Lucy sa pozerala z vlaku na blížiaci sa Rokfort. Tak veľmi sa tešila na Remusa. Chcela ho konečne pobozkať, objať. S ním sa cítila v bezpečí. Pobyt na Havaji jej ale rýchlo utiekol. Cítila sa tam veľmi dobre. Marko bol úžasný kamarát. Veľmi sa tešila, keď príde do Rokfortu zase on aj s Christopherom.
"Lucy!"
"Hm?" spýtala sa zamyslene.
"Vlak už zastal, mali by sme vystúpiť." zasmiala sa Lily. Lucy iba prikývla. Vzala s poličky svoj kufor a spolu s Lily vystúpila z vlaku. Začala sa obzerať. Zrazu sa jej pohľad zastavil a pobledlom chlapcovi s medovými vlasmi. Lucy sa doširoka usmiala. Pustila svoj ťažký kufor, ktorý a veľkým rachotom padol na zem. Bez rozmýšľania sa za ním rozbehla.
"Remus!"zakričala a vrhla sa mu okolo krku. Ten ju iba tuho chytil a niekoľkokrát s ňou zatočil. Potom ju pustil a vášnivo pobozkal. V tom bozku bolo všetko. Túžba, láska, neha...Lucy jeho bozk opätovala.
"Som taká rada, že ťa vidím." povedala šťastne.
"Aj ja. Veľmi si mi chýbala." povedal a chytil ju za ruku.
"Čo budeme teraz robiť?" zazubila sa.
"No...ja som ti nachystal melé prekvapenie." povedal.
"Tak načo čakáme." zasmiala sa. Remus iba prikývol. Pustil jej ruku a došiel pre jej kufor. Potom sa spolu vybrali do hradu.
"Hm?" spýtala sa zamyslene.
"Vlak už zastal, mali by sme vystúpiť." zasmiala sa Lily. Lucy iba prikývla. Vzala s poličky svoj kufor a spolu s Lily vystúpila z vlaku. Začala sa obzerať. Zrazu sa jej pohľad zastavil a pobledlom chlapcovi s medovými vlasmi. Lucy sa doširoka usmiala. Pustila svoj ťažký kufor, ktorý a veľkým rachotom padol na zem. Bez rozmýšľania sa za ním rozbehla.
"Remus!"zakričala a vrhla sa mu okolo krku. Ten ju iba tuho chytil a niekoľkokrát s ňou zatočil. Potom ju pustil a vášnivo pobozkal. V tom bozku bolo všetko. Túžba, láska, neha...Lucy jeho bozk opätovala.
"Som taká rada, že ťa vidím." povedala šťastne.
"Aj ja. Veľmi si mi chýbala." povedal a chytil ju za ruku.
"Čo budeme teraz robiť?" zazubila sa.
"No...ja som ti nachystal melé prekvapenie." povedal.
"Tak načo čakáme." zasmiala sa. Remus iba prikývol. Pustil jej ruku a došiel pre jej kufor. Potom sa spolu vybrali do hradu.
Po ceste boli ticho. Lucy niekedy jedným okom pozrela na Remusa. Zdal sa byť veľmi nervózny. Lucy sa to nepozdávalo, ale radšej to nechala tak. Vošli do opustenej chodby na siedmom poschodí. Pustil Lucynu ruku. Trikrát prešiel okolo steny.
"Ehm...Remus? Stalo sa niečo?" spýtala sa Lucy zmätene. Namiesto Remusa jej ale odpovedela stena, na ktorej sa objavili dvere. Remus ju schytil za ruku a dovliekol dnu.
"Ehm...Remus? Stalo sa niečo?" spýtala sa Lucy zmätene. Namiesto Remusa jej ale odpovedela stena, na ktorej sa objavili dvere. Remus ju schytil za ruku a dovliekol dnu.
Zrazu sa objavila v malej miestnosti s krbom. Pred ním boli dve na pohľad pohodlné kresielka, medzi ktorými bol stolík, na ktorom boli položené dva čaje. Remus si sadol do jedného z kresiel a čakal na ňu kým si sadne. Lucy si sadla a pozrela na Remusa. Mala z toho čudný pocit.
"Vieš...ja už som ti dlho chcel niečo povedať." začal hovoriť. "Máš právo to vedieť a pochopím, ak sa so mnou potom rozídeš..."
"Ale prečo by som sa mala s tebou rozísť?" spýtala sa nechápavo.
"Nechaj ma to dopovedať....Vieš, keď som bol malý, tak sa v našej rodine stalo nešťastie. A odvtedy sa zo mňa stal netvor..." povedal potichšie.
"Ako to myslíš?" spýtala sa zamračene Lucy.
"Každý mesiac sa mením na vlkodlaka." povedal ticho Remus a sklonil hlavu. Lucy sa na neho neveriacky pozerala. Prečo jej to povedal až teraz?
"A prečo mi to hovoríš až teraz?" spýtala sa dotknuto.
"Nemal som odvahu. Bál som sa, že...."
"Mal si mi to povedať. Mala som ťa rada aj predtým a budem ťa mať rada aj potom." usmiala sa Lucy. Remus sa jej pozrel do očí, ako by nechcel veriť, čo mu povedala.
"Remus, ja ťa mám rada. ezáleží na tom, či si vlkodlak alebo nie. Doteraz si mi neublížil, tak sa nemám čoho báť." povedala.
Remus sa usmial a tuho ju objal. Lucy sa cítila šťastná. Konečne jej už nebude viac klamať. Konečne už nebudú mať žiadne tajomstvá.
Potom sa jej zahľadel do čokoládovo hnedých očí. Začal sa v nich utápať. Lucy sa pomaly priblížila a nežne ho pobozkala.
"Ale prečo by som sa mala s tebou rozísť?" spýtala sa nechápavo.
"Nechaj ma to dopovedať....Vieš, keď som bol malý, tak sa v našej rodine stalo nešťastie. A odvtedy sa zo mňa stal netvor..." povedal potichšie.
"Ako to myslíš?" spýtala sa zamračene Lucy.
"Každý mesiac sa mením na vlkodlaka." povedal ticho Remus a sklonil hlavu. Lucy sa na neho neveriacky pozerala. Prečo jej to povedal až teraz?
"A prečo mi to hovoríš až teraz?" spýtala sa dotknuto.
"Nemal som odvahu. Bál som sa, že...."
"Mal si mi to povedať. Mala som ťa rada aj predtým a budem ťa mať rada aj potom." usmiala sa Lucy. Remus sa jej pozrel do očí, ako by nechcel veriť, čo mu povedala.
"Remus, ja ťa mám rada. ezáleží na tom, či si vlkodlak alebo nie. Doteraz si mi neublížil, tak sa nemám čoho báť." povedala.
Remus sa usmial a tuho ju objal. Lucy sa cítila šťastná. Konečne jej už nebude viac klamať. Konečne už nebudú mať žiadne tajomstvá.
Potom sa jej zahľadel do čokoládovo hnedých očí. Začal sa v nich utápať. Lucy sa pomaly priblížila a nežne ho pobozkala.
Lily sedela sama v spoločenskej miestosti. Stále čakala na Lucy, ktorá sa pred niekoľkými hodinami niekam vytratila aj s Remusom.
Pozerala do krbu, v ktorom tancovali malé ohnivé plamienky. Spomínala na chvíle s Christopherom. Teraz ho uvidí až o mesiac. Čo bude dovtedy robiť? Lucy bude stále s Remusom. Nikoho iného okrem nej nemá.
Na prázdniny už ísť nemôže, pretože vlak odišiel včera...Aspoň, že si stihla nakúpiť vianočné darčeky pre všetkých.
Pozerala do krbu, v ktorom tancovali malé ohnivé plamienky. Spomínala na chvíle s Christopherom. Teraz ho uvidí až o mesiac. Čo bude dovtedy robiť? Lucy bude stále s Remusom. Nikoho iného okrem nej nemá.
Na prázdniny už ísť nemôže, pretože vlak odišiel včera...Aspoň, že si stihla nakúpiť vianočné darčeky pre všetkých.
"Ahoj Lily." pozdravil ju chlapec v okuliaroch so strapatými vlasmi a sadol si vedľa nej.
"Ahoj Potter." odzdravila zamyslene.
"Odkedy som pre teba Potter? Veď si mi doteraz hovorila James?" spýtal sa smutne.
"Máš pravdu, prepáč James." ospravedlnila sa. James sa na ňu iba usmial.
"To je v poriadku. Čo sa deje Lily?" spýtal sa potichu. Lily z toho nabehli zimomriavky.
"Čo by sa malo diať? Nič sa nedeje." povedala Lily a sklopila hlavu.
"Samozrejme a ja som profesorka McGonnagalová." zašklebil sa Potter.
"Ani sama neviem. Cítim sa taká opustená. Keď je Lucy s Remusom a Chris tu nie je." povedala smutne. Keď Lily vyslovila Chisovo meno, Jamesovi sa rozbilo srdce sa tisíc kúskov.
"Aj ja som sám. Remus je s Lucy a Sirius nikoho nechcel vidieť." povedal smutne James.
"A čo Peter?"
"Ty si robíš srandu. Však? Nevšimla si si, ako sa nám vyhýba?" spýtal sa neveriacky.
"Máš pravdu. Sme na tom rovnako." povedala Lily a zahľadela sa do zeme.
"Lily? Nepodnikneme zajtra niečo?" spýtal sa James len tak mimochodom.
"A čo také?"
"No...si tu siedmi rok a ešte si nič neviviedla. Dokonca nai Filchovej mačke...."
"Takže ty by si chcel niečo urobiť pani Norisovej?" spýtala sa.
"No to bol len taký nápad..."
"Dobre. Už dávno som niečo plánovala..." zazubila sa Lily a v očiach sa jej pohrávali malé iskierky.
"Toto by som teda nikdy nepovedal. Lily Evansová, bude mi cťou ti pomôcť v tvojej pomste." zasmial sa James.
"Dobre. Zajtra o deviatej ráno sa tu stratneme." povedala veselo a odišla do dievčenských spáľní.
"Ahoj Potter." odzdravila zamyslene.
"Odkedy som pre teba Potter? Veď si mi doteraz hovorila James?" spýtal sa smutne.
"Máš pravdu, prepáč James." ospravedlnila sa. James sa na ňu iba usmial.
"To je v poriadku. Čo sa deje Lily?" spýtal sa potichu. Lily z toho nabehli zimomriavky.
"Čo by sa malo diať? Nič sa nedeje." povedala Lily a sklopila hlavu.
"Samozrejme a ja som profesorka McGonnagalová." zašklebil sa Potter.
"Ani sama neviem. Cítim sa taká opustená. Keď je Lucy s Remusom a Chris tu nie je." povedala smutne. Keď Lily vyslovila Chisovo meno, Jamesovi sa rozbilo srdce sa tisíc kúskov.
"Aj ja som sám. Remus je s Lucy a Sirius nikoho nechcel vidieť." povedal smutne James.
"A čo Peter?"
"Ty si robíš srandu. Však? Nevšimla si si, ako sa nám vyhýba?" spýtal sa neveriacky.
"Máš pravdu. Sme na tom rovnako." povedala Lily a zahľadela sa do zeme.
"Lily? Nepodnikneme zajtra niečo?" spýtal sa James len tak mimochodom.
"A čo také?"
"No...si tu siedmi rok a ešte si nič neviviedla. Dokonca nai Filchovej mačke...."
"Takže ty by si chcel niečo urobiť pani Norisovej?" spýtala sa.
"No to bol len taký nápad..."
"Dobre. Už dávno som niečo plánovala..." zazubila sa Lily a v očiach sa jej pohrávali malé iskierky.
"Toto by som teda nikdy nepovedal. Lily Evansová, bude mi cťou ti pomôcť v tvojej pomste." zasmial sa James.
"Dobre. Zajtra o deviatej ráno sa tu stratneme." povedala veselo a odišla do dievčenských spáľní.
James už sedel pred ôsmou hodinou v kresle pri krbe. Bol veľmi zvedavý, čo jeho Lily vymyslí. No už to ani nie je jeho Lily. Teraz je šťastná, má Christiphera. Veľmi ho to trápilo...Tak veľmi ju miloval, teraz je už všetko stratené, ak sa dovtedy nestane zázrak.
Mal so sebou preistotu aj neviditeľný plášť. Aj keď sú prázdniny, tento rok v hrade zostalo veľmi veľa študentov. Nechcel, aby Lily z toho mala problémy. Porušila by sa jej tým reputácia slušnej prefektky.
Z premýšľania ho vytrhli až kroky, ktoré poočul za sebou. Pomaly sa otočil. Lily práve vchádzala do spoločenskej miestnosti. Na sebe mala čierne, obťiahnuté rifle a zelené tričko, ktoré jej ladilo k jej nádherným očiam. Vlasy mala sčesané do elegantného uzla, aký vedela len ona.
"Ahoj James." usmiala sa na neho. Jej úsmev bol nádherný. Chcel, aby sa takto na neho usmievala do konca ich života....
"Ahoj Lily." odpovedal na pozdrav. Teraz zvolil taktiku ľahostajnosť. Keď má svoju lásku, nemá už cenu sa za ňou naháňať.
"Môžeme ísť na to?" spýtala sa.
"Áno, ale najprv by si mi mohla povedať, o čo tam ide." zasmial sa.
"No...povedzme, že Pani Norisová na tento deň do konca svojho života nezabudne." zazubila sa a z vrecka na nohaviciach viťiahla ružové stužky.
"Tak to som zvedavý." usmial sa James.
"No tak poď inak to nestihneme. Tá chlpatá duľa je o takomto čase na treťom poschodí." povedala vážne Lily. Chytila ho za ruku a ťahala von zo spoločenskej miestnosti. Ihneď Jamesovi nabehla husia koža.
Mal so sebou preistotu aj neviditeľný plášť. Aj keď sú prázdniny, tento rok v hrade zostalo veľmi veľa študentov. Nechcel, aby Lily z toho mala problémy. Porušila by sa jej tým reputácia slušnej prefektky.
Z premýšľania ho vytrhli až kroky, ktoré poočul za sebou. Pomaly sa otočil. Lily práve vchádzala do spoločenskej miestnosti. Na sebe mala čierne, obťiahnuté rifle a zelené tričko, ktoré jej ladilo k jej nádherným očiam. Vlasy mala sčesané do elegantného uzla, aký vedela len ona.
"Ahoj James." usmiala sa na neho. Jej úsmev bol nádherný. Chcel, aby sa takto na neho usmievala do konca ich života....
"Ahoj Lily." odpovedal na pozdrav. Teraz zvolil taktiku ľahostajnosť. Keď má svoju lásku, nemá už cenu sa za ňou naháňať.
"Môžeme ísť na to?" spýtala sa.
"Áno, ale najprv by si mi mohla povedať, o čo tam ide." zasmial sa.
"No...povedzme, že Pani Norisová na tento deň do konca svojho života nezabudne." zazubila sa a z vrecka na nohaviciach viťiahla ružové stužky.
"Tak to som zvedavý." usmial sa James.
"No tak poď inak to nestihneme. Tá chlpatá duľa je o takomto čase na treťom poschodí." povedala vážne Lily. Chytila ho za ruku a ťahala von zo spoločenskej miestnosti. Ihneď Jamesovi nabehla husia koža.
Spolu prešli otvorom a vybrali sa rovno na tretie poschodie. Netrvalo im to dlho, pretože použili niekoľko tajných chodieb. Keď uvideli pred sebou Pani Norisovú, James prehodil cez Lily neviditeľný olášť.
"Čo to je?" spýtala sa prekvapene.
"Neviditeľný plášť. To aby nás nikto nepristihol." usmial sa na ňu hnedovladý chlapec. Lily sa tiež usmiala a priblížila sa viac k mačke, ktorá si doteraz nič nevšimla.
Vyťiahla opatrne prútik a namierila ho na mačku.
"Petrificus Totalus." povedala potichu. Mačka zostala stáť, bola celá stuhnutá. Lily so šibalským úsmevom k nej pristúpila. Priviazala jej ružové maške na chvost, na krk, a na chlavu. Švihla potom prútikom. Zrejme to bolo prilepovacie kúzlo. Potom sa znova priblížížila k Jamesovi, ktorý na ňu čakal v tajnej chodbe. Skôr než si však dala dole plášť sa otočila na stuhnutú mačku a...
"Finite."
"Čo to je?" spýtala sa prekvapene.
"Neviditeľný plášť. To aby nás nikto nepristihol." usmial sa na ňu hnedovladý chlapec. Lily sa tiež usmiala a priblížila sa viac k mačke, ktorá si doteraz nič nevšimla.
Vyťiahla opatrne prútik a namierila ho na mačku.
"Petrificus Totalus." povedala potichu. Mačka zostala stáť, bola celá stuhnutá. Lily so šibalským úsmevom k nej pristúpila. Priviazala jej ružové maške na chvost, na krk, a na chlavu. Švihla potom prútikom. Zrejme to bolo prilepovacie kúzlo. Potom sa znova priblížížila k Jamesovi, ktorý na ňu čakal v tajnej chodbe. Skôr než si však dala dole plášť sa otočila na stuhnutú mačku a...
"Finite."
Vošla do tajnej chodby za Jamesom. Ten ju iba s úsmevom pozoroval.
"Tak ako?"
"Bolo to úžasné. Už viem, čo vás na tom tak bavilo." zasmiala sa Lily.
"Tak a teraz by sme mali ísť do Veľkej siene. Určite tam zachvíľu príde Filch, aby našiel vynníka." zazubil sa Potter.
"Dobre. Keby niečo, boli sme v knižnici a potom tam. Mne by mal uveriť." povedala veselo Lily.
"Kto by len tebe neuveril?" zasmial sa.
"Ale no tak. Ja za to nemôžem, že som bola doteraz vzorná študentka." urazila sa naoko Lily.
"Milá Lily, musíš ale pochopiť, že tam už bude navždy minulý čas." zasmial sa Potter.
"Ts...nejako si dovoluješ. Nie?"
"Ja?"
"Áno ty. Neviem, koho to bol nápad."
"To ty si všetko vymyslela."
"Ale ty si mi to navrhol."
"No a? To bol len nápad."
"Samozrejme. Ty a tie tvoje nápady."
"Čo máš proti nim?"
"Su detinské."
"Ty máš čo hovoriť. Tá tvoja stuha nebola až taký dobrý nápad."
"Bola by som zvedavá, či vymyslíš niečo iného."
"Samozrejme. Ja som majster vo vtipkovaní." zazubil sa.
"A ja som kráľovna."
"To odvoláš!"
"Nie."
"Áno."
"Nie."
"Áno."
"Neodvolám a basta."
"Odvoláš a basta."
"Neodvolám."
"Odvoláš."
"Neodvolám."
"Odvoláš.
"Neodvolám."
"Odvoláš!"
"Preoč sa vlastne hádame?" usmiala sa milo.
"Ty to nevieš? Ty si tú hádku začala." zamračil sa Potter.
"Tak prepáč, no." povedala Lily a pozrela sa do zeme.
"Mali by sme ísť." povedal potichu James.
"Máš pravdu. Predsa chceme vidieť, ako bude Filch vyvádzať." zamiala sa Lily.
"Tak ako?"
"Bolo to úžasné. Už viem, čo vás na tom tak bavilo." zasmiala sa Lily.
"Tak a teraz by sme mali ísť do Veľkej siene. Určite tam zachvíľu príde Filch, aby našiel vynníka." zazubil sa Potter.
"Dobre. Keby niečo, boli sme v knižnici a potom tam. Mne by mal uveriť." povedala veselo Lily.
"Kto by len tebe neuveril?" zasmial sa.
"Ale no tak. Ja za to nemôžem, že som bola doteraz vzorná študentka." urazila sa naoko Lily.
"Milá Lily, musíš ale pochopiť, že tam už bude navždy minulý čas." zasmial sa Potter.
"Ts...nejako si dovoluješ. Nie?"
"Ja?"
"Áno ty. Neviem, koho to bol nápad."
"To ty si všetko vymyslela."
"Ale ty si mi to navrhol."
"No a? To bol len nápad."
"Samozrejme. Ty a tie tvoje nápady."
"Čo máš proti nim?"
"Su detinské."
"Ty máš čo hovoriť. Tá tvoja stuha nebola až taký dobrý nápad."
"Bola by som zvedavá, či vymyslíš niečo iného."
"Samozrejme. Ja som majster vo vtipkovaní." zazubil sa.
"A ja som kráľovna."
"To odvoláš!"
"Nie."
"Áno."
"Nie."
"Áno."
"Neodvolám a basta."
"Odvoláš a basta."
"Neodvolám."
"Odvoláš."
"Neodvolám."
"Odvoláš.
"Neodvolám."
"Odvoláš!"
"Preoč sa vlastne hádame?" usmiala sa milo.
"Ty to nevieš? Ty si tú hádku začala." zamračil sa Potter.
"Tak prepáč, no." povedala Lily a pozrela sa do zeme.
"Mali by sme ísť." povedal potichu James.
"Máš pravdu. Predsa chceme vidieť, ako bude Filch vyvádzať." zamiala sa Lily.
Remus s Lucy sedeli vo Veľkej sieni a navzájom sa "kŕmili."
"No tak Remus. Otvor pusinku." zasmiala sa Lucy.
"Už si neprosím." zafučal.
"Ale no tak, veď je to len posledný kúsok." povedala veselo.
"Tak dobre." povedal Remus a pomaly otvoril ústa.
"No vidíš, že to ide. Za to, že si bol dobrý, dostaneš odmenu."
"Odmenu?" spýtal sa Remus a zvedavo sa mu zaiskrilo v očiach.
"Áno odmenu." povedala potichu a nežne ho pobozkala.
"Takéto odmenu by som mohol dostávať časťejšie." zazubil sa.
"Len si nezvykal." odsekla Lucy s pobaveným úsmevom. Do Veľkej siene vošla Alectra s plnou náručou kníh. Zamierila rovno k slizolinskému stolu.
"Aha Remus, tam je Alectra." povedala Lucy a pozrela sa jej smerom.
"Hm..."
"Ideme ju pozrieť?" spýtala sa.
"Nechce sa mi. Ale ty choď." povedal jej. Lucy sa len zamračila. Vstala od stola a pomaly šla k nej. Stále si ju nevšimla. Iba zamyslene hľadela pred seba.
"Ahoj Alectra." usmiala sa na ňu a sadla si vedľa nej.
"Ehm...ahoj Lucy." usmiala sa nesmelo. Nedokázala sa jej pozreť do očí, po tom, čo sa vtedy stalo s Remusom.
"No tak Remus. Otvor pusinku." zasmiala sa Lucy.
"Už si neprosím." zafučal.
"Ale no tak, veď je to len posledný kúsok." povedala veselo.
"Tak dobre." povedal Remus a pomaly otvoril ústa.
"No vidíš, že to ide. Za to, že si bol dobrý, dostaneš odmenu."
"Odmenu?" spýtal sa Remus a zvedavo sa mu zaiskrilo v očiach.
"Áno odmenu." povedala potichu a nežne ho pobozkala.
"Takéto odmenu by som mohol dostávať časťejšie." zazubil sa.
"Len si nezvykal." odsekla Lucy s pobaveným úsmevom. Do Veľkej siene vošla Alectra s plnou náručou kníh. Zamierila rovno k slizolinskému stolu.
"Aha Remus, tam je Alectra." povedala Lucy a pozrela sa jej smerom.
"Hm..."
"Ideme ju pozrieť?" spýtala sa.
"Nechce sa mi. Ale ty choď." povedal jej. Lucy sa len zamračila. Vstala od stola a pomaly šla k nej. Stále si ju nevšimla. Iba zamyslene hľadela pred seba.
"Ahoj Alectra." usmiala sa na ňu a sadla si vedľa nej.
"Ehm...ahoj Lucy." usmiala sa nesmelo. Nedokázala sa jej pozreť do očí, po tom, čo sa vtedy stalo s Remusom.
Ešte chvíľu sa tak na seba pozerali. Potom sa Remus priblížil a nežne ju pobozkal. Bolo to pre ňu nádherné, niekedy jeho bozky aj opätovala. Cítila sa však veľmi previnilo. On mal Lucy a takto jej ubližuje. Nemôže to pripustiť. Za všetko môže ten alkohol....
"Alectra...počúvaš ma?" spýtala sa jej. Alectra sebou trhla. Zakrútila hlavou a pozrela sa na Lucy.
"Prepáč, ale nepočúvala som ťa. Čo si sa pýtala?"
"Že prečo si tu zostala aj na prázdniny." usmiala sa.
"Aha....rodičia šli za známymi, tak som radšej tu, ako sama doma."
"To máš pravdu. Čo budeš robiť dnes? Chceli by sme s Lily niečo podniknúť." povedala veselo.
"Ešte neviem. Čo takého by to bolo?"
"No...zašli by sme do kuchyne a poriadne poklebetili. Taká babská jazda." usmiala sa hnedovláska.
"A kedy by to bolo?"
"Okolo piatej."
"Dobre, tak aj so mnou rátajte."
"Som rada." usmiala sa Lucy. V tom do Veľkej siene vtrhol Filch aj so svojou mačkou.
"Kto to bol?" zakričal a ukázal Pani Norisovú. Všetci sa ihneď začali rehotať. Na sebe mala kopu ružových stužiek, ktoré sa nedali dať dole.
"No tak. Priznaj sa, ty tyran!" zakričal znova.
James a Lily, ktorý práve prišli sa tiež začali smiať. Filchov pohľad sa stočil na Pottera.
"To si bol ty! Za to mi zaplatíš!"
"Alectra...počúvaš ma?" spýtala sa jej. Alectra sebou trhla. Zakrútila hlavou a pozrela sa na Lucy.
"Prepáč, ale nepočúvala som ťa. Čo si sa pýtala?"
"Že prečo si tu zostala aj na prázdniny." usmiala sa.
"Aha....rodičia šli za známymi, tak som radšej tu, ako sama doma."
"To máš pravdu. Čo budeš robiť dnes? Chceli by sme s Lily niečo podniknúť." povedala veselo.
"Ešte neviem. Čo takého by to bolo?"
"No...zašli by sme do kuchyne a poriadne poklebetili. Taká babská jazda." usmiala sa hnedovláska.
"A kedy by to bolo?"
"Okolo piatej."
"Dobre, tak aj so mnou rátajte."
"Som rada." usmiala sa Lucy. V tom do Veľkej siene vtrhol Filch aj so svojou mačkou.
"Kto to bol?" zakričal a ukázal Pani Norisovú. Všetci sa ihneď začali rehotať. Na sebe mala kopu ružových stužiek, ktoré sa nedali dať dole.
"No tak. Priznaj sa, ty tyran!" zakričal znova.
James a Lily, ktorý práve prišli sa tiež začali smiať. Filchov pohľad sa stočil na Pottera.
"To si bol ty! Za to mi zaplatíš!"
"Prepáčte, ale pre tentokrát to nie som ja." zasmial sa.
"Nevrav a kde si bol teraz?!"
"Bol so mnou. Máte niečo proti?" priplietla sa do toho Lily.
"Nie nemám. Ale ak zistím, že si to bol ty, tak si ma nepraj!" povedal potichu, keď videl jej odznak. Niečo si ešte zašomral a spolu so svojou ostužkovanou mačkou odišli zo siene.
"Nevrav a kde si bol teraz?!"
"Bol so mnou. Máte niečo proti?" priplietla sa do toho Lily.
"Nie nemám. Ale ak zistím, že si to bol ty, tak si ma nepraj!" povedal potichu, keď videl jej odznak. Niečo si ešte zašomral a spolu so svojou ostužkovanou mačkou odišli zo siene.








