NEVHODNÉ DO 15 LET - tím že si začnete číst tuto kapitolku potvrzujete váš věk věk ....
Lucy s Lily šli pozrieť po obede svoju kamarátku na ošetrovňu. Ešte stále nevedeli, čo s ňou je a tak dúfali, že už bude všetko v poriadku.
Hlavne Lucy sa dnes nejako necítila dobre. Ten šok, ktorý prežila ráno, keď našla Alectru ležať bezvládnu. Ešte k tomu sa jej Remus celý deň vyhýbal, nemala ho šancu ani pozdraviť. Správal sa veľmi divne a vobec nevedela prečo. Aspoň keby jej povedal, čo ho trápi, ale on nie. Stále zaryto mlčal, ani sa na ňu nepozrel.
Lily bola na tom podobne. Po rozchode s Chrisom ešte nebola poriadku, Ešte k tomu ju začalo hnevať, že ju James prehliadal. Už ju nepozýval na rande, už ju nehltal pohľadom. Teraz sa v jej pítomnosti správal úplne normálne, ako keby sa nechumelilo. Lenže Lily musela uznať, že jej tie hádky, tá jeho zvýšená pozornosť o ňu chýbali a chcela by to vrátiť. Zahnala svoje myslienky do hĺbky svojej hlavy a otvorila dvere.
Alectra sedela na posteli a pozerala do steny. Obe kamarátky sa usmiali a podišlli k jej posteli.
"Al, teké sme radi, že si v poriadku." usmiala sa Lucy a tuho ju objala. Alectra však stále nehybne sedela, nedávala najavo žiadne city.
"Alectra, deje sa niečo?" spýtala sa opatrne Lily.
"Nič sa nedeje. Malo by sa?" spýtala sa a uprela na svoje temné oči. Teraz v nich nemala iskierky radosti. Boli chladné, ako dva kusy ľadu.
"A čo ti bolo?" spýtala sa Lucy.
"Iba som omdlela od únavy." povedala. Lily z jej hlasu dostávala zimomriavky. Už to nebola tá Alectra, čo bývala....
Alectre trhalo srdce, že na ne bola taká. Ale robila to pre ne. Aby to nedopadlo tak, ako videla. Nechela, aby zomreli len kvôli nej. Jediné, čo ju mrzelo bolo to, že svoju slobodu si moc neužila. Teraz sa musí podvoliť svojej matke a musí byť tým, čo najviac opovrhovala. Smťožrútkov. Znovu mala pocit úzkosti. Pocit, že je len ako bábka, ktorú niekto ovláda, proti jej vôli. Chcela bojovať, ale teraz nemala na výber. Chcela ich ochrániť pred zlom a bude mať k tomu veľkú príležitosť, keď bude priamo pri jeho boku.
"Necháme ťa samú?" spýtala sa Lily, keď videla, ako Alectra premýšľa nad niečím.
"Áno." odpovedala jednoducho. Lily jej na spolík položila malú papieovú tašku a spolu s Lucy odišli z ošetrovni. Alectra sa veľmi premáhala, aby sa neodolala. Vzala tašku na kolená a nahliadla do nej. Bola tam pohyblivá fotografia, kde bola ona, Lucy a Lily. Všetky tri sa veselo smiali a robili rôzne grimasy. Otočila ju na druhú stranu. Bolo tam napísané písmom Lily.
Bolo jej z toho na nič. Už nebudú môcť byť kamarátky, pretože by to pred nimim nemohla skrývať a keby vedeli kravdu zanevreli by na ňu. Nenávideli by ju presne tak, ako ju budú nenávidieť teraz. Z oka jej vypadla malá slza. Prstom si ju utrela a priložila na peri. To je posledná slza, ktorú vyronila pre svoje kamarátky, pre svoju matku, pre jej odvahu alebo zbabelosť?
"Čo bolo Al?" spýtala sa Lucy.
"Neviem. Možno ešte stále bola vykolajená pre to, čo sa jej stalo." povedala svoju teóriu Lily.
"Neviem...ako keby to vôbec nebola ona. Ako keby to bol niekto iný. Niekto bez srdca."
"Lucy!" zakričal na ňu niekto. Lucy sa šťastne otočila, pretože už podľa hlasu vedela, že to bol Remus.
"Ahoj Remus." povedala veselo a objala ho.
"Lucy, potrebujem s tebou hovoriť." povedal vážne. Lucy iba prikývla. Pohľadom naznačila Lily, aby ju počkala v spoločenskej miestnosti. Kývla na súhlas a odišla.
Remus chytil Lucy za ruku a ťiahol ju rovno do Komnaty najväčšej potreby.
Obaja si sadli do útulných kresiel a Remus uprel na Lucy svoje medové oči.
"Čo si chcel?" spýtala sa ho s úsmevom.
"Vieš...ja....teraz ma neprerušuj prosím." povedal keď si všimol, že sa Lucy šla nadýchnuť. "Ja ťa mám veľmi rád. Dalo by sa povedať, že ťa milujem. A práve preto je moje rozhodnutie pre mňa ťažké. Milujem ťa a nevniesol by som, keby sa ti niečo stalo. So mnou by si bola ale stále ohrozená a to nemôžem dopustiť. Nechcem, aby osm bol ja ten, kto ti ublíži. Preto....preto to čo je medzi nami, musí skončiť." povedal a pri poslednej vete sa jej skoro zlomil hlas. Lucy na neho neveriacky pozerala.
"Takže....takže ty chceš povedať, že...že medzi nami je...koniec?" spýtala sa a z očí sa jej drali slzy. Remus iba prikývol.
"Ale môžme byť ešte stále kamaráti." povedal potichu.
"Prečo?" spýtala sa.
"Nechcem ti ublížiť." povedal a zvesil hlavu.
"Ale ako by si mi mohol ublížiť?"
"Som predsa vlkodlak."
"Mňa to neuzaijíma! Ani keby si bol upír! veď v človečej podobe si neškodný!"
"Lucy..." povedal a chytil ju za ruku. Lucy sa mu však vyšklbla a nenávistne sa na neho pozrela.
"Vypadni!" povedala potichu. Remus však stále sedel na mieste a ani sa nepohol. "Čo si nepočul?! VYPADNI! Nechcem ťa už vidieť!" zakričala.
"Lucy, len sa ukľudni." povedal, keď si všimol, ako sa trasie.
"Daj mi pokoj! VYPADNI! Zmizni mi z očí!" zakričala priam histericky. Remus iba prikývol a rýchlo odišiel. Ani si však nevšimol, že nezatvoril dvere.
Sirius sa vracal z prechádzky po hrade. Prechádzal práve okolo gobelínu, keď si všimol otvorené dvere do komnaty. Potichu sa priplížil až k nim, keď odtiaľ počul dievčenský plač. Vošiel dnu. Pri krbe sedelo na koberci dievča. Bola to Lucy. Siriusovi poskočilo srdce, že je s ňou, sám, no bolo mu nanič, keď plakala. Prišiel až k nej a sadol vedľa.
"Lucy, čo sa deje?" spýtal sa jej.
"Ja...a Remus. My...." chcela povedať nejakú súvislú vetu, ale nedarilo sa jej to.
"Rozišli ste sa?" spýtal sa narovinu. Lucy iba prikývla.
"Neplač. Na, daj si." povedal a z vrecka vyťiahol ploskačku. Lucy iba poďakovala a začala piť.
_____________________________
"Ja to ale naozaj nechápem. Prečo?" spýtala sa podnapilým hlasom. Sirius už tiež toho veľa vypil, ale stále vedel, čo robí. O Lucy sa to povedať ale nedalo.
"Tp vie len on." povedal a pozrel sa jej do očí. Lucy urobila to isté.
Mal tak nádherné búrkové oči. Nikdy sa nemohla prestať dívať na ne. Pripadala si ako na šírom mori, odkiaľ nie je úniku.
Sirius sa z jej očí presunul na jej pery. Také plné a červené. Mala tak nádherné pery. Pomaly sa k nej priblížil. Jemne ju pobozkal. Čakal je mu Lucy jednu vrazí, ale to, čo urobila mu vyrazilo dych.
Chytila ho za kravatu a priťiahla k sebe. Začala ho vášnivo bozkávať. On jej bozky s radosťou oplácal. O chvíľu sa začala vášnivá hra dvoj ľudí. Lucy sa ani nemohla nadýchnuť, ale vôbec jej to nejadilo. Chytil ju za boky a zdvihol na nohy. Vedľa nich sa objavila posteľ, no Sirius na ňu nemyslel.
O chvíľu už bol bez kravaty a košele. Bol to pre neho ako sen. Nemohol tomu uveriť. Možno za to mohol ten alkohol....
Vášnivo ju začal bozkávať na krku. Voľnými rukami jej vyzliekol blúzku a hneď na to aj sukňu.
Lucy mu nemotorne dala dole nohavice. Odhodila ich kamsi do rohu miestnosti a sotila ho priamo do mäkkej postele.
Jazykom mu začala mapovať jeho slavnatý hrudník a Sirius túžobne vzdychol.
"Sirius." povedala medzi bozkami. To už nevydržal a prevalil ju pod seba. Začal ju bozkávať na krku, v jej dekolte....
"Lucy, povedz. Povedz, že to nie je len sen." vzdychol. Lucy mu rukami začala hladiť chrbát a nežne zarývala svoje nechty.
"Sirius, nie, toto je realita." povedala udychčane.
Nevedela o sebe vôbec nič. Čo to s ňou len robí? Vôbec svoje telo neovláda. Jediné čo chce, aby Sirius dokončil to, čo začal. Pozrel sa do jej lona a potom na ňu, do jej očí. Čakal na súhlas. Lucy nedočkavo prikývla. Sirius sa usmial.
Pomaly do nej vnikol. Čím ďalej, tým rýchlejšie sa v nej začal pohyboval. Svojími bozkami tíšil Lucy, ktorá už hlasno vzdychala. O chvíľu prišlo to, na čo obaja čakali. Unavený sa zvalil vedľa nej. Pobozkal ju na čelo a ruku obmotal okolo jej pása.
"Milujem ťa, Lucy." povedal potichu a obaja potom zaspali.
Hlavne Lucy sa dnes nejako necítila dobre. Ten šok, ktorý prežila ráno, keď našla Alectru ležať bezvládnu. Ešte k tomu sa jej Remus celý deň vyhýbal, nemala ho šancu ani pozdraviť. Správal sa veľmi divne a vobec nevedela prečo. Aspoň keby jej povedal, čo ho trápi, ale on nie. Stále zaryto mlčal, ani sa na ňu nepozrel.
Lily bola na tom podobne. Po rozchode s Chrisom ešte nebola poriadku, Ešte k tomu ju začalo hnevať, že ju James prehliadal. Už ju nepozýval na rande, už ju nehltal pohľadom. Teraz sa v jej pítomnosti správal úplne normálne, ako keby sa nechumelilo. Lenže Lily musela uznať, že jej tie hádky, tá jeho zvýšená pozornosť o ňu chýbali a chcela by to vrátiť. Zahnala svoje myslienky do hĺbky svojej hlavy a otvorila dvere.
Alectra sedela na posteli a pozerala do steny. Obe kamarátky sa usmiali a podišlli k jej posteli.
"Al, teké sme radi, že si v poriadku." usmiala sa Lucy a tuho ju objala. Alectra však stále nehybne sedela, nedávala najavo žiadne city.
"Alectra, deje sa niečo?" spýtala sa opatrne Lily.
"Nič sa nedeje. Malo by sa?" spýtala sa a uprela na svoje temné oči. Teraz v nich nemala iskierky radosti. Boli chladné, ako dva kusy ľadu.
"A čo ti bolo?" spýtala sa Lucy.
"Iba som omdlela od únavy." povedala. Lily z jej hlasu dostávala zimomriavky. Už to nebola tá Alectra, čo bývala....
Alectre trhalo srdce, že na ne bola taká. Ale robila to pre ne. Aby to nedopadlo tak, ako videla. Nechela, aby zomreli len kvôli nej. Jediné, čo ju mrzelo bolo to, že svoju slobodu si moc neužila. Teraz sa musí podvoliť svojej matke a musí byť tým, čo najviac opovrhovala. Smťožrútkov. Znovu mala pocit úzkosti. Pocit, že je len ako bábka, ktorú niekto ovláda, proti jej vôli. Chcela bojovať, ale teraz nemala na výber. Chcela ich ochrániť pred zlom a bude mať k tomu veľkú príležitosť, keď bude priamo pri jeho boku.
"Necháme ťa samú?" spýtala sa Lily, keď videla, ako Alectra premýšľa nad niečím.
"Áno." odpovedala jednoducho. Lily jej na spolík položila malú papieovú tašku a spolu s Lucy odišli z ošetrovni. Alectra sa veľmi premáhala, aby sa neodolala. Vzala tašku na kolená a nahliadla do nej. Bola tam pohyblivá fotografia, kde bola ona, Lucy a Lily. Všetky tri sa veselo smiali a robili rôzne grimasy. Otočila ju na druhú stranu. Bolo tam napísané písmom Lily.
Bolo jej z toho na nič. Už nebudú môcť byť kamarátky, pretože by to pred nimim nemohla skrývať a keby vedeli kravdu zanevreli by na ňu. Nenávideli by ju presne tak, ako ju budú nenávidieť teraz. Z oka jej vypadla malá slza. Prstom si ju utrela a priložila na peri. To je posledná slza, ktorú vyronila pre svoje kamarátky, pre svoju matku, pre jej odvahu alebo zbabelosť?
"Čo bolo Al?" spýtala sa Lucy.
"Neviem. Možno ešte stále bola vykolajená pre to, čo sa jej stalo." povedala svoju teóriu Lily.
"Neviem...ako keby to vôbec nebola ona. Ako keby to bol niekto iný. Niekto bez srdca."
"Lucy!" zakričal na ňu niekto. Lucy sa šťastne otočila, pretože už podľa hlasu vedela, že to bol Remus.
"Ahoj Remus." povedala veselo a objala ho.
"Lucy, potrebujem s tebou hovoriť." povedal vážne. Lucy iba prikývla. Pohľadom naznačila Lily, aby ju počkala v spoločenskej miestnosti. Kývla na súhlas a odišla.
Remus chytil Lucy za ruku a ťiahol ju rovno do Komnaty najväčšej potreby.
Obaja si sadli do útulných kresiel a Remus uprel na Lucy svoje medové oči.
"Čo si chcel?" spýtala sa ho s úsmevom.
"Vieš...ja....teraz ma neprerušuj prosím." povedal keď si všimol, že sa Lucy šla nadýchnuť. "Ja ťa mám veľmi rád. Dalo by sa povedať, že ťa milujem. A práve preto je moje rozhodnutie pre mňa ťažké. Milujem ťa a nevniesol by som, keby sa ti niečo stalo. So mnou by si bola ale stále ohrozená a to nemôžem dopustiť. Nechcem, aby osm bol ja ten, kto ti ublíži. Preto....preto to čo je medzi nami, musí skončiť." povedal a pri poslednej vete sa jej skoro zlomil hlas. Lucy na neho neveriacky pozerala.
"Takže....takže ty chceš povedať, že...že medzi nami je...koniec?" spýtala sa a z očí sa jej drali slzy. Remus iba prikývol.
"Ale môžme byť ešte stále kamaráti." povedal potichu.
"Prečo?" spýtala sa.
"Nechcem ti ublížiť." povedal a zvesil hlavu.
"Ale ako by si mi mohol ublížiť?"
"Som predsa vlkodlak."
"Mňa to neuzaijíma! Ani keby si bol upír! veď v človečej podobe si neškodný!"
"Lucy..." povedal a chytil ju za ruku. Lucy sa mu však vyšklbla a nenávistne sa na neho pozrela.
"Vypadni!" povedala potichu. Remus však stále sedel na mieste a ani sa nepohol. "Čo si nepočul?! VYPADNI! Nechcem ťa už vidieť!" zakričala.
"Lucy, len sa ukľudni." povedal, keď si všimol, ako sa trasie.
"Daj mi pokoj! VYPADNI! Zmizni mi z očí!" zakričala priam histericky. Remus iba prikývol a rýchlo odišiel. Ani si však nevšimol, že nezatvoril dvere.
Sirius sa vracal z prechádzky po hrade. Prechádzal práve okolo gobelínu, keď si všimol otvorené dvere do komnaty. Potichu sa priplížil až k nim, keď odtiaľ počul dievčenský plač. Vošiel dnu. Pri krbe sedelo na koberci dievča. Bola to Lucy. Siriusovi poskočilo srdce, že je s ňou, sám, no bolo mu nanič, keď plakala. Prišiel až k nej a sadol vedľa.
"Lucy, čo sa deje?" spýtal sa jej.
"Ja...a Remus. My...." chcela povedať nejakú súvislú vetu, ale nedarilo sa jej to.
"Rozišli ste sa?" spýtal sa narovinu. Lucy iba prikývla.
"Neplač. Na, daj si." povedal a z vrecka vyťiahol ploskačku. Lucy iba poďakovala a začala piť.
_____________________________
"Ja to ale naozaj nechápem. Prečo?" spýtala sa podnapilým hlasom. Sirius už tiež toho veľa vypil, ale stále vedel, čo robí. O Lucy sa to povedať ale nedalo.
"Tp vie len on." povedal a pozrel sa jej do očí. Lucy urobila to isté.
Mal tak nádherné búrkové oči. Nikdy sa nemohla prestať dívať na ne. Pripadala si ako na šírom mori, odkiaľ nie je úniku.
Sirius sa z jej očí presunul na jej pery. Také plné a červené. Mala tak nádherné pery. Pomaly sa k nej priblížil. Jemne ju pobozkal. Čakal je mu Lucy jednu vrazí, ale to, čo urobila mu vyrazilo dych.
Chytila ho za kravatu a priťiahla k sebe. Začala ho vášnivo bozkávať. On jej bozky s radosťou oplácal. O chvíľu sa začala vášnivá hra dvoj ľudí. Lucy sa ani nemohla nadýchnuť, ale vôbec jej to nejadilo. Chytil ju za boky a zdvihol na nohy. Vedľa nich sa objavila posteľ, no Sirius na ňu nemyslel.
O chvíľu už bol bez kravaty a košele. Bol to pre neho ako sen. Nemohol tomu uveriť. Možno za to mohol ten alkohol....
Vášnivo ju začal bozkávať na krku. Voľnými rukami jej vyzliekol blúzku a hneď na to aj sukňu.
Lucy mu nemotorne dala dole nohavice. Odhodila ich kamsi do rohu miestnosti a sotila ho priamo do mäkkej postele.
Jazykom mu začala mapovať jeho slavnatý hrudník a Sirius túžobne vzdychol.
"Sirius." povedala medzi bozkami. To už nevydržal a prevalil ju pod seba. Začal ju bozkávať na krku, v jej dekolte....
"Lucy, povedz. Povedz, že to nie je len sen." vzdychol. Lucy mu rukami začala hladiť chrbát a nežne zarývala svoje nechty.
"Sirius, nie, toto je realita." povedala udychčane.
Nevedela o sebe vôbec nič. Čo to s ňou len robí? Vôbec svoje telo neovláda. Jediné čo chce, aby Sirius dokončil to, čo začal. Pozrel sa do jej lona a potom na ňu, do jej očí. Čakal na súhlas. Lucy nedočkavo prikývla. Sirius sa usmial.
Pomaly do nej vnikol. Čím ďalej, tým rýchlejšie sa v nej začal pohyboval. Svojími bozkami tíšil Lucy, ktorá už hlasno vzdychala. O chvíľu prišlo to, na čo obaja čakali. Unavený sa zvalil vedľa nej. Pobozkal ju na čelo a ruku obmotal okolo jej pása.
"Milujem ťa, Lucy." povedal potichu a obaja potom zaspali.








