close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 


  • DOMŮ / ARCHIV / NECHCI REKLAMY! Blíží se 5 let výročí založení blogu!!!


43. Zamknutí

6. března 2008 v 21:53 | Jane245 |  FF---- Romantická výměna
Už to bol týždeň od tej pochmúrnej správy. Lily mala Jamesa a už ju to tak netrápilo ako Lucy. Tá iba chodila ako telo bez duše a ako náhle niekto ich len okrajovo spomenul sa rozplakala. Nemala nikoho, kto by ju v tejto ťažkej chvíli podržal.
Neskoro večer sa Lily učila v spoločenskej miestnosti pri krbe. Zostala tu úplne sama a to bolo aj najlepšie. Mala kľud a nikto ju nevyrušoval.
Po cvíľke počula za sebou tiché kroky. Už podľa tej chôdze spoznala, že je to James.
"James, ja viem , že si to ty." zasmiala sa. Počula iba tiché zabručanie. Potom sa hnedovlasý chlapec zvalil do kresla vedľa nej.
"To neni fér!" povedal naoko urazene.

"Máš chodiť potichšie." zasmiala sa. James na ňu vrhol nahnevaný pohľad, no potom ju chytil za ruku a pritiahol si ju k sebe bližšie.
"Vieš o tom, že som šťastný?" zašeptal jej do ucha.
"Nie." povedala a vážne sa na neho pozrela.
"To naozaj nie je fér." povedal veselo.
"Inak, keď hovoríš, že si šťastný...vieš, kto nie je?" spýtala sa ho Lily.
"Eh...nie." povedal.
"No Lucy a Sirius." povedala a pozrela sa na neho ako na hlupáka.
"Ja som si myslel, že Sirius je spokojný?"
"Nie, nie je. Nevidíš, že sa vrátil do starých koľají? A streda tie sliepky ešte viac ako predtým." povedala nahnevane.
"Aha. A kam tým mieriš?" spýtal sa.
"Ty tomu ešte nerozumieš? Musíme ich dať dokopy." povedala a Jamesovi sa v hlave rozsvietila žiarovka.
"To je dobrý nápad." zhodnotil.
"Ja viem, rozmýšľam nad tým celý týždeň. A už viem, aj ako to urobíme." povedala šibalsky. Nahla sa nad Jamesa a začala mu hovoriť svoj plán. Tomu sa v očiach iba nebezpečne zaiskrilo a prikývol....

***
Po niekoľkých týždňoch, keď vonku svietilo slnko sa Lily s Lucy učili vonku na tráve. Do MLOKa im zostávalo niečo vyše mesiaca a učili sa ešte viac ako predtým. Obzvlášť Lucy. Tú inak ako s knihami ani nevideli. Možno to bolo tým, že nemala nič iné na práci, keďže jedna kamarátka sa s ňou nebavila a druhá randila vždy, keď mala čas.
"Ehm...Lucy? Potrebujem zájsť do knižnice pre knihu. Ideš so mnou?" spýtala sa jej Lily. Lucy iba pozdvihla obočie, ale nenamietala. Pomaly sa zdvihla a s knihou pred očami pomaly kráčala.
Tesne pred knižnicou Lily odbočila do druhej chodby, ktorá viedla na opačnú stranu hradu. Lucy si najprv ničoho nevšimla, ale po chvíli začala byť nepokojná, pretože tu to vôbec nepoznala.
"Ehm, Lily, vieš, kam ideš? Knižnica tu nie je."
"To je len skratka." odpovedala a šla ďalej. Lucy iba pokrčila plecami. Asi po desiatich minútach sa ohlásila znova.
"Lilyy, mne sa to nepáči, veď ani nevieme, kde sme." povedala. Skôr než stihla niečo povedať, ju Lily chytila za rukáv habitu a vtiahla do nejakej prázdnej učebne, plnej prachu a starých lavíc. Než sa jej opýtala, čo to znamená, Lily vykĺzla z učebne a potom počula iba hlasné "cvak".
Lucy vyplšetila oči. Ona ju tu len tak zamkla? Ale prečo?
"Pomóóóóóóóóóóc!!! Počujete ma?! Pustite ma niekto!!!!" začala šialene kričať. Búchala na dvere, že ju už po chvíli štípali dlane.
"Nikto ťa nepočuje." povedal niekto za ňou. Vyplašene sa otočila a v rohu miestnosti zbadala niekoho, koho by radšej ani nepočula.
"Ako to môžeš vedieť?!" osopila sa na neho.
"Su začarované. A zistíš to tak, že keď si na ne búchala, tak sa to neozývalo." povedal ironicky.
"Za to môžeš ty!"
"Keby som za to mohol ja, tak by som tu nebol. Nemyslíš?!"
"Nie Black, predstav si, že to viem!"
"Super, tak teraz musíme ale vymyslieť, ako sa odtiaľto dostaneme, lebo v tvojej prítomnosti sa mi zostať nechce." povedal a škaredo sa pozrel na hnedovlásku.
"A ty si myslíš, že ja túžim len potom, aby som mohla byť s tebou zavretá v tejto starej a zaprášenej učebni!"
"Koľko dievčat na tejto škole by sa s tebou vymenilo."
"No, to je diskutabilné, lebo už ich je málo, s ktorými si nespal!"
"No tak počkať, sú ešte nejaké..." povedal a škaredo na ňu pozrel.
"Keď myslíš!" povedala a znova začala šialeno kričať o pomoc, pričom hlasito búchala na dvere. Sirius to už nemohol vydržať, vstal z lavice a silno ju chytil za obe ruky. Potom ju chrbtom pritlačil o studenú stenu.
Lucy sa rozbúšilo srdce a nemo pozorovala to, čo robí.
"Ak neprestaneš Brownová, budem ťa musieť umlčať!" pošeptal jej do ucha. Mierne sa otriasla a pozrela sa do jeho očí. Boli také zláštne, ako keby niečo skrývali. Nejaké veľké tajomstvo, ktoré im ubližovalo.
"Áno? A ako?" spýtala sa potichu.

Sirius sa pomaly priblížil. Zhlboka sa nadýchol vône jej vlasov a pozrel jej do očí. Mala ich také krásne, hnedé. Nevedel, čo robí, iba ju jemne pobozkal. Iba krátko, pretože nevedel, ako zareaguje. Rýchlo sa odtiahol a pozrel sa znovu do jej očí. Lucy na neho vyplašene hľadela.
"Čo to bolo?"
"Bozk?" spýtal sa nesmelo. Nevedel, prečo tak zareagovala.
"Ja...Sirius, nechápem. Prečo?"
"Lucy, ja ťa mám rád." povedal potichu. Lucy pokrútila hlavou.
"Nie Sirius, neverím ti." povedala.
"Ale prečo?" dostal zo seba. Hneď po tom sa cítil ako blbec. To nemohol pokedať niečo lepšie?
"Pozri, ako si sa správal do teraz. Ja ti nemôžem veriť a ani nechcem." povedala potichu a vymámila sa z jeho zovretia.
"Ale ja sa zmením...."
"To už si raz hovoril. A pozri, ako to dopadlo."
"Lucy, prosím. Veď aj ty ma máš rada. A tá noc? To nič pre teba neznamenalo?"
"Bola som opitá!"
"No a?"
"Ale to nemôžeš s tým porovnávať!"
"Prečo nie?" spýtal sa a znovu ju pritlačil k stene.
"Sirius...prosím." povedala tak potichu, že to sama poriadne nepočula.
"Nie! Najprv mi odpovedz!"
"Dobre. Nevedela som, čo robím...."
"Vedela! Moc dobre si to vedela. Chcela si to tak, ako ja!" povedal a neprestával sa jej pozerať do očí.
"Sirius, nechajme to tak..."
"Nie! Ty nechápeš, že ťa milujem? Nevydržím to bez teba. To ako som sa teraz správal...snažil som sa na teba zabudnúť, ale nešlo to! Čím ďalej, tým viac som na teba myslel. Vidím ťa všade, kam sa pozriem. Sníva sa mi o tebe. Zaspávam s myšlienkou na teba a tak isto sa aj prebúdzam! Myslíš, že je to ľahké? Ja to už viac nevydržím! Zošaliem z toho!" povedal. Potom sa od nej oddialil a sadol si na zaprášenú lavicu.
"A ty si myslíš, že ako sa cítim ja? Že mi je to jedno? Robil si mi muky ešte keď som chodila s Remusom. A teraz, keď som sa do teba zaľúbila si začal znovu striedať sliepky? Radšej som voľný čas trávila učením, než aby som sa mohla na teba pozerať! Ubližovalo mi to veľmi..." povedala a do očí sa jej nahrnuli slzy.

Sirius na ňu prekvapene pozrel. Ona ho miluje? Naozaj sa do neho zaľúbila?
"Lucy, hovoríš pravdu?" spýtal sa, ako keby nechcel veriť svojím ušiam.
Tá iba prikývla a zosunula sa pozdĺž steny. Sirius k nej pomaly prišiel. Sadol si vedľa nej a jej tvár do dlaní. Utrel jej slzy.
Potom sa zahľadel na jej pery. Najprv ju jemne pobozkal, ale potom pridal na intenzite. Lucy sa najprv snažila brániť, ale nedalo sa. Bola rada, že to urobil. Po chvíli si Lucy posadil na svoje kolená a neprestával bozkávať.

Nevedeli, koľko tam tak boli, sedeli a bozkávali sa. Len sa Sirius oddialil a pozrel jej do očí. Konečne vyzerali šťastne, tak ako predtým.
"Lucy Brownová, budeš so mnou chodiť?" spýtal sa s úsmevom.
"To ti trvalo." povedala šťastne a znovu ho pobozkala.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama