close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 


  • DOMŮ / ARCHIV / NECHCI REKLAMY! Blíží se 5 let výročí založení blogu!!!


44. Možná jednou...

6. března 2008 v 21:53 | Jane245 |  FF---- Romantická výměna
To, že Lucy Brownová chodí so Siriusom Blackom sa rozšírilo ešte v ten deň, keď sa dostali z prázdnej učebne. Bolo to veľké prekvapenie pre všetkých a hlavne pre Siriusov fanklub. Nikto nepredpokladal, že títo dvaja, ktorí sa vždy hádali, akonáhle sa uvideli by sa dali dokopy. Niektorí už uzatvárali stávky, koľko im to vydrží. Dievčatá, ktoré sa stále usilovali o čiernovlasého chlapca už len čakali na to, kedy sa s ňou rozíde.
Na ich smolu sa stal pravý opak. Každým dňom to vyzeralo vážnejšie a vážnejšie. Hnedovláska už netrávila svoj voľný čas učením. Prechádzala sa so Siriusom pri jazere a po dlhej dobe sa konečne usmievala.
Všetci v jej okolí boli šťastný, až na Remusa. Ten iba sedel v spoločenskej miestnosti a čítal si knihy. Lucy spoznala, že s ním niečo nie je v poriadku.

"Ahoj Remus." usmiala sa na neho. Nekompromisne mu vzala knihu z rúk a uprela na neho svoje orieškovohnedé oči.
"Ahoj Lucy." nesmelo sa usmial.
"Čo sa deje, Remus?" spýtala sa ho. Bolo už neskoro večer, takže boli v spoločenskej miestnosti úplne sami.
"Nič. Malo by sa?" spýtal sa a zahľadel sa do zeme.
"Remus. Myslela som si, že s klamstvami sme skončili. Už sme si všetko vyjasnili. Tak prečo mi nepovieš, čo je medzi tebou a Al?" spýtala sa ho s miernym úsmevom.
"Práve že nič....A odkiaľ to ty..?" spýtal sa prekvapene.
"Nie som slepá. Vidím, aké pohľady po sebe hádžete."
"Chcela si povedať hádžem. Ona by si o mňa ani metlu neoprela." povedal smutne.
"Remus, mylíš sa. Neviem, čo sa to s ňou deje a prečo sa takto správa, ale je do teba zaľúbená až po uši. Mal by si sa s ňou ísť porozprávať." usmiala sa.
"A kedy?"
"Teraz." usmiala sa.
"Teraz?"
"Áno. Zabudol si, že je prefektka? Hliadkuje na chodbách. A náhodou viem, kde by teraz práve mohla byť." usmiala sa.


Alectra neskoro večer hliadkovala v žalároch hradu. Nikto sem nikdy nechodil, dokonca ani slizolinskí. Preto sem rada chodievala. Výhoda bola, že bola aj prefetka, takže sa nemusela obávať, že ju tu niekto zastihne, ako sa potuluje po chodbách.
Tieto dni trávila svoje voľno radšej sama. Tešila sa, až od tiaľto odíde a nikdy neuvudí Lucy, Lily. Jej jediné kamarátky. Jamesa a Siriusa, kamarátov, ktorí ju vždy rozveselia a hlavne Remusa. Toho, koho milovala celým svojím srdcom. Prečo nemohla byť nikdy šťastná? A prečo jej šťastie trvalo len tak krátko? Nenávidela tento jej život. Najradšej by si na neho aj siahla, ale taký radosť by matke nikdy neurobila.
Zrazu za sebou počula kroky. Zovrela v ruke svoj prútik a rýchlo sa otočila. Namierila ho na prichádzajúceho.
"Nemusíš sa ma báť." povedal kľudne a vystúpil z tieňa.
"A kto hovorí, že sa ťa bojím?" sykla na Remusa.
"Tak prečo na mňa mieriš?"
"Lebo sa mi chce."
"Aj tak by si mi neublížila." usmial sa.
"Áno?"
"Áno."
"Nebuď si taký istý."
"Keby si mi chcela nejako ublížiť, už by si to dávno urobila." Alectra ešte viacej stisla prútik vo svojej ruke a nervózne sa pozrela na Remusa.
"Čo tu chceš?"
"Prišiel som za tebou."
"A ako si vedel, že tu budem?" spýtala sa nedôverčivo.
"Povedala mi to Lucy."
"Bonzáčka." povedala si pre seba.
"Čo si hovorila?" spýtal sa s úsmevom.
"N-nič." povedala otrasene, keď si všimla, ako sa k nej Remus začal približovať.
Remus poznal, že je to teraz tá stará Alectra. Tá do ktorej sa zaľúbil.

"Al, prečo si sa zmenila?"
"Nezmenila som sa. Som taká, aká som bola."
"Nie si. Kam sa vytratila tá Alectra z Vianoc?" spýtal sa. Priblížil sa k nej
tak, že sa dotýkali nosami. Vzal jej z ruky prútik a schoval si ho do habitu.
"Zmizla a už sa nevráti." povedala šeptom.
"Ja ju tu ale stále vidím." usmial sa. Mierne jej podvihol bradu a krátko pobozkal.
Alectre sa začali podlamovať kolená. Prečo jej to robí? Prečo ju tak trápi? Rýchlo sa od neho oddialila.
"Remus, prosím nie." povedala smutne.
"Ale prečo?" spýtal sa.
"Pre toto." povedala smutne a vyhrnula si rukáv na svojej ľavej ruke. Remus na o neveriacky pozeral.
"T-ty..?"
"Áno. Matka sa vyhrážala, že sa vám niečo stane. Musela som." povedala a po tvári jej stiekla slza.
"Al, nikdy nemusíš." povedal.
"To mi ideš akože teraz vyčítať? Ty si nevidel vaše hroby." povedala. Remus ju chápavo objal a pošeptal jej: "Ešte stále si mžeš vybrať tú správnu stranu."
"Už je neskoro."
"Nikdy nie je neskoro."
"Prečo to nemohlo byť inak?"
"Ešte stále to tak môže byť."
"Možno raz, ale teraz určite nie." povedala a odišla. Preč z chodby a hlavne, preč od Remusa.
"Ľúbim ťa." zakričal za ňou. Alectra zastala. Tie slová sa jej zaryli hlboko do srdca. Prečo?
Nakrátko sa otočila.
"Aj ja, a veľmi." povedala utrela si slzy a odišla preč.

"Prisaháš, že mi budeš verne slúžiť?" spýtal sa muž s červenými očami.
"Prisahám." povedala Alectra, ktorá sa kľaňala pánovi zla.
"Prisaháš, že ma nikdy nepodrazíš?"
"Prisahám."
"Prisaháš, že ak sa mi niečo stane, nájdeš ma?"
"Prisahám."
"Prisaháš, že budeš zabíjať v mojom mene, aj keď by to boli tvoji blízky?" spýtal sa. Alectra zavrela oči nenávisťou. A chvíľu mlčala. Potom prehovorila.
"Prisahám."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama