
"Veľmi sa trápim."priznal sa James.
"A prečo?"spýtala sa Lily.
"Už je to mesiac, čo Emma...no čo umrela a Sirius sa stále niekde poflakuje. Každému sa vyhýba. To nie je jeho štýl."
"To sa všetko časom urovná. Ešte sa s tým nezmieril . Veď vieš, ako ju miloval. Musíš tomu dať čas."
"Ale ja mám strach, že sa to ani časom neurovná a bude sa stále utápať vo svojich spomienkach."
"Tak sa s ním choď porozprávať."navrhla Lily.
"Dobre, pôjdem."súhlasil James a odišiel zo spoločenskej miestnosti.
"Lily, kam šiel James?"spýtala sa Angela.
"Za Siriusom."
"Ešte sa s tým nezmieril, však?"Lily pokrútila hlavou.
"Ale je to od Dumbledora milé, že nás tu ešte nechal."
"Áno, aj ja si myslím. Posledné, čo by som chcela by bolo, tráviť moje voľné chvíle s mojou otravnou sestrou Petúniou a jej Vernonkom."povedala Lily a nechutne sa zašklebila.
James vybehol ku Komnate najvyššej potreby, kde si myslel, že bude Sirius. Predpokladal správne, lebo práve odtiaľ vychádzal Sirius.
"Ahoj."pozdravil ho smutne a pokračoval vo svojej ceste.
"Ahoj. Máš chvíľu čas?"spýtal sa ho James. Sirius iba prikývol. Odrazu sa na stene objavili dvere. Vošli dnu.
Sadli si do dvoch kresielok pri krbe.
"Čo potrebuješ?"spýtal sa ho Sirius po chvíli mlčania.
"Ja len nechcem, aby si sa trápil."vyhŕkol odrazu James.
"Už sme na túto tému hovorili. Môj názor poznáš."
"Ja viem. Ty za to ale nemôžeš."povedal James smutne. Sirius sa pozrel do zeme. Jamsovi bolo jasné, prečo to urobil. Z oka mu vypadla malá slza.
"Ja za to môžem."povedal potichu. Potom vstal a zahľadel sa do ohňa. "Rozumieš?! Ja za to môžem! Mal zabiť mňa a nie ju!"zakričal Sirius a zhodil malú vázu na stolíku vedľa nich, ktorá sa ihneď rozbila na tisíc kúskov. "Ja som mal zomrieť a nie ona!"povedal tichým hlasom.
"Už sme na túto tému hovorili. Môj názor poznáš."
"Ja viem. Ty za to ale nemôžeš."povedal James smutne. Sirius sa pozrel do zeme. Jamsovi bolo jasné, prečo to urobil. Z oka mu vypadla malá slza.
"Ja za to môžem."povedal potichu. Potom vstal a zahľadel sa do ohňa. "Rozumieš?! Ja za to môžem! Mal zabiť mňa a nie ju!"zakričal Sirius a zhodil malú vázu na stolíku vedľa nich, ktorá sa ihneď rozbila na tisíc kúskov. "Ja som mal zomrieť a nie ona!"povedal tichým hlasom.
"Viem, že mi asi neuvríš, ale ona sa tak rozhodla a nie ty."
"To nie je fér. Ona nič neurobila, tak, prečo?"
"Ty dobrevieš, že to je fér. Dala ti šancu na ďalší život, tým, že zachránila ten tvoj. Chceš, aby to čo urobila bolo zbytočné?" Sirius nič nevravel. Smutne sa zahľadel do zeme.
"Musíš pokračovať ďalej."
"Ja to bez nej ale nedokážem." Zase nastalo ticho, ktoré prerušil James.
"Niečo som ti priniesol. Iste si na to spomínaš."povedal a podal mi akúsi knihu.
"To je..."
"Áno, je to jej denník. Lily ho našla, keď balila jej veci. Určite by chcela, aby si ho mal ty."
"A načo mi bude, keď ho nemôžem čítať?"
"Ty jediný môžeš."
"Si si tým istý?"
"Áno som. Dobre som poznal ju a aj teba."
"Ďakujem."povedal Sirius. Znovu mu z oka vypadla slza.
"Ja ťa tu teraz nechám. Keby si niečo potreboval, vieš kde sme." Povedal a odišiel.
"Ach, Emma. Prečo? Prečo si ma tu nechala samého? Tak veľmi mi chýbaš..."vravel si stále dookola Sirius. Po dlhej dobe sa odhodlal a otvoril denník. Zrazu sa tam začalo objavovať písmo. Jej písmo.
23.August, U nás doma
Milý denníček,
Dnes som prežila nádherný deň. So Siriusom, bratom a Remusom sme boli pri jazere. Pomaly naňho aj mením názor. Možno nie je až taký zlý, ako som si myslela...
Milý denníček,
Dnes som prežila nádherný deň. So Siriusom, bratom a Remusom sme boli pri jazere. Pomaly naňho aj mením názor. Možno nie je až taký zlý, ako som si myslela...
Celé dni čítal Emmin denník až prišiel k poslednéhmu zápisku. Mal silné nutkanie ram niečo dopísať. Kam inam by zveril svoje myšlienky? Aj Emma sa zverovala...
Emma, ja ťa chápem. Aj keď neviem, prečo sem to sem píšem,...čas je jediný, ktorý nemôžeš vlastniť.
Napísal a zavrel ho. Položil ho na malý stolík a začal sa prechádzať po izbe. Po chvíli začal denník žiariť. Siriusa to zaujalo. Chytil ho do rúk, po chvíli zistil, že príšerne páli. Otvoril ho pri svojom poslednom zápisku. Zrazu sa tam začalo objavovať písmo.
Kto si, že píšeš do môjho denníka?
Sirius bol ako ohromený. Žeby to bola naozaj ona?
Sirius bol ako ohromený. Žeby to bola naozaj ona?








