To nemôžem.." povedal.
"Prečo?"
"Vieš, ako by si na mňa zasadli?"
"No a? Veď by si mal mňa, Liz a Ginny."
"Ale ja som im už niečo sľúbil..."
"Naozaj chceš slúžiť tomu pomätencovi, čo chce ovládnuť svet?"
"Ako o tom vieš?"
"Ja viem veľa vecí..."
"Lenže oni mi sľúbili, že sa budem môcť pomstiť Potterovi a Blackovi."
"A to ti stojí za to? Celý svoj život zveríš nejakému magorovi? Pomsta za to nestojí. Ver mi."
"Ja neviem...ešte si to rozmyslím." povedal Severus.
"Dobre. A kam najprv pôjdeme?" spýtala sa.
"No...najprv by sme mohli ísť do kníhkupectva a potom k trom metlám." navrhol chlapec.
"Dobrý nápad." usmiala sa Jenifer a spolu vstúpili do kníhkupectva.
"Čo chceš!" vyštekla na neho.
"Ja...iba som sa ti chcel poďakovať, ako si sa ma vtedy zastala." povedal chlapec s mastnými vlasmi a zahľadel sa do zeme.
"Neni zač. Nemám rada, ak niekto šikanuje slabších. Tiež som také niečo zažila v bývalej škole." usmiala sa na neho. "A kam ideš teraz?" spýtala sa ho milo.
"Chcel som si ísť kúpiť do Rokwillu nejaké knihy."
"A môžem ísť s tebou?" usmiala sa na neho.
"Ty-ty chceš ísť so mnou do Rokwillu? Ale veď nás tam môže niekto vidieť." koktal Severus.
"No a? Veď nie si zlý...si len ovplivnený inými a ja by som chcela byť tvoja kamarátka." usmiala sa na neho.
"Tak môžeš ísť so mnou." usmial sa nesmelo chlapec.
"Super. Počula som, že si najlepší v elixíroch."
"Nie som. Evansová je odo mňa lepšia." posmutnel chlapec.
"Ale...Náhodou, podľa mňa si ty lepší." usmiala sa na neho.
"Myslíš?"
"Nie ja to viem. A všimla som si, že si dobrý aj v obrane, aj keď súbojoch moc nevynikáš."
"Vynikal by som, ale nemám kde trénovať. Ešte keď si aj Potter s Blackom na mňa zasadli, nemám šancu." povedal a znovu sa pozrel na špičky svojich topánok.
"Keď by si mal záujem, pomôžem ti." navrhla mu.
"Ako?" spýtal sa zmätene.
"No...Mohli by sme niekde v prázdnej učebni trénovať. Ja by som si precvičila kúzla a ty by si sa zlepšil. Keď by si Potter s Blackom dovolovali, tak sa ľahko obrániš."
"To by si pre mňa urobila?" spýtal sa so šťastným úsmevom.
"Áno, ale len pod jednou podmienkou."
"Akou?"
"Prestaneš sa stýkať s Malfoyom a jeho bandou."
"To nemôžem.." povedal.
"Prečo?"
"Vieš, ako by si na mňa zasadli?"
"No a? Veď by si mal mňa, Liz a Ginny."
"Ale ja som im už niečo sľúbil..."
"Naozaj chceš slúžiť tomu pomätencovi, čo chce ovládnuť svet?"
"Ako o tom vieš?"
"Ja viem veľa vecí..."
"Lenže oni mi sľúbili, že sa budem môcť pomstiť Potterovi a Blackovi."
"A to ti stojí za to? Celý svoj život zveríš nejakému magorovi? Pomsta za to nestojí. Ver mi."
"Ja neviem...ešte si to rozmyslím." povedal Severus.
"Dobre. A kam najprv pôjdeme?" spýtala sa.
"No...najprv by sme mohli ísť do kníhkupectva a potom k trom metlám." navrhol chlapec.
"Dobrý nápad." usmiala sa Jenifer a spolu vstúpili do kníhkupectva.
Jenifer sedela so Severusom a pili ďatelinové pivo. Nakúpili si kopu kníh. Jenifer milovala vôňu novej knihy. Vždy keď si kúpila nejakú, privoňala si k nej každý deň.
"Ďakujem Severus."
"A za čo?" spýtal sa prekvapene.
"Že si bol so mnou. Dievčatám sa nechcelo vstať a neviem, či sem vôbec šli."
"To bola maličkosť." usmial sa.
"Hej Srabus!" zakričal na neho hnedovlasý chlapec s okuliarmi. Jenifer ihneď nahmatala svoj prútik. Potter s Blackom medzitým prišli až k nim.
"Srabus, nemusíš tu otravovať Parkerovú!"zavrčal na neho Sirius.
"Ja ju neotravujem." povedal potichu.
"Prepáč? Nepočul som." zasmial sa Potter.
"Neotravoval ma, to skôr vy, tak ak dovolíte,..." povedala ostro Jenifer a ukázala, aby odišli.
"Mne sa to nezdá Tichošlap. Nepoužil na ňu matúce kúzlo? Ani nevie čo hovorí." zakrútil hlavou James.
"Nikto ma nezaklial, ale zaklejem a teba ak neodídete." sykla nebezpečne a vyťiahla na neho svoj prútik. Nikto si ju však nevšimol.
"Parkerová, radíme ti dobre, nebav sa s ním!" zahundral Black.
"Budem sa baviť s kým chce!" zasyčala.
"Ako chceš!" pokrčil ramenami Potter a obaja odišli preč.
"To si nemusela." povedal smutne Severus.
"A čo takého?"
"Zastať sa ma. Tu by nič neurobili."
"To nevadí. Nikoho nebudú šikanovať!"
"Jen, rozmyslel som si to."
"Čo si si rozmyslel?" spýtala sa prekvapene.
"Vzdám sa toho, ale nauč ma bojovať." poprosil ju.
"S radosťou. Dnes si môžeme dať prvú hodinu." usmiala sa.
"Dobre." povedal trochu nesmelo.
"Sverus, ver mi, urobil si tú najlepšu vec na svete." usmiala sa Jenifer.
"Ďakujem Severus."
"A za čo?" spýtal sa prekvapene.
"Že si bol so mnou. Dievčatám sa nechcelo vstať a neviem, či sem vôbec šli."
"To bola maličkosť." usmial sa.
"Hej Srabus!" zakričal na neho hnedovlasý chlapec s okuliarmi. Jenifer ihneď nahmatala svoj prútik. Potter s Blackom medzitým prišli až k nim.
"Srabus, nemusíš tu otravovať Parkerovú!"zavrčal na neho Sirius.
"Ja ju neotravujem." povedal potichu.
"Prepáč? Nepočul som." zasmial sa Potter.
"Neotravoval ma, to skôr vy, tak ak dovolíte,..." povedala ostro Jenifer a ukázala, aby odišli.
"Mne sa to nezdá Tichošlap. Nepoužil na ňu matúce kúzlo? Ani nevie čo hovorí." zakrútil hlavou James.
"Nikto ma nezaklial, ale zaklejem a teba ak neodídete." sykla nebezpečne a vyťiahla na neho svoj prútik. Nikto si ju však nevšimol.
"Parkerová, radíme ti dobre, nebav sa s ním!" zahundral Black.
"Budem sa baviť s kým chce!" zasyčala.
"Ako chceš!" pokrčil ramenami Potter a obaja odišli preč.
"To si nemusela." povedal smutne Severus.
"A čo takého?"
"Zastať sa ma. Tu by nič neurobili."
"To nevadí. Nikoho nebudú šikanovať!"
"Jen, rozmyslel som si to."
"Čo si si rozmyslel?" spýtala sa prekvapene.
"Vzdám sa toho, ale nauč ma bojovať." poprosil ju.
"S radosťou. Dnes si môžeme dať prvú hodinu." usmiala sa.
"Dobre." povedal trochu nesmelo.
"Sverus, ver mi, urobil si tú najlepšu vec na svete." usmiala sa Jenifer.
"Kde ste boli." zamračila sa Jen, keď došla do spoločenskej miestnosti. Liz, Ginny a Lily sedeli v kreslách pri krbe a niečomu sa smialli.
"Boli sme tu." usmiala sa Liz.
"Lily sme poukazovali tajné chodby." zazubila sa Ginny.
"Ste tu menej ako ja, a poznáte to tu ako svoje topánky." čudovala sa Lily.
"Hm...Ja som si prišla len pre jednu knihu." porkčila plecami Jenifer. Vybehla hore schodmi a zo svojho kufra, ktorý mala pod posteľou si vyťiahla knihu Užitočné zaklínadlá. Potom znovu vybehla do spoločenskej miestnosti.
"Boli sme tu." usmiala sa Liz.
"Lily sme poukazovali tajné chodby." zazubila sa Ginny.
"Ste tu menej ako ja, a poznáte to tu ako svoje topánky." čudovala sa Lily.
"Hm...Ja som si prišla len pre jednu knihu." porkčila plecami Jenifer. Vybehla hore schodmi a zo svojho kufra, ktorý mala pod posteľou si vyťiahla knihu Užitočné zaklínadlá. Potom znovu vybehla do spoločenskej miestnosti.
"Kam ideš?" spýtala sa jej Liz.
"Ale...mam sa s niekým stretnúť." usmiala sa Jenifer.
"Tak sa pochváľ, s kým máš rande." ozval sa niekto za ňou. Jenifer sa otočila. Za ňou stál Black, mierne nahnevaný.
"Pre tvoju informáciu, rande nemám. A neviem, prečo by som ti to mala hovoriť!" odsekla a otočila sa znova na udivené dievčatá.
"Takže ideš sa Snapeom?" spýtal sa znova. To už Jenifer sršali blesky z očí.
"Chceš to vedieť? Áno, idem za ním!" zavrčala Jenifer.
"A čím je lepší odo mňa?" spýtal sa ublížene. Jenifer tomu nerozumela. Prečo jej toto hovoril?
"Možno tým, že má srdce!" povedala chladne. Potom sa znovu otočila na dievčatá.
"Dobre, ja idem, ale neviem kedy prídem. Majte sa a správajte sa slušne." usmiala sa na ne odišla zo spoločenske miestnosti. Prešla aj okolo Siriusa, ale jeho si vôbec nevšímala. Nevedela, čo to do neho vošlo.
So Severusom sa dohodla, že sa stretnú s nepoužívanej učebni. Bola rada, že ho presvedčila, aby sa k ni nepridal. Možno už majú polovicu za sebou, pretože to Snape povedal Voldemortovi o tej veštbe. A to Snape skoro predal Siriusa dementotom A to Snape zabil Dumbledora.
Ani sa nenazdala a už bola prd učebňou. Potichu vošla dnu. Severus sedel na lavici a pozeral niekam do neznáma.
"Ahoj." pozdravila ho. Zrejme vedel, že je tu, pretože sa s úsmevom otočil a len niečo zamumlal.
"Tak, čo si chceš dnes prebrať?" usmiala sa na neho.
"Všetko. Potrebujem si to aj zopakovať." usmial sa nesmelo.
"Dobre. Takže expelliarmus a protego. Čo ty na to?" spýtala sa veselo. Severus iba prikývol. Jenifer položila knihu. Namierila prútikom na Snapea, ale on bol rýchlejší. Jej prútik ležal u jeho nohách.
"To bolo super." usmiala sa na neho.
"Myslíš?" zapochyboval.
"Samozrejme. A teraz nemier na prútik, ale na mňa." usmiala sa.
"Nie!" zamietol ihneď.
"Prečo?" spýtala sa nechápavo.
"Neboj, nič sa mi nestane." upokojila ho.
"Ja neviem." stále pochyboval. To už sa ale na neho rútila kliadba, ktorú Jenifer vyslala. Pohotovo sa jej vyhol.
"Expelliarmus!" zahrmel. Paprsok našiel svoj cieľ. Zasiahol Jenifer do ramena a tú to poslalo niekoľko metrov dozadu. Severus sa ihneď zľakol a utekal k nej.
"Ale...mam sa s niekým stretnúť." usmiala sa Jenifer.
"Tak sa pochváľ, s kým máš rande." ozval sa niekto za ňou. Jenifer sa otočila. Za ňou stál Black, mierne nahnevaný.
"Pre tvoju informáciu, rande nemám. A neviem, prečo by som ti to mala hovoriť!" odsekla a otočila sa znova na udivené dievčatá.
"Takže ideš sa Snapeom?" spýtal sa znova. To už Jenifer sršali blesky z očí.
"Chceš to vedieť? Áno, idem za ním!" zavrčala Jenifer.
"A čím je lepší odo mňa?" spýtal sa ublížene. Jenifer tomu nerozumela. Prečo jej toto hovoril?
"Možno tým, že má srdce!" povedala chladne. Potom sa znovu otočila na dievčatá.
"Dobre, ja idem, ale neviem kedy prídem. Majte sa a správajte sa slušne." usmiala sa na ne odišla zo spoločenske miestnosti. Prešla aj okolo Siriusa, ale jeho si vôbec nevšímala. Nevedela, čo to do neho vošlo.
So Severusom sa dohodla, že sa stretnú s nepoužívanej učebni. Bola rada, že ho presvedčila, aby sa k ni nepridal. Možno už majú polovicu za sebou, pretože to Snape povedal Voldemortovi o tej veštbe. A to Snape skoro predal Siriusa dementotom A to Snape zabil Dumbledora.
Ani sa nenazdala a už bola prd učebňou. Potichu vošla dnu. Severus sedel na lavici a pozeral niekam do neznáma.
"Ahoj." pozdravila ho. Zrejme vedel, že je tu, pretože sa s úsmevom otočil a len niečo zamumlal.
"Tak, čo si chceš dnes prebrať?" usmiala sa na neho.
"Všetko. Potrebujem si to aj zopakovať." usmial sa nesmelo.
"Dobre. Takže expelliarmus a protego. Čo ty na to?" spýtala sa veselo. Severus iba prikývol. Jenifer položila knihu. Namierila prútikom na Snapea, ale on bol rýchlejší. Jej prútik ležal u jeho nohách.
"To bolo super." usmiala sa na neho.
"Myslíš?" zapochyboval.
"Samozrejme. A teraz nemier na prútik, ale na mňa." usmiala sa.
"Nie!" zamietol ihneď.
"Prečo?" spýtala sa nechápavo.
"Neboj, nič sa mi nestane." upokojila ho.
"Ja neviem." stále pochyboval. To už sa ale na neho rútila kliadba, ktorú Jenifer vyslala. Pohotovo sa jej vyhol.
"Expelliarmus!" zahrmel. Paprsok našiel svoj cieľ. Zasiahol Jenifer do ramena a tú to poslalo niekoľko metrov dozadu. Severus sa ihneď zľakol a utekal k nej.
"Jenifer, si v poriadku?" spýtal sa jej vyplašený Severus. Keď prišiel k nej. Jenifer pomaly vstávala vo zeme a držala si ruku.
"Muslím, že áno." usmiala sa nesmelo.
"Už nikdy mi toto neurob." pozrel sa na ňu škaredo.
"Prepáč."
"Vieš, ako som sa zľakol? Čo keby som ti ublížil?"
"Ale ako vidíš som v poriadku."
"Dnes už nepokračujeme."
"Prečo?"
"Veď pozri, aká si roztrasená. Na dnes si dáme voľno. Aj tak je už neskoro."
"Dobre. Ale pozri si toto." povedala a podala mu hrubú knihu. "Sú tam užotočné zaklínadlá, ktoré by ťa mohli zaujímať."
Severus sa pozrel na nápis na knihe. S úsmevom sa opäť pozrel na Jenifer.
"Ďakujem."
"Neni zač. Veď sme kamaráti. Nie?" usmiala sa.
"A nepôjdeme už?" spýtal sa. Jenifer iba prikývla. Spolu odišli z prázdnej učebne. Severus ju pridržiaval. Bola moc slabá. Predsa jej to dalo zabrať... Pomaly prechdádzali okolo mladých študentiek, ktoré sa na nich pozreli a hneď si začali niečo šuškať.
"Prepáč." povedal Severus a pozrel sa do zeme.
"Prečo sa ospravedlňuješ?" spýtala sa nechápavo.
"Teraz ma s tebou uvidia a..."
"Toto mi ani nehovor! Mne je jedno, čo si kdo o mne hovorí. Sme kamaráti? Sme...Ostatné, nech ťa netrápi." povedala.
"Naozaj?" spýtal sa.
"Naozaj. A ak má s tým niekto problém, nech príde za mnou." usmiala sa.
"Muslím, že áno." usmiala sa nesmelo.
"Už nikdy mi toto neurob." pozrel sa na ňu škaredo.
"Prepáč."
"Vieš, ako som sa zľakol? Čo keby som ti ublížil?"
"Ale ako vidíš som v poriadku."
"Dnes už nepokračujeme."
"Prečo?"
"Veď pozri, aká si roztrasená. Na dnes si dáme voľno. Aj tak je už neskoro."
"Dobre. Ale pozri si toto." povedala a podala mu hrubú knihu. "Sú tam užotočné zaklínadlá, ktoré by ťa mohli zaujímať."
Severus sa pozrel na nápis na knihe. S úsmevom sa opäť pozrel na Jenifer.
"Ďakujem."
"Neni zač. Veď sme kamaráti. Nie?" usmiala sa.
"A nepôjdeme už?" spýtal sa. Jenifer iba prikývla. Spolu odišli z prázdnej učebne. Severus ju pridržiaval. Bola moc slabá. Predsa jej to dalo zabrať... Pomaly prechdádzali okolo mladých študentiek, ktoré sa na nich pozreli a hneď si začali niečo šuškať.
"Prepáč." povedal Severus a pozrel sa do zeme.
"Prečo sa ospravedlňuješ?" spýtala sa nechápavo.
"Teraz ma s tebou uvidia a..."
"Toto mi ani nehovor! Mne je jedno, čo si kdo o mne hovorí. Sme kamaráti? Sme...Ostatné, nech ťa netrápi." povedala.
"Naozaj?" spýtal sa.
"Naozaj. A ak má s tým niekto problém, nech príde za mnou." usmiala sa.
Potom šli mlčky. Jenifer nebolo do reči, pretože ju ešte stále bolela ruka.Nechcela o tom ale povedať Severusovi, pretože by s ňou chcel ísť ešte na ošetrovňu, kam ona ísť nechcela. Mala z toho všetkého ale dobrý pocit. Teraz veľa vecí zmenila. Musí ešte docieliť toho, aby nikto nedôveroval Petrovi, čo bude veľmi ťažké...
Zastali pred obrazom Tučnej panej. Jenifer sa otočila na čiernovlasého chlapca.
"Ďakujem, že si ma sem odprevadil. Tú knihu maj požičanú dokedy chceš." usmiala sa. Potom sa otočila na obraz. Zamumlala heslo a vošla dnu.
Zastali pred obrazom Tučnej panej. Jenifer sa otočila na čiernovlasého chlapca.
"Ďakujem, že si ma sem odprevadil. Tú knihu maj požičanú dokedy chceš." usmiala sa. Potom sa otočila na obraz. Zamumlala heslo a vošla dnu.
V spoločenskej miestnosti nikto nebol okrem niektorých študentov. Bol čas večere, preto boli všetci tam. Zamierila rovno ku kreslám pri krbe kde sedela Ginny a Liz s...Potterom a Blackom?!
"Ahojte." usmiala sa na nich.
"Ahoj Jenifer. konečne, že si prišla." usmiala sa na ňu Ginny.
"Kde si bola?" spýtala sa Liz.
"Kamarátovi som pomáhala s kúzlami." pokevadal pokojne.
"Aha...."
"A čo vy tu...spolu?" spýtala sa Jenifer.
"Ale....povedali sme im všetko o našej škole a nejako sme sa dali do reči." usmiala sa Liz a nenápadne mrkla na Jenifer.
"Sadaj Parkerová!" zavelil jej s úsmevom Black.
"Nie, ďakujem." odpovedala Jenifer. Black si ale nedal povedať. Chytil ju za tú boľavú ruku a sťiahol k sebe na kolená.
"Au!" sykla bolesťou.
"Čo sa stalo?" spýtal sa znepokojene.
"Nič." zamumlala. Sirius sa ale nedal odradiť. Vyťiahol jej rukáv. Na ruke mala nepeknú ranu, z ktorej jej trochu krvácalo.
"Kto si to urobil?" spýtal sa.
"Nikto."
"Samozrejme a ja utečiem z Azkabanu." uchechtol sa. Dievčatá si vymenili znepokojivé pohľady.
"Bol to on?"
"Kto?"
"Snape!" zavrčal.
"Nie."
"Tak kto potom?!"
"Hovorila som nikto!" zavrčaa už aj ona. Sirius vyťiahol prútik a namieril na ranu.
"Neboj, idem ti to iba vyliečiť." povedal, keď videl, ako sa Jenifer vystrašene tvári. Pomaly bolesť ustupovala a rana sa zacelovala. Bola z toho taká vyčerpaná, že si položila hlavu na Siriusovu hruď a pochvíli zaspala.
"Ahojte." usmiala sa na nich.
"Ahoj Jenifer. konečne, že si prišla." usmiala sa na ňu Ginny.
"Kde si bola?" spýtala sa Liz.
"Kamarátovi som pomáhala s kúzlami." pokevadal pokojne.
"Aha...."
"A čo vy tu...spolu?" spýtala sa Jenifer.
"Ale....povedali sme im všetko o našej škole a nejako sme sa dali do reči." usmiala sa Liz a nenápadne mrkla na Jenifer.
"Sadaj Parkerová!" zavelil jej s úsmevom Black.
"Nie, ďakujem." odpovedala Jenifer. Black si ale nedal povedať. Chytil ju za tú boľavú ruku a sťiahol k sebe na kolená.
"Au!" sykla bolesťou.
"Čo sa stalo?" spýtal sa znepokojene.
"Nič." zamumlala. Sirius sa ale nedal odradiť. Vyťiahol jej rukáv. Na ruke mala nepeknú ranu, z ktorej jej trochu krvácalo.
"Kto si to urobil?" spýtal sa.
"Nikto."
"Samozrejme a ja utečiem z Azkabanu." uchechtol sa. Dievčatá si vymenili znepokojivé pohľady.
"Bol to on?"
"Kto?"
"Snape!" zavrčal.
"Nie."
"Tak kto potom?!"
"Hovorila som nikto!" zavrčaa už aj ona. Sirius vyťiahol prútik a namieril na ranu.
"Neboj, idem ti to iba vyliečiť." povedal, keď videl, ako sa Jenifer vystrašene tvári. Pomaly bolesť ustupovala a rana sa zacelovala. Bola z toho taká vyčerpaná, že si položila hlavu na Siriusovu hruď a pochvíli zaspala.
"Jeny, neboj. Je to iba injekcia." upokojovala ju mama.
"Nie mami, ja sa bojím...To bude bolieť." povedala malá Jeny so slzami v očiach.
"Jeny, vôbec ťa to nebude bolieť. Mysli na niečo príjemného." usmiala sa na ňu malá sestrička.
"A načo mám myslieť?"
"Napríklad na štebotajpcich vtáčikov. Povedz mi niečo o nich." Jenifer iba pokývala hlavou.
"Každé ráno, keď chodím do škôlky ráno počuť vrabcov. Je to veľmi príjemné. Nemám rada škôlku, pretože tam nemám kamarátov. Ale stebotanie ma vždy ukľudní..."
"Hotovo." usmiala sa na ňu sestrička.
"Kedy?" spýtala sa prekvapene.
"Teraz. Ani si si to nevšimla." povedala a podala jej cukrík.
"Nie mami, ja sa bojím...To bude bolieť." povedala malá Jeny so slzami v očiach.
"Jeny, vôbec ťa to nebude bolieť. Mysli na niečo príjemného." usmiala sa na ňu malá sestrička.
"A načo mám myslieť?"
"Napríklad na štebotajpcich vtáčikov. Povedz mi niečo o nich." Jenifer iba pokývala hlavou.
"Každé ráno, keď chodím do škôlky ráno počuť vrabcov. Je to veľmi príjemné. Nemám rada škôlku, pretože tam nemám kamarátov. Ale stebotanie ma vždy ukľudní..."
"Hotovo." usmiala sa na ňu sestrička.
"Kedy?" spýtala sa prekvapene.
"Teraz. Ani si si to nevšimla." povedala a podala jej cukrík.
"Máme ju zobudiť?"
"Nie, netreba."
"To tu budeš s ňou tako sedieť?"
"Nevadí. Potom prídem, keď sa sama zobudí."
"Dobre, tak sa maj."
Jenifer počula rozhovor dvoch chlapcov. Zrejme to bol James a Sirius. Pomaly otvorila oči.
"Dobré ráno šípová ruženka." usmial sa na ňu.
"Koľko je hodín?" spýtala sa rozospato.
"Niečo po tretej ráno."
"Prepáč." zamumlala.
"Za čo?" spýtal sa zmätene.
"Že som na tebe zaspala." usmiala sa a pokúšala sa z jeho mierneho objatia dostať.
"Môžeš pokojne ležať. Mne to nevadí." zazubil sa.
"Ale mne áno." povedala už trochu normálne a posadila sa do vedľajšieho kresla.
"Čo sa ti snívalo?" spýtal sa odrazu.
"Prečo?"
"Zdalo sa mi, ako keby si plakala." povedal.
"To sa ti asi len zdalo." usmiala sa. Spomenula si na sen. Tak veľmi sa bála injekcií.
"Hm..."
"Čo budeme robiť?"
"Ja neviem.. Chcela by si sa rozprávať?" spýtal sa.
"Sirius Black sa chce rozprávať s dievčaťom?" zasmiala sa.
"No a? Prečo nie?"
"No...včera si sa so Sarah nerozprával vo Veľkej sieni. Alebo minulý týždeň..."
"Dobre, dobre....ja neviem prečo, ale s tebou sa mi dobre rozpráva." priznal sa.
"A ako to vieš? Sami sme boli asi dva krát." zazubila sa.
"Neviem."
"Inak ďakujem." usmiala sa.
"Za čo?"
"Za tú ruku. Dosť ma bolela."
"Zrejme nepovieš, kto to bol. Však?"
"Veď som ti hovorila, že nikto." povedala potichšie.
"Ako myslíš. Ale keby si mi to povedala, vybavil by som to..."
"Sirius, netráp sa toľko." usmiala sa a pohľadila ho po ruke.
"Ty...ty si mi povedala Sirius?" spýtal sa prekvapene.
"A prečo nie, keď sme kamaráti, aj keď, tie hádky ma bavili." zatvárila sa naoko smutne.
"Tak si ich niekedy zopakujeme." zasmial sa.
"Dobre. Ja som ale dosť unavená, tak aj ja idem spať." povedala a zívla si.
"Dobre, aj ja pôjdem zachvíľu."
"Dobrú noc, Sirius."
"Dobeú noc, Jeny." usmial sa. Jeny úsmev opätovala a pomalým krokom zašla do dievčenských spáľní.
"Nie, netreba."
"To tu budeš s ňou tako sedieť?"
"Nevadí. Potom prídem, keď sa sama zobudí."
"Dobre, tak sa maj."
Jenifer počula rozhovor dvoch chlapcov. Zrejme to bol James a Sirius. Pomaly otvorila oči.
"Dobré ráno šípová ruženka." usmial sa na ňu.
"Koľko je hodín?" spýtala sa rozospato.
"Niečo po tretej ráno."
"Prepáč." zamumlala.
"Za čo?" spýtal sa zmätene.
"Že som na tebe zaspala." usmiala sa a pokúšala sa z jeho mierneho objatia dostať.
"Môžeš pokojne ležať. Mne to nevadí." zazubil sa.
"Ale mne áno." povedala už trochu normálne a posadila sa do vedľajšieho kresla.
"Čo sa ti snívalo?" spýtal sa odrazu.
"Prečo?"
"Zdalo sa mi, ako keby si plakala." povedal.
"To sa ti asi len zdalo." usmiala sa. Spomenula si na sen. Tak veľmi sa bála injekcií.
"Hm..."
"Čo budeme robiť?"
"Ja neviem.. Chcela by si sa rozprávať?" spýtal sa.
"Sirius Black sa chce rozprávať s dievčaťom?" zasmiala sa.
"No a? Prečo nie?"
"No...včera si sa so Sarah nerozprával vo Veľkej sieni. Alebo minulý týždeň..."
"Dobre, dobre....ja neviem prečo, ale s tebou sa mi dobre rozpráva." priznal sa.
"A ako to vieš? Sami sme boli asi dva krát." zazubila sa.
"Neviem."
"Inak ďakujem." usmiala sa.
"Za čo?"
"Za tú ruku. Dosť ma bolela."
"Zrejme nepovieš, kto to bol. Však?"
"Veď som ti hovorila, že nikto." povedala potichšie.
"Ako myslíš. Ale keby si mi to povedala, vybavil by som to..."
"Sirius, netráp sa toľko." usmiala sa a pohľadila ho po ruke.
"Ty...ty si mi povedala Sirius?" spýtal sa prekvapene.
"A prečo nie, keď sme kamaráti, aj keď, tie hádky ma bavili." zatvárila sa naoko smutne.
"Tak si ich niekedy zopakujeme." zasmial sa.
"Dobre. Ja som ale dosť unavená, tak aj ja idem spať." povedala a zívla si.
"Dobre, aj ja pôjdem zachvíľu."
"Dobrú noc, Sirius."
"Dobeú noc, Jeny." usmial sa. Jeny úsmev opätovala a pomalým krokom zašla do dievčenských spáľní.








