"A naozaj nechceš ísť s nami?" spýtala sa Lucy svojej čiernovlasej kamarátky. Bolo už veľmi neskoro, tak na chodbách boli len starší študenti, ktorí sa vracali z knižnice.
"Nie, nemôžem. Tučná pani by ma nepustila." usmiala sa Alectra.
"Ale Al, môžeme sa opýtať Dumbledora. Možno by to povolil." povedala Lily.
"Dobre, o tom sa ešte dohodneme, už musím ísť. Vieš, ako dlho to trvá, než sa dostanem dole?" zasmiala sa.
"Ani nie, ale aj my to máme docela ďaleko." usmiala sa Lucy.
"Zajtra teda spolu pôjdeme do Rokwillu?" spýtala sa.
"Samozrjme, Musím kúpiť darček Chrisovi. Po prázdninách prídu oni sem. Nebude to úžasné?" zasnila sa Lily.
"Áno, poď ty, musím kúpiť darček Chrisovi, lebo sa z toho zbláznim." zazubila sa hnedovláska. Aj Alectra sa musela zasmiať, keď videla, akú grimasu Lily urobila.
"Dobre baby, ja už musím ísť." povedala smutne Alectra. Lily s Lucy sa na ňu smutne pozreli. Potom sa na ňu vrhli a nastalo skupinové objatie.
"Nie, nemôžem. Tučná pani by ma nepustila." usmiala sa Alectra.
"Ale Al, môžeme sa opýtať Dumbledora. Možno by to povolil." povedala Lily.
"Dobre, o tom sa ešte dohodneme, už musím ísť. Vieš, ako dlho to trvá, než sa dostanem dole?" zasmiala sa.
"Ani nie, ale aj my to máme docela ďaleko." usmiala sa Lucy.
"Zajtra teda spolu pôjdeme do Rokwillu?" spýtala sa.
"Samozrjme, Musím kúpiť darček Chrisovi. Po prázdninách prídu oni sem. Nebude to úžasné?" zasnila sa Lily.
"Áno, poď ty, musím kúpiť darček Chrisovi, lebo sa z toho zbláznim." zazubila sa hnedovláska. Aj Alectra sa musela zasmiať, keď videla, akú grimasu Lily urobila.
"Dobre baby, ja už musím ísť." povedala smutne Alectra. Lily s Lucy sa na ňu smutne pozreli. Potom sa na ňu vrhli a nastalo skupinové objatie.
Po dlhej chvíli už Alectra kráčala s veľou nechuťou do spoločenskej miestnosti. S Lucy a Lily si rozumela ako sestra a teraz sa od nich bude musieť znovu rozdeliť. Ona bola v Slizoline, vo fakulte, ktorou pohŕdala. Malo to ale niečo do seba. Už nie je slabá a vie sa sama brániť. Vie skrývať svoje city a nik si do nej nedovoluje.
Povedala heslo a vstúpila dnu, do spoločenskej miestnosti. Skoro nik tam nebol, iba Malfoyova banda si rozvalovala svoje urodzené zadky na kožených kreslách. Chcela prejsť okolo nich bez povšimnutia. Stačilo jej, že s Bellou a Kate mala spoločnú spáľňu.
"Hej Alectra, stoj!" zakričal na ňu niekto, keď už šla hore po schodoch. Nútene sa otočila. Videla, ako za ňou stojí Bella.
"Čo chceš!" vyštekla na ňu.
"Nemala by si byť na svojich kamarátov taká zlá." povedala povýšene Bellatrix.
"Vy, že ste moji kamaráti? Nebuď smiešna." zasmiala sa Alectra.
"Predtým, ako si sa začala baviť s tými humusáčkami sme ti boli dobrí. Však?"
"Takto o nich nehovor." predsedila medzi zubami Alectra.
"Ale, ale. Našli sme tvoje slabé miesto." uchechtla sa Bella.
"Zalez do diery, odkiaľ si prišla." zavrčala Alectra.
"Ako sa opovažuješ takto so mnou hovoriť?" skríkla Bellatrix a vyťiahla na ňu prútik.
"Ale Bella, nechceš si snaď ublížiť. Odlož to svoje drevo niekam preč, lebo si ešte vypichneš oko." zasmiala sa Alectrra.
"Expelliarmus!" Alectra sa jej kliadbe iba s ladnosťou vyhla.
"Bella, mala by si sa to konečne naučiť." zasmiala sa Alectra.
"Ty-ty..."
"Áno?" spýtala sa Alectra veselo.
"Ty...." začala hovoriť Bella, ktorá bola už od hnevu celá červená.
"Bella, nemrač sa. Budeš mať vrásky."
"Ty mrcha!" zrevala Bella.
"Bella, nechaj ju, nestojí ti za to." ozval sa niekto s prizerajúcich.
"Daj mi pokoj Snape!" zrevala na neho Bella.
"Bella, má pravdu, poď sem." povedal jej Lucius.
"Máš šťastie mrcha, teraz ťa nechám tak!" zavrčala Bella a odišla späť, sadnúť si.
Alectra sa len usmiala a pokračovala vo svojej ceste do dievčenských spáľní. Vzala si svoj denník a knihu, zastrela zelené závesy na svojej posteli a zabezpečila proti vniknutiu. Neverila, že by jej Bella neublížila a ak sa o niečo pokúsi, bude mať nádherné, kriklavo ružové vlasy.
Začala si čítať knihu o bielej mágií. Vždy ju to fascinovalo, len keď bola tu, nikdy to nemohla čítať. Jedine v knižnici, alebo potajne v noci.
Lucy s Lily sa pomaly vracali do spoločenskej miesnoti. Veľmi veselo sa rozprávali, dneskajšok si užili.
"Tak čo hovoríš na to, čo nám povedala Alectra?" spýtala sa Lily.
"Som veľmi prekvapená, že nám to povedala." povedala Lucy.
"Aj ja. Ale zajtra ju musíme poriadne rozveseliť." usmialo sa dievča so smaragdovými očami.
"Ja sa tak teším do Rokwillu." povedala veselo Lucy.
"Aj ja. Musím ale niečo kúpiť Chrisovi." povedala Lily.
"O tom sme sa už rozprávali. Pomôžeme ti s Alectrou niečo vy,yslieť. Potom sa musím ale ešte zastaviť niečo kúpiť Miovi. Dochádzajú mu granulky." povedala Lucy.
"To bolo vtedy od Siriusa milé, že ti ho kúpil." usmiala sa Lily.
"Musíš o ňom hovoriť?" zamračila sa Lucy.
"Áno musím. Musíš si ty konečne uvedomiť, že mu na tebe záleží. nemôžeš sa k nemu tak správať." povedala vážne Lily.
"On sa nemal tak správať ku mne. Nemal ma na každom rohu bozkávať, keď som nechcela. Mal ma nechať tak! Nenávidím ho za to!" zakričala. Lenže to bolo trochu hlasnejšie. Lily sa nervózne otočila. Za nimi šiel takmer nepočuteľne Sirius s Jamesom. Lucy sa tiež otočila a videla, ako sa Sirius tvári. Teraz jej to prišlo veľmi ľúto. Tváril sa zničene. Ako by sa mu srdce rozpadlo na tisíc kúskov a nemohol zo zeme zdvihnúť ani jeden z nich.
Povedala heslo a vstúpila dnu, do spoločenskej miestnosti. Skoro nik tam nebol, iba Malfoyova banda si rozvalovala svoje urodzené zadky na kožených kreslách. Chcela prejsť okolo nich bez povšimnutia. Stačilo jej, že s Bellou a Kate mala spoločnú spáľňu.
"Hej Alectra, stoj!" zakričal na ňu niekto, keď už šla hore po schodoch. Nútene sa otočila. Videla, ako za ňou stojí Bella.
"Čo chceš!" vyštekla na ňu.
"Nemala by si byť na svojich kamarátov taká zlá." povedala povýšene Bellatrix.
"Vy, že ste moji kamaráti? Nebuď smiešna." zasmiala sa Alectra.
"Predtým, ako si sa začala baviť s tými humusáčkami sme ti boli dobrí. Však?"
"Takto o nich nehovor." predsedila medzi zubami Alectra.
"Ale, ale. Našli sme tvoje slabé miesto." uchechtla sa Bella.
"Zalez do diery, odkiaľ si prišla." zavrčala Alectra.
"Ako sa opovažuješ takto so mnou hovoriť?" skríkla Bellatrix a vyťiahla na ňu prútik.
"Ale Bella, nechceš si snaď ublížiť. Odlož to svoje drevo niekam preč, lebo si ešte vypichneš oko." zasmiala sa Alectrra.
"Expelliarmus!" Alectra sa jej kliadbe iba s ladnosťou vyhla.
"Bella, mala by si sa to konečne naučiť." zasmiala sa Alectra.
"Ty-ty..."
"Áno?" spýtala sa Alectra veselo.
"Ty...." začala hovoriť Bella, ktorá bola už od hnevu celá červená.
"Bella, nemrač sa. Budeš mať vrásky."
"Ty mrcha!" zrevala Bella.
"Bella, nechaj ju, nestojí ti za to." ozval sa niekto s prizerajúcich.
"Daj mi pokoj Snape!" zrevala na neho Bella.
"Bella, má pravdu, poď sem." povedal jej Lucius.
"Máš šťastie mrcha, teraz ťa nechám tak!" zavrčala Bella a odišla späť, sadnúť si.
Alectra sa len usmiala a pokračovala vo svojej ceste do dievčenských spáľní. Vzala si svoj denník a knihu, zastrela zelené závesy na svojej posteli a zabezpečila proti vniknutiu. Neverila, že by jej Bella neublížila a ak sa o niečo pokúsi, bude mať nádherné, kriklavo ružové vlasy.
Začala si čítať knihu o bielej mágií. Vždy ju to fascinovalo, len keď bola tu, nikdy to nemohla čítať. Jedine v knižnici, alebo potajne v noci.
Lucy s Lily sa pomaly vracali do spoločenskej miesnoti. Veľmi veselo sa rozprávali, dneskajšok si užili.
"Tak čo hovoríš na to, čo nám povedala Alectra?" spýtala sa Lily.
"Som veľmi prekvapená, že nám to povedala." povedala Lucy.
"Aj ja. Ale zajtra ju musíme poriadne rozveseliť." usmialo sa dievča so smaragdovými očami.
"Ja sa tak teším do Rokwillu." povedala veselo Lucy.
"Aj ja. Musím ale niečo kúpiť Chrisovi." povedala Lily.
"O tom sme sa už rozprávali. Pomôžeme ti s Alectrou niečo vy,yslieť. Potom sa musím ale ešte zastaviť niečo kúpiť Miovi. Dochádzajú mu granulky." povedala Lucy.
"To bolo vtedy od Siriusa milé, že ti ho kúpil." usmiala sa Lily.
"Musíš o ňom hovoriť?" zamračila sa Lucy.
"Áno musím. Musíš si ty konečne uvedomiť, že mu na tebe záleží. nemôžeš sa k nemu tak správať." povedala vážne Lily.
"On sa nemal tak správať ku mne. Nemal ma na každom rohu bozkávať, keď som nechcela. Mal ma nechať tak! Nenávidím ho za to!" zakričala. Lenže to bolo trochu hlasnejšie. Lily sa nervózne otočila. Za nimi šiel takmer nepočuteľne Sirius s Jamesom. Lucy sa tiež otočila a videla, ako sa Sirius tvári. Teraz jej to prišlo veľmi ľúto. Tváril sa zničene. Ako by sa mu srdce rozpadlo na tisíc kúskov a nemohol zo zeme zdvihnúť ani jeden z nich.
Sirius sa cítil pod psa. Tak veľmi ju mal rád....tak veľmi ju miloval a ona ho nenávidela. Neveriacky na ňu pozeral. Jej pohľad sa zdal byť previnilý, ale on tomu neveril. Otočil sa a rýchlim krokom sa vybral na najvyššie poschodie, priamo do astronomickej veže....
Lucy zakrútila hlavou a znova šla s Lily do spoločenskej miestnosti, aj keď teraz boli ticho. Nechcela mu ublížiť...Musela uznať, že to, čo povedala, bolo naozaj prehnané až kruté. Ale stalo sa a to čo sa stane, nejde vrátiť späť.
Preliezli cez otvor a vstúpili do teplej miestnosti. Skoro nik tu nebol, iba Remus sedel pri krbe a písal domáce úlohy. Lucy sa tam ani nepozrela a prešla do dievčenkých spáľní.
"Lucy!" zakričal za ňou Remus, ale ona si ho nevšímala, iba ďalej pokračovala vo svojej ceste ako telo bez ducha. Lily zašla k Remusovi.
"Čo sa stalo?" spýtal sa prekvapene.
"Ale nič, iba nemá dobrú náladu." odpovedala Lily. Nevedela, či mu má povedať pravdu, pretože by mu musela povedať aj to, čo sa stalo medzi Siriusom a Lucy.
Lucy si zničene ľahla na posteľ. Prečo ju to tak trápi? On trápil doteraz ju. Stále ju prenasledoval a provokoval. Stále sa pamätá na cestu vlakom.
"Brownová, čo si si to urobila s vlasmi?"spýtal sa ihneď, ako ju zbadal.
"Vidím, že mozog ešte nemáš."odsekla Lucy.
Vtedy si prefarbila vlasy. Bol taký zlatý, ako sa na ňu prekvapene pozeral. Na ten pohľad nikdy nezabudne. Zrazu jej niečo zamňaučalo pri nohách. Nadvihla trochu hlavu, bol to Mio. Smutne sa na ňu pozeral. Milo sa na neho usmiala a vzala ho na ruky. Začala ho škrabkať za uškami. Už dávnejšie zistila, že sa mu to veľmi páči. Znovu sa zamyslela. Myslela na to, ako so Sebastianom a Lily strávila prvé poobedie. Bolo jej vtedy tak dobre. Bola šťastná, keď si ju vtedy Sebastian všimol, a ako sa jej zastal pred Blackom.
"Aho Lucy." pozravil vysoký hnedovlasý chlapec.
"Ahoj Sebastian."usmiala sa Lucy.
"Čo budeš teraz robiť?"
"Ideme aj s Lily k jazeru. Nechceš sa pridať?"
"A to nebude vadiť Lily..."
"Nie, to určite nebude." Povedala a odišla za Lily.
"Nazdar Brownová. Tešíš sa na výmenný pobyt?"
"Áno, pretože tam nebudeš ty!"odsekla.
"Mám pre tebasrdcervúcu správu. McGonnagalová mi teraz povedala, že idem namiesto Remusa."
"To je snaď zlý sen."
"Nie neni. Si rada?"
"Bola by som radšej, keby namiesto teba ide obrovský mäsožravý slimák."
"Som potešený, že sa tak tešíš."zazubil sa.
"Neotravuj ma už!"zavrčala Lucy.
"Ale, ale. Volakto tu nemá dobrú náladu."
"Mám ju vždy zlú, keď vidím teba!"
"No tak Black, už ju nechaj!"zaplietol sa do rozhovoru Sebastian.
"Ale Orsino, nehraj sa tu na záchrancu a choď si po svojom!"
"Nie. Som tu s Lucy a Lily a vy sa k nim už nebudete približovať!"
"A ak neposlúchnem? Čo mi urobiš?!"
Na to Sebastian vytiahol prútik.
"Už sa ťa bojíme."povedal Sirius a s Jamesom sa začal smiať.
"To by ste sa mali! A už vypadnite!"
"Lebo čo. Napadneš nás?"
"Expelliarmus!"zakričal Sebastian. Sirius sa tomu len ladne uhol.
"To je všetko čo dokážeš?"zasmial sa Black.
"Expelliarmus!" Kúzlo Siriusa trafilo a odhodilo niekoľko metrov dozadu.
Kto by vtedy povedal, že z jej záchrancu sa stane magor, ktorý ju len využil?
Vtedy bola nahnevaná na celý svet. Ešte, že mala kamarátku, ktorá jej pomohla z toho dostať a kamarátov, ktorý jej pomohli sa mu pomstiť.
"Lucy, čo sa ti stalo?"
"Sebastian. On...videla som ho, ako sa bozkáva s inou."povedala Lucy a ešte viac sa rozplakala.
"To mi je ľúto. Nechceš si sadnúť tam k nám?"spýtala sa Lily a objala Lucy.
"Nie..potrebujem byť sama."povedala smutne.
"Dobre, tak ja ťa tu nechám."povedala Lily a odišla späť k záškodníkom.
"Ahoj Sebastian."
"Ahoj."odvetil jej sladko.
"Môžem sa ťa niečo spýtať?"
"Samozrejme." Lily nenápadne vytiahla prútik a namierila na Sebastiana.
´Sonorus´.
"Iba som sa chcela spýtať, aké máš pyžamo."spýtala sa a milo sa usmiala.
"Ružové s pygmejskými chumáčikmi."ozvalo sa celou Veľkou sieňou. Všetci sa ihneď začali smiať.
"Tak to by som ťa chcela v ňom vidieť."zasimiala sa Lily a vstala od stolu.
Tá pomsta stála za to. Lucy síce nikdy nevidela jeho pyžamo, ale keby ho uvidela, od smiechu by aj padla zo stoličky.
Mierne sa usmiala nad tou myšlienkou. Pretočila sa na pravý bok a tuho objala malého MIa, ktorý medzitým zaspal. Bola šťastná, že má takých úžasných kamarátov. Ale prečo práve jednému z nich ublížila? Aj keď aj on je nespočetne veľa krát ublížil. Hlavne vtedy, keď sa dala do kopy s Remusom a on na ňu použil elixír lásky. Už vtedy ju mal rád? Zrejme áno, alebo si chcel len niečo dokázať. Ale aj tak,...
To čo prežila so Siriusom sa nedalo zabudnúť. Istým spôsobom ho mala radšej ako kamaráta, ale má Remusa! Síce túto vetu si opakuje stále, akonáhle začne myslieť na čiernovlasého chlapca s búrkovými očami, ale je to tak. Musí jednoducho zabudnúť na Siriusa Blacka! Musí začať žiť iba pre Remusa!
Po dlhom premýšľaní zaspala. Našťastie, nemala v noci žiadne sny.
"Lucy, vstávaj!" budila ju jemne Lily. Hnedovláska iba opatrne otvorila svoje hnedé, veľké oči a zmätene sa poobzerala po izbe.
"To už je ráno?" spýtala sa ešte rozospato.
"Áno, tak vstávaj, pretože sa máme zachvíľu stretnúť s Alectrou." usmiala sa Lily.
"A čo si mám obliecť?" spýtala sa zhrozene Lucy.
"Už som ti nachystala. Rifle, modrý rolák, čierny kabát nad kolená a biele rukavice so šálom." usmiala sa Lily a ukázala na koniec postele, kde to bolo pekne poskladané.
"Ďakujem, neviem, čo by som bez teba robila." zazubila sa Lucy a začala sa obliekať.
"A prečo si včera nešla za Remusom?" spýtala sa jej po chvíli.
"Neviem....bola som nejaká bez nálady." odpovedala Lucy.
"Aha...po tom čo si povedala Siriusovi však?" spýtala sa Lily. Lucy iba prikývla.
"Lucy, mňa nemusíš klamať. Viem, že ho máš rada a že to zapieraš."
"Bolo to tak, ale už nie!" povedala rozhodne.
"Odkedy?" spýtala sa neveriacky Lily.
"Od včera!" povedala Lucy a spolu vyšli zo spáľne rovno do Veľkej siene, za Alectrou.
Preliezli cez otvor a vstúpili do teplej miestnosti. Skoro nik tu nebol, iba Remus sedel pri krbe a písal domáce úlohy. Lucy sa tam ani nepozrela a prešla do dievčenkých spáľní.
"Lucy!" zakričal za ňou Remus, ale ona si ho nevšímala, iba ďalej pokračovala vo svojej ceste ako telo bez ducha. Lily zašla k Remusovi.
"Čo sa stalo?" spýtal sa prekvapene.
"Ale nič, iba nemá dobrú náladu." odpovedala Lily. Nevedela, či mu má povedať pravdu, pretože by mu musela povedať aj to, čo sa stalo medzi Siriusom a Lucy.
Lucy si zničene ľahla na posteľ. Prečo ju to tak trápi? On trápil doteraz ju. Stále ju prenasledoval a provokoval. Stále sa pamätá na cestu vlakom.
"Brownová, čo si si to urobila s vlasmi?"spýtal sa ihneď, ako ju zbadal.
"Vidím, že mozog ešte nemáš."odsekla Lucy.
Vtedy si prefarbila vlasy. Bol taký zlatý, ako sa na ňu prekvapene pozeral. Na ten pohľad nikdy nezabudne. Zrazu jej niečo zamňaučalo pri nohách. Nadvihla trochu hlavu, bol to Mio. Smutne sa na ňu pozeral. Milo sa na neho usmiala a vzala ho na ruky. Začala ho škrabkať za uškami. Už dávnejšie zistila, že sa mu to veľmi páči. Znovu sa zamyslela. Myslela na to, ako so Sebastianom a Lily strávila prvé poobedie. Bolo jej vtedy tak dobre. Bola šťastná, keď si ju vtedy Sebastian všimol, a ako sa jej zastal pred Blackom.
"Aho Lucy." pozravil vysoký hnedovlasý chlapec.
"Ahoj Sebastian."usmiala sa Lucy.
"Čo budeš teraz robiť?"
"Ideme aj s Lily k jazeru. Nechceš sa pridať?"
"A to nebude vadiť Lily..."
"Nie, to určite nebude." Povedala a odišla za Lily.
"Nazdar Brownová. Tešíš sa na výmenný pobyt?"
"Áno, pretože tam nebudeš ty!"odsekla.
"Mám pre tebasrdcervúcu správu. McGonnagalová mi teraz povedala, že idem namiesto Remusa."
"To je snaď zlý sen."
"Nie neni. Si rada?"
"Bola by som radšej, keby namiesto teba ide obrovský mäsožravý slimák."
"Som potešený, že sa tak tešíš."zazubil sa.
"Neotravuj ma už!"zavrčala Lucy.
"Ale, ale. Volakto tu nemá dobrú náladu."
"Mám ju vždy zlú, keď vidím teba!"
"No tak Black, už ju nechaj!"zaplietol sa do rozhovoru Sebastian.
"Ale Orsino, nehraj sa tu na záchrancu a choď si po svojom!"
"Nie. Som tu s Lucy a Lily a vy sa k nim už nebudete približovať!"
"A ak neposlúchnem? Čo mi urobiš?!"
Na to Sebastian vytiahol prútik.
"Už sa ťa bojíme."povedal Sirius a s Jamesom sa začal smiať.
"To by ste sa mali! A už vypadnite!"
"Lebo čo. Napadneš nás?"
"Expelliarmus!"zakričal Sebastian. Sirius sa tomu len ladne uhol.
"To je všetko čo dokážeš?"zasmial sa Black.
"Expelliarmus!" Kúzlo Siriusa trafilo a odhodilo niekoľko metrov dozadu.
Kto by vtedy povedal, že z jej záchrancu sa stane magor, ktorý ju len využil?
Vtedy bola nahnevaná na celý svet. Ešte, že mala kamarátku, ktorá jej pomohla z toho dostať a kamarátov, ktorý jej pomohli sa mu pomstiť.
"Lucy, čo sa ti stalo?"
"Sebastian. On...videla som ho, ako sa bozkáva s inou."povedala Lucy a ešte viac sa rozplakala.
"To mi je ľúto. Nechceš si sadnúť tam k nám?"spýtala sa Lily a objala Lucy.
"Nie..potrebujem byť sama."povedala smutne.
"Dobre, tak ja ťa tu nechám."povedala Lily a odišla späť k záškodníkom.
"Ahoj Sebastian."
"Ahoj."odvetil jej sladko.
"Môžem sa ťa niečo spýtať?"
"Samozrejme." Lily nenápadne vytiahla prútik a namierila na Sebastiana.
´Sonorus´.
"Iba som sa chcela spýtať, aké máš pyžamo."spýtala sa a milo sa usmiala.
"Ružové s pygmejskými chumáčikmi."ozvalo sa celou Veľkou sieňou. Všetci sa ihneď začali smiať.
"Tak to by som ťa chcela v ňom vidieť."zasimiala sa Lily a vstala od stolu.
Tá pomsta stála za to. Lucy síce nikdy nevidela jeho pyžamo, ale keby ho uvidela, od smiechu by aj padla zo stoličky.
Mierne sa usmiala nad tou myšlienkou. Pretočila sa na pravý bok a tuho objala malého MIa, ktorý medzitým zaspal. Bola šťastná, že má takých úžasných kamarátov. Ale prečo práve jednému z nich ublížila? Aj keď aj on je nespočetne veľa krát ublížil. Hlavne vtedy, keď sa dala do kopy s Remusom a on na ňu použil elixír lásky. Už vtedy ju mal rád? Zrejme áno, alebo si chcel len niečo dokázať. Ale aj tak,...
To čo prežila so Siriusom sa nedalo zabudnúť. Istým spôsobom ho mala radšej ako kamaráta, ale má Remusa! Síce túto vetu si opakuje stále, akonáhle začne myslieť na čiernovlasého chlapca s búrkovými očami, ale je to tak. Musí jednoducho zabudnúť na Siriusa Blacka! Musí začať žiť iba pre Remusa!
Po dlhom premýšľaní zaspala. Našťastie, nemala v noci žiadne sny.
"Lucy, vstávaj!" budila ju jemne Lily. Hnedovláska iba opatrne otvorila svoje hnedé, veľké oči a zmätene sa poobzerala po izbe.
"To už je ráno?" spýtala sa ešte rozospato.
"Áno, tak vstávaj, pretože sa máme zachvíľu stretnúť s Alectrou." usmiala sa Lily.
"A čo si mám obliecť?" spýtala sa zhrozene Lucy.
"Už som ti nachystala. Rifle, modrý rolák, čierny kabát nad kolená a biele rukavice so šálom." usmiala sa Lily a ukázala na koniec postele, kde to bolo pekne poskladané.
"Ďakujem, neviem, čo by som bez teba robila." zazubila sa Lucy a začala sa obliekať.
"A prečo si včera nešla za Remusom?" spýtala sa jej po chvíli.
"Neviem....bola som nejaká bez nálady." odpovedala Lucy.
"Aha...po tom čo si povedala Siriusovi však?" spýtala sa Lily. Lucy iba prikývla.
"Lucy, mňa nemusíš klamať. Viem, že ho máš rada a že to zapieraš."
"Bolo to tak, ale už nie!" povedala rozhodne.
"Odkedy?" spýtala sa neveriacky Lily.
"Od včera!" povedala Lucy a spolu vyšli zo spáľne rovno do Veľkej siene, za Alectrou.








