close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 


  • DOMŮ / ARCHIV / NECHCI REKLAMY! Blíží se 5 let výročí založení blogu!!!


7. Ples

6. března 2008 v 19:10 | Jane245 |  FF---Napiš, co si přeješ
Jane s Jackom chodila len krátko, ale vo svojom srdci pocítila náhle prázdno. Chýbala jej rodina. Jedinou jej oporou boli jej kamarátky, bez ktorých by si nevedela čo počať. Prešli odvtedy dva mesiace a nezávratne sa blížil december. Za tú celú dobu sa nerozprávali so záškodníkmi. Iba s Remusom, ale on väačšinou chodil s nimi...Ani na metlobalové trénigny nechodila. V družstve už skončila a odvtedy sa chrabromilskému tímu až tak nedarilo. Jane bola čo raz vutiahnutejšia. Už nebola to veselé dievča. A aj Sirius sa zmenil. Bol utiahnutejší, dievčatá až tak nemenil. Dokonca ich aj ignoroval.
Bol prvý decemborvý týždeň. Dievčatá boli práve pri raňajkách, keď profesor Dumbledore začal niečo vravieť.
"Dobré ráno, študenti. Len vám chcem oznámiť, že deň pred zimnými prázdninami bude vo veľkej sieni maškarný ples. Zúčastniť sa môžu študenti od štvrtého ročníka a vyšie." Vo veľkej sieni začali niektorí protestovať.
"To je úžasné". poznamenala Sam. "Neviem sa dočkať."
"Ja tam nepôjdem dievčatá. Nemám na to náladu." povedala smutne Jane.
"A čo urobíš, ak ťa niekto pozve?" spýtala sa Aishin
"Neviem. Podľa toho, kto to by to bol."

Celé dni sa nehovorilo o ničom inom, než je ples. Chlapci uvažovali, ktorú pozvú a dievčatá, za čo sa preoblečú.
"Jane, prišiel ti lístok." zakričala Sam.
"Pozri sa rýchlo, kto ti píše!" prikázala Aishin. Jane začala čítať.
"Milá Jane.
Neviem ako nabrať odvahu. Už dlho sa ťa snažím pozvať na ples, ale neúspešne. Preto sa ťa pýtam touto formou. Pôjdeš so mnou na maškarný ples? Ak áno, budem veľmi potešený. Stretneme sa v 18:00 pred veľkou sieňou. So sebou budem mať červenú ružu, aby si ma spoznala.
Tvoj tajný ctiteľ
."
"To je super. Že tam pôjdeš? Nesieš ho predsa sklamať." usmiala sa Sam.
"Ja vám neviem."poznamenala smutne Jane.
"Len choď. Všetky tam ideme. Budeme aspoň spolu a keď sa ti ten tvoj tajný ctiteľ nebude páčiť, tak jednoducho odídeš." povedala Lili.
"No to máš pravdu."
Čas tak rýchle plynul. Bol deň plesu a dievčatá sa pripravovali.
"Lili, aký si mám dať kostým?" spýtala sa Jane.
"No choď za nejakú princeznú." usmiala sa Lili.
"Tak dobre."
Jane sa pomaly oblekala. Vybrala si kostým slávnostých šiat, aké sa nosievali v stredoveku. Priľahlý kozret a sukňa do zvonca. Tá najlepšia kombinácia.
"No teda Jane, ty vyzeráš úžasne. Tá červená ti pristane." povedala Sam.
"Ďakujem, len mám trochu strach."
"A z čoho?"
"Z toho, kto to bude. Čo ak to bude niekto zo slizolinu?" V tú chvíľu sa dievčata dali do veľkého rehotu.
"No tak poďme, lebo to nestihneme." povedala Lili.
Nič iné im nezostávalo, len aby šli do Veľkej siene. Keď boli pri nej, dievčatá zastali. Nikoho s červenou ružou nevideli.
"Ja som to hovorila, že si niekto urobil so mňa dobrý deň." povedala smutne Jane.
"Neboj, on sa objavý. Tam už ide." usmiala sa Aishin.
"No tak bež." sotila ju jemne Sam.
Záhadný princ sa jej ukonil. Jane sa začervenala.
"Táto ruža je pre teba." povedal. Nevedela kto to je, pretože mal na tvári škrabošku. Ale ten hlas jej bol povedomí.
"Ďakujem. Môžem sa opýtať, kto si?"
"A záleží na tom?"
Podal jej ruku a doviedol do veľkej siene. Tá bola slávnostne vyzdobená. Dvanásť smekov spoju s poletujúcami vločkami dopĺňalo romantickú atmosféru.
Jane začala so svojím záhadným princom tancovať.
"Dnes ti to sluší, si nádherná."
"Ďakujem." povedala Jane a trochu sa začervenala.
"Nepôjdeš sa poprechádzať?" navrhol.
"Prečo nie." usmiala sa Jane.
Vyšli von na školské pozemky k jazeu. Tam sa usadili. Záhadný princ začal na Jane pozerať.
Keby som si vedela spomenúť odkiaľ tie oči poznám, pomyslela si Jane.
Priblížil sa k nej a nežne ju pobozkal. Najprv sa jej to páčilo, potom aj bozk opätovala. Náhle si ale spomenula kto to je. Strhla bu škrabosku.
"Black?!"
"Ale Jane, tak dobre sme sa bavili. Musíš nám kaziť zábavu?" povedal Sirius a okamžite ju chytil za boky. Nemohla sa hýbať, predsa mal nejakú tu silu. Znovu sa k nej priblížil. A pozrel sa jej do očí. Jane stála ako socha. Nemohla sa hýbať pri pohľade do jeho očí. Znovu ju pobozkal. Najprv Jane vzdorovala, ale potom sa tomu nebránila. Mala ho predsa rada, aj keď jej veľmi ublížil. Bozkávali sa aspoň desať minút. Vtom ho od seba odtrhla.
"Prečo?"spýtala sa nechápavo.
On jej však neodpovedel. Len sa znova zahľadel do jej očí a znova sa ju pokúsil pobozkať. Jane bola ale veľmi zmätená. Rýchlo sa od neho odtrhla a utekala späť do hradu.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama