close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 


  • DOMŮ / ARCHIV / NECHCI REKLAMY! Blíží se 5 let výročí založení blogu!!!


42. Smutná zpráva

6. března 2008 v 21:52 | Jane245 |  FF---- Romantická výměna
Lucy po hodine vyletela z triedy ako blesk. Nechcela sa s nikým baviť, na nikoho nemala náladu. Zaliezla si do spoločenskej miestnosti. Sadla si do kresla a pozerala sa von oknom.
Sneh už nebol, aj keď bolo veľmi chladno. Začala spomínať na tie chvíle. Na tie šťastné chvíle, ktoré prežila.
Bola rada, že z Rokfortu odíde. Aj keď to bol jej druhý domov, ale už by to tu nevydržala. Tie múry v nej vyvolávali spomienky. Šťastné, smutné.
Najhoršie boli spomienky na Remusa. Postupom času ale zistila, že ju to tak netrápi. Cítila sa tak voľne a bezstarostne. Ako keby sa zbavila veľkej ťiaže.
Pochopila, že k Remusovi eprechovávala také city, ako k Siriusovi.
Áno, konečne si to priznala. Bola do neho zaľúbená, až po uši, ale tá zmena jeho správania ju odradila od toho, čo chcela urobiť.
Zase na druhej strane ju doma čakala rodina. Aj keď nevlastná, ale vychovávali ju už od detstva. Mala ich rada a nevedela by ich opustiť. Mala ich rada, ako svojich vlastných.
Z myšlienok ju vyrušila sova, ktorá ťukala na okno. Prepvapene ju vpustila dnu. Tú sovu veľmi dobre poznala. Bola to sova jej kamaráta Marka. Ale čo by od nej chcel? Veď sa jej celý mesiac neozval.
Hnedá sova unavene pristála na stole a otrčila nohu. Lucy si vzala list a začala čítať.

S veľkým smútkom vám oznamujeme, že Marko Stevhenson podľhol na zranenia v čarodejníckej nemocnici.
Podľa jeho posledných slov chcel, aby ste si prišli pre niečo, čo vám chcel dať. Je nám to veľmi ľúto.

Amanda a Frank Stevhensonovci.

Lucy na ten list neveriacky hľadela. Marko? Ale na aké zranenia? Vyletela zo spoločenskej miestnosti rovno za Lily, ktorá bola práve na hodine Transfigurácie.
bez zaklopania vošla dnu.

Profesorka McGonnagalová práve stála pri tabuli a predvádzala kúzlo, ktoré si opakovali na Mloka.
"Slečna brownová, meškáte!" povedala prísne.
"Viem, ale potrebujem Lily!" povedala. Ani si neuvedomila, že jej z očí tiekli slzy.
"Slečna, ale teraz je hodina, nemôžete si sem len tak vtrhnúť! Sadnite si!" povedala nekomprosine.
"Potrbujem hovoriť s Lily a nesadnem si!" povedala nahlas a v ruke krčila list, ktorý jej prišiel.
"Slečna, sadnite si! Toto nemienim tolerovať!" zvýšila hlas.
"Mne je to jedno! Potrebujem s ňou hovoriť, tak nás nechajte! Neviete, čo sa stalo!" zakričala hysterisky. Všetci sa na ňu prekvapene pozreli. Ešte nikdy nevideli niekoho kričať na profesorku. Tá iba stisla pery a nemo ju pozorovala.
"Slečna Evansová, odveďte slečnu Brownvú k pánovi riaditeľovi!" povedala nahnevane. Lily iba prikývla a vyšla s kamarátkou z učebne.

"Čo sa deje?" spýtala sa jej Lily.
"Marko...On...umrel." povedala medzi vzlykmi. Lily sa na ňu neveriacky pozrela.
"To nemyslíš vážne, že nie?" spýtala sa Lily a v očiach sa jej objavili slzy.
"Teraz mi prišlo toto." povedala a podala jej pokrčený list. Lily si ho prečítala. Potom sa rozbehla chodbami. Lucy nevedela, kam ide, ale rozhodla sa, že pôjd za ňou.

Obe dievčatá sa zastavili pred veľkým chrličom. Lily povedala heslo. Socha sa odsunula a obe sa rozbehli po schodoch. Bez zaklopania vošli dnu.

"Pán profesor, je to pravda?" vypálila na neho Lily. Než však dostala odpoveď sa poobzerala. V kresle sedel starý pán s pešinou a o niečom sa hádal s Dumbledorom.
"Albus, to je príliš!" zahrmel, no zostal ticho, hne´d ako si všimol dve študentky.
"John, dokončíme to inokendy!" povedal mu. Muž niečo zahrmel. Vstúpil do krbu a zmizol v zelených plameňoch.
"Prepáčte, to bol len minister mágie. Čo potrebujete?" spýtal sa a pozrel sa na ne cez svoje polmesiačikové okuliare.
"Ja, pán profesor, osprevadlňujeme sa." začala Lily.
"Čo je so školou na Havai?" spýtala sa Lucy a uprela na neho svoje hnedé oči. Profesor chvíľu uvažoval a potom povedal.
"Prepadli ju smrťožrúti. Nik neprežil." povedal. Lucy sa do očí nahrnuli slzy a nemo si sadla na stoličku.
"T-to nie je pravda." povedala Lily. Ešte stále si spomínala na Chrisa. Bol neoddeliteľnou súčasťou jej života a natom sa nič nezmení.
"Je mi ľúto, ale je. Stalo sa to pred troma dňami."
"Takže vy tvrdíte, že sú---že sú mŕtvi? Všetci?"
"Áno, slečna Evansová. Teraz sa vráťte na obed, potrebujem nutne odísť." povedal. Dievčatá prikývli a bez slov odišli.

"Lily, čo sa deje?" spýtal sa jej James a pobozkal do vlasov. Lily si mu na kolená a začala plakať do jeho košele. Lucy na tom nebola tiež najlepšie. Sadla si ako telo bez duše vedľa nich a pozerala sa niekam do diaľky.
"Lily? Lucy?"
"..."
"No tak, čo sa deje?"
"Paroháč, nechaj ich. Zrejme Brownová zistila, že už neexistuje Santa Claus." zasmial sa Black. Lucy sa na neho chladne pozrela.
"Predstav si, že to sa nestalo!"
"Áno, tak čo potom? Máš vrásky?" povedal a oslnivo sa usmial. James ho chcel zastaviť, ale neskoro. Lucin pohár trpelizosti pretiekol. Rýchlo vstala, prevrhla misu s polievkou na zem a začala šialene kričať na Siriusa.
"Nie! Vieš, naši kamaráti sú mŕtvi, ale ty by si to nepochopil. Aj tak si ich nemal rád! Môžeš sa radovať!"
"Áno, a ktorí že? Máš ich totiž veľa!"
"Chris, Marko, Liz! A ty sa tu ešte veselo smeješ, akoby sa nič nestalo!" zakričala a ušla.
"A ako som to mal vedieť? Neviem predvídať!" zakričal ešte za ňou a nahnevane klesol na lavicu.
"To si prehnal!" povedal mu Remus.
"Neotravuj!" odsekol Black. Remus zakrútil hlavou. Vstal a odišiel zo siene.

Smeroval do knižnice, za Alectrou. Všimol si, že každý deň o takomto čase tam je. Potreboval s ňou hovoriť. Uvedomil si, že ju má rád. Stále na ňu myslí a nemôže bez nej vydržať.
Zamieril do zadných kresiel, kde nik nebol.
"Al, potrebujem s tebou hovoriť." povedal potichu. Alectra sa na neho pozrela svojím chladným pohľadom.
"Hovor!"
"Čo sa to s tebou deje?"
"Nič!"
"To hovor niekomu inému. Poznám ťa..."
"Tak zrejme až tak dobre nie!" odsekla chladne.
"Alectra, takáto niesi."
"Som, zmier sa s tým!" ušklebila sa.

Potom vstala, no než však stihla odísť z jeho dosahu ju surovo chytil za ruku. Chrbtom oprel o regál kníh. Než stihla niečo povedať ju pobozkal. Najprv sa bránila, ale čím sa viac snažila, tým viac ju držal. Už nemohla ani dýchať, tak sa jeho bozkom poddala. Rukami mu zašla do vlasov. Remus tiež nezostával pozadu. Jednou rukou ju chytil za krk a druhá mu vkĺzla pod jej blúzku. Alectra sa na neho ešte viac nalepila a Remus ju začal bozkávať na krku.
"Ehm..." zakašlal niekto za nimi. Alectra silno odsotila Remusa a strelila mu poriadnu facku, ktorú skoro neustál.
"Ešte raz a skončíš zle!" zasyčala. Otočila sa potom na Notta, ktorý na nich nechápavo hľadel. Vyzývavo prišla k čiernovlasému mladíkovi, pritiahla si ho za kravatu a vášnivo pobozkala.
Remus sa na ňu sklamane pozrel a rýchlo odišiel. Alectra sa ešte raz stretla s jeho smutnými očami a potom odvrátila pohľad.
"Prepáč" povedala potichu a z oka jej vypadla malá slza.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama