Remus si sadol na posteľ. Miestnosť osvetlovala iba jedna malá sviečka. Nemohol stále tomu uveriť. Nemohol uveriť tomu, čo urobil. A prečo to vlastne urobil? Prečo sa zahrával s Alectrou? Ale oni nemôu byť spolu. On nemôže byť s nikým. Ani s Lucy. Aj keď už vie, čo je zač. Ohrozoval by ju. Nevidí ich budúcnosť. Jeho údelom je, aby zostal sám...
Alectra sa ráno zobudila na príšernú bolesť hlavy. Pomaly sa posadila, aby sa porozhliadla okolo. Ešte bola tma. Pokúsila sa znova zaspať, ale už sa jej nedalo. Bolesť hlavy bola ešte silnejšia. Po niekoľkých minutách to vzdala a zaliezla do kúpeľne.
Nad umávadlom bolo už prázne miesto. Ešte včera večer tam bolo zrkadlo, ktoré rozbila. Opláchla si tvár. Vždy jej to na bolesť hlavy postačilo, ale teraz nie. Stále ju bolela. Cítila prenikavú bolesť. Ako by jej hlava bola vo zveráku a pichali do nej niekoľko tisíc ihiel. Nikdy ju až takto nebolela hlava. Určite v tom mal niekto prsty. Ale kto? A hlavne...ako?
O chvíľu sa už musela pridržať umývadla, čo sa jej podlamovali kolená. Vôbec sa na nich nevedela udržať...ale prečo? Zatmelo sa jej pred očami a jediné, čo videla, bola tma....
Alectra sa ráno zobudila na príšernú bolesť hlavy. Pomaly sa posadila, aby sa porozhliadla okolo. Ešte bola tma. Pokúsila sa znova zaspať, ale už sa jej nedalo. Bolesť hlavy bola ešte silnejšia. Po niekoľkých minutách to vzdala a zaliezla do kúpeľne.
Nad umávadlom bolo už prázne miesto. Ešte včera večer tam bolo zrkadlo, ktoré rozbila. Opláchla si tvár. Vždy jej to na bolesť hlavy postačilo, ale teraz nie. Stále ju bolela. Cítila prenikavú bolesť. Ako by jej hlava bola vo zveráku a pichali do nej niekoľko tisíc ihiel. Nikdy ju až takto nebolela hlava. Určite v tom mal niekto prsty. Ale kto? A hlavne...ako?
O chvíľu sa už musela pridržať umývadla, čo sa jej podlamovali kolená. Vôbec sa na nich nevedela udržať...ale prečo? Zatmelo sa jej pred očami a jediné, čo videla, bola tma....
Lucy ráno vstala s veľmi dobrou náladou. Pretrela si oči a rýchlo vstala. opatrne položila Mia na vankúš, ktorý len zamňaučal na náznak vďaky a spal ďalej. Pomaly došla až ku kúpeľnovým dverám, keď hlasito zakričala. Zdesene sa zosunula k jej kamarátke, ktorá biela ako stena ležala pri umyvadle. Z očí s ajej drali slzy. Chcela jej rýchlo nahmatať pulz, ale tak sa jej triasli ruky, že to nedokázala.
Rozospatá Lily sa šla pozrieť do kúpeľne, čo sa deje.
"Lucy, prečo tak kričíš?" spýtala sa jej a hlasito zívla. Všimla si, ako lucy sedí na zemi, ale nevedela povedať, pri čom.
"Lucy?" spýtala sa je. Vedela, že tu niečo nehrá.
"A-alectra. Našla som ju tu..." povedala uplakane. Vtedy videla nehybné telo svojej tretej kamarátky. Lily najprv nevedela, čo robiť. Potom sa však prebrala z tranzu a pribehla k Alectre. Rýchlo jej nahmatala pulz a vydýchla si.
"Ešte žije. Ale čo sa jej stalo?" spýtala sa Lily svojej hnedovlasej kamarátky.
"Neviem...Našla som ju takto." povedala medzi vzlykmi.
"Musíme ju dopraviť na ošetrovňu." povedala Lily. Lucy iba prikývla. Vyťiahla svoj prútik a namierila na svoju kamarátku.
"Petrificus totalus!" Alectrino nehybné telo sa podobalo skôr na sochu. Pomocou levitačného kúzla s ňou zišli po schodoch. Lucy sa o ňu veľmi bála po tom včerajšku. Nedokázala sa na ňu ani pozerať.
_________________________________
Alectra bola v temnote. Áno, iba tak sa to dalo nazvať. Všade naokolo bola tma, iba malé modré guličky poletovali okolo nej.
Vôbec tomu nechápala. Veď ešte predchvíľou bola v kúpeľni a trápila sa nad bolesťou hlavy. Tak kde je teraz? Otázka na jej odpoveď prišla ešte rýchlejšie, než si stihla predstaviť. oproti nej stála jej matka.
"Alectra, som rada, že si tu." povedala chladne, bez žiadného náznaku citu.
"Čo chceš?!" vybafla na ňu. Chcela si vo vrecku nahmatať svoj prútik, ale žiadny nenašla.
"Hľadáš márne, u seba ho nemáš!" povedala, keď videla, čo chce jej dcéra urobiť.
"Čo chceš?! Ako som sa sem dostala?!" zopakovala znova.
"Toto je len kúzlo. Chcem ti ukázať jednu vec...možno ťa to bude zaujímať. Tak totiž dopadnú tvoji priatelia ak ma neuposlúchneš!"
"Ako ti mám veriť? Neverím ti ani nos medzi očami!" predsedila medzi zuby.
"Takýmto tónom so mnou nehovor! Ešte stále som tvoja matka!" zakričala nazlostene. Alectru znovu začala bolieť hlava. Bola to presne tá bolesť, čo ráno.
"Už vieš, kto ti spôsobil tú bolesť?" zasmiala sa. Ten smiech bol veľmi chladný. Al chcela myslieť na iné veci. Na kamarátky, Siriusa, Jamesa, Remusa, no mala pocit, že na všetko zabudla. Mala pocit, že v hlave mala úplné prázdno.
O chvíľu bolesť prestala a konečne sa mohla narovnať. S veľkou nenávisťou sa svojej matke pokzrela do očí a čakala. Čakala, čo bude.
"Dobre pozeraj. Uvidíš to len raz!" povedala chladne. Alectra sa ešte vias zamračila a začala sa prepadať.
Rozospatá Lily sa šla pozrieť do kúpeľne, čo sa deje.
"Lucy, prečo tak kričíš?" spýtala sa jej a hlasito zívla. Všimla si, ako lucy sedí na zemi, ale nevedela povedať, pri čom.
"Lucy?" spýtala sa je. Vedela, že tu niečo nehrá.
"A-alectra. Našla som ju tu..." povedala uplakane. Vtedy videla nehybné telo svojej tretej kamarátky. Lily najprv nevedela, čo robiť. Potom sa však prebrala z tranzu a pribehla k Alectre. Rýchlo jej nahmatala pulz a vydýchla si.
"Ešte žije. Ale čo sa jej stalo?" spýtala sa Lily svojej hnedovlasej kamarátky.
"Neviem...Našla som ju takto." povedala medzi vzlykmi.
"Musíme ju dopraviť na ošetrovňu." povedala Lily. Lucy iba prikývla. Vyťiahla svoj prútik a namierila na svoju kamarátku.
"Petrificus totalus!" Alectrino nehybné telo sa podobalo skôr na sochu. Pomocou levitačného kúzla s ňou zišli po schodoch. Lucy sa o ňu veľmi bála po tom včerajšku. Nedokázala sa na ňu ani pozerať.
_________________________________
Alectra bola v temnote. Áno, iba tak sa to dalo nazvať. Všade naokolo bola tma, iba malé modré guličky poletovali okolo nej.
Vôbec tomu nechápala. Veď ešte predchvíľou bola v kúpeľni a trápila sa nad bolesťou hlavy. Tak kde je teraz? Otázka na jej odpoveď prišla ešte rýchlejšie, než si stihla predstaviť. oproti nej stála jej matka.
"Alectra, som rada, že si tu." povedala chladne, bez žiadného náznaku citu.
"Čo chceš?!" vybafla na ňu. Chcela si vo vrecku nahmatať svoj prútik, ale žiadny nenašla.
"Hľadáš márne, u seba ho nemáš!" povedala, keď videla, čo chce jej dcéra urobiť.
"Čo chceš?! Ako som sa sem dostala?!" zopakovala znova.
"Toto je len kúzlo. Chcem ti ukázať jednu vec...možno ťa to bude zaujímať. Tak totiž dopadnú tvoji priatelia ak ma neuposlúchneš!"
"Ako ti mám veriť? Neverím ti ani nos medzi očami!" predsedila medzi zuby.
"Takýmto tónom so mnou nehovor! Ešte stále som tvoja matka!" zakričala nazlostene. Alectru znovu začala bolieť hlava. Bola to presne tá bolesť, čo ráno.
"Už vieš, kto ti spôsobil tú bolesť?" zasmiala sa. Ten smiech bol veľmi chladný. Al chcela myslieť na iné veci. Na kamarátky, Siriusa, Jamesa, Remusa, no mala pocit, že na všetko zabudla. Mala pocit, že v hlave mala úplné prázdno.
O chvíľu bolesť prestala a konečne sa mohla narovnať. S veľkou nenávisťou sa svojej matke pokzrela do očí a čakala. Čakala, čo bude.
"Dobre pozeraj. Uvidíš to len raz!" povedala chladne. Alectra sa ešte vias zamračila a začala sa prepadať.
Ocitla sa na opustenom cintoríne. Všade bolo prázdno a zdvíhala sa tma. Alectra nechápala, čo tam robí, ale určite to musí mať nejaký zmysel. Zrazu jej pohľad spočinul na jednom hrobe, ktorý jej úplne vyrazil dych.
Lucy Brownová
Narodená 18.5.1960 Zomrela: 31.10.1981
Narodená 18.5.1960 Zomrela: 31.10.1981
Alectra sa zosunula k zemi. Tak Lucy bola mŕtva? Ale ako? Kto za to mohol? Potom zbadala hrob vedľa Lucynho.
Lily Evansová
Narodená 13.3.1960 Zomrela:3110.1981
Alectrino srdce sa rozpadalo na márne kúsky. O to rýchlejšie, keď zbadala aj ďaľšie mená. Sirius Black, Remus Lupin, James Potter.
Nechápala tomu. To nemôže byť pravda. Určite je to lož. Matka ju chce oklamať. Znovu si necítila rovnú zem pod nohami. A opúť pred ňou stála matka.
"Tak čo hovoríš teraz?!" spýtala sa jej posmešne.
"To bola lož!" sykla od hnevu a zotierala si slzy.
"Nie, Alectra. To nie je lož, iba holá skutočnosť. Ich a aj tvoja budúcnosť!"
"Klameš! Neverím ti ani slovo!" zakričala. Posledné slová sa všade okolo ozývali v ozvene.
"Nie, neklamem. Toto je pravda. Za ich smrť si mohla ty! TY!" povedala chladne a na tvári mala škleb.
"Nie! NIE! POČUJEŠ?! Nikdy by som ib NEULÍŽILA!" zakričala zúfalo.
"Dobre si to rozmysli. Vieš, čo si máš vybrať. Priatelia alebo ich smrť? A vieš čo od teba požadujem!" povedala prísne.
"Prečo? Nič som ti neurobila!" povedala uplakano. Už sa ani nebránila slzám.
"Vzchop sa. Takto sa ženy z našeho rodu nesprávajú!"
"Ty si to nepochopila? Ja niesom ako ty! Niesom ako "ženy" z nášho rodu! Nechcem s ním mať nič spoločné!"
"Nemáš na výber. Rozhodni sa však správne. Keď sa tieto presýpacie hodiny preypú, prídem si pre odpoveď!" povedala chladne a rozplynula sa v tme...
____________________________
"Hej, Paroháč, vstávaj!" budil ho ráno Sirius.
"Hm....nechaj ma späť!" povedal rozospalo a otočil sa na druhý bok.
"James, no tak! Vstávaj! Pozri na Námesačníka." povedal veselo Sirius. S úsmevom sa otočil na svojho trestieho kamaráta, ktorý spal sladko, ako kojenec.
"A čo ja s ním?" spýtal sa mrzuto James a hľadal svoje okuliare.
"No...keby sme ho trošku zobudili." zasmial sa.
"A ako?" spýtal sa James, ktorý mal ešte stále zrejme dlhé vedenie.
"Takto." povedal jednoducho. Nahol sa nad Remusovu posteľ a do ucha mu zakričal.
"VSTÁVAŤ!" Remus sa prudko posadil a zmätene sa obzeral. Jediné, čo videl, boli iba pochechtávajúci kamaráti.
"Tichošlap, to si odskáčeš!" zahrmel a rozbehol sa za ním. Smejúci sa Sirius utiekol do prázdnej spoločenskej miestnosti. Obaja sa zastacili až na schodoch, keď si všimli Lily a Lucy ako smune sedia v kreslách, bez Alectri. Sirius ihneď zamieril k nim.
"Nazdar, kde je Al?" spýtal sa veselo. Lucy sa pri jej mene ešte viac rozplakala.
"Je na ošetrovni." povedala potichu Lily.
"Ešte s tou rukou?" spýtal sa a sadol si k nim.
"Nie. Dnes ráno, nevieme ako sa to stalo,....našli sme ju v bezvedomí, po nejakom kúzle." povedala Lily neprítomne.
"A dostane sa z toho. Nie?" spýtal sa trochu znepokojene. Lucy sa na neho uplakane pozrela. "To ani Pomfreyová ešte nevie."
_________________________
Alectra pozorovala, ako sa posledné zrniečka piesku presypali. O chvíľu sa tam zjavila jej matka. Položila jej len jdinú otázku.
"Tak ako si sa rozhodla?!" opýtala sa chladne. Alectra jej nenávistne pozrela do očí a prikývla.
Lily Evansová
Narodená 13.3.1960 Zomrela:3110.1981
Alectrino srdce sa rozpadalo na márne kúsky. O to rýchlejšie, keď zbadala aj ďaľšie mená. Sirius Black, Remus Lupin, James Potter.
Nechápala tomu. To nemôže byť pravda. Určite je to lož. Matka ju chce oklamať. Znovu si necítila rovnú zem pod nohami. A opúť pred ňou stála matka.
"Tak čo hovoríš teraz?!" spýtala sa jej posmešne.
"To bola lož!" sykla od hnevu a zotierala si slzy.
"Nie, Alectra. To nie je lož, iba holá skutočnosť. Ich a aj tvoja budúcnosť!"
"Klameš! Neverím ti ani slovo!" zakričala. Posledné slová sa všade okolo ozývali v ozvene.
"Nie, neklamem. Toto je pravda. Za ich smrť si mohla ty! TY!" povedala chladne a na tvári mala škleb.
"Nie! NIE! POČUJEŠ?! Nikdy by som ib NEULÍŽILA!" zakričala zúfalo.
"Dobre si to rozmysli. Vieš, čo si máš vybrať. Priatelia alebo ich smrť? A vieš čo od teba požadujem!" povedala prísne.
"Prečo? Nič som ti neurobila!" povedala uplakano. Už sa ani nebránila slzám.
"Vzchop sa. Takto sa ženy z našeho rodu nesprávajú!"
"Ty si to nepochopila? Ja niesom ako ty! Niesom ako "ženy" z nášho rodu! Nechcem s ním mať nič spoločné!"
"Nemáš na výber. Rozhodni sa však správne. Keď sa tieto presýpacie hodiny preypú, prídem si pre odpoveď!" povedala chladne a rozplynula sa v tme...
____________________________
"Hej, Paroháč, vstávaj!" budil ho ráno Sirius.
"Hm....nechaj ma späť!" povedal rozospalo a otočil sa na druhý bok.
"James, no tak! Vstávaj! Pozri na Námesačníka." povedal veselo Sirius. S úsmevom sa otočil na svojho trestieho kamaráta, ktorý spal sladko, ako kojenec.
"A čo ja s ním?" spýtal sa mrzuto James a hľadal svoje okuliare.
"No...keby sme ho trošku zobudili." zasmial sa.
"A ako?" spýtal sa James, ktorý mal ešte stále zrejme dlhé vedenie.
"Takto." povedal jednoducho. Nahol sa nad Remusovu posteľ a do ucha mu zakričal.
"VSTÁVAŤ!" Remus sa prudko posadil a zmätene sa obzeral. Jediné, čo videl, boli iba pochechtávajúci kamaráti.
"Tichošlap, to si odskáčeš!" zahrmel a rozbehol sa za ním. Smejúci sa Sirius utiekol do prázdnej spoločenskej miestnosti. Obaja sa zastacili až na schodoch, keď si všimli Lily a Lucy ako smune sedia v kreslách, bez Alectri. Sirius ihneď zamieril k nim.
"Nazdar, kde je Al?" spýtal sa veselo. Lucy sa pri jej mene ešte viac rozplakala.
"Je na ošetrovni." povedala potichu Lily.
"Ešte s tou rukou?" spýtal sa a sadol si k nim.
"Nie. Dnes ráno, nevieme ako sa to stalo,....našli sme ju v bezvedomí, po nejakom kúzle." povedala Lily neprítomne.
"A dostane sa z toho. Nie?" spýtal sa trochu znepokojene. Lucy sa na neho uplakane pozrela. "To ani Pomfreyová ešte nevie."
_________________________
Alectra pozorovala, ako sa posledné zrniečka piesku presypali. O chvíľu sa tam zjavila jej matka. Položila jej len jdinú otázku.
"Tak ako si sa rozhodla?!" opýtala sa chladne. Alectra jej nenávistne pozrela do očí a prikývla.









Jen mám takový dotaz, jelikož podle J.K.R. se Lily narodila 30.1.1960, ne? No to je jedno, je to tvoje povídka :D