"Ahojte chlapci."usmiali sa na nich dievčatá, keď ich našli v knižnici. Bola to veľká miestnosť v stane vedľa jedáľne. Študenti tam trávili svoj voľný čas. Mohli si čítať knihy, poerať premietacie filmy, hrať rôzne spoločenské hry, alebo sa len tak rozprávať. Sirius s Jamesom sedeli v kresle a o niečom sa horlivo dohadovali. Keď ich dievčatá pozdravili, trochu sa strhli. Nakoniec prvý zareagoval James.
"Ahojte."pozdravil ich a znova sa otočil smerom k Siriusovi.
"Čo robíte?"spýtala sa zvedavo Lucy a spolu si sadli do kresielok vedľa nich.
"Iba tak sa rozprávame."odpovedal Sirius.
"Kam si dnes zmizla?"spýtal sa James. Lucy zosmutnela.
"Potom vám to poviem."povedala trochu nesmelo a zahľadela sa špičky svojich nôh.
"Keď nechceš, nemusíš."povedal James.
"Ale nie. Ste moji kamaráti a zaslúžite si to vedieť." povedala a mierne sa usmiala.
Keď Sirius počul, ako Lucy povedala, že sú jej kamaráti, cítil, ako mu niekto vyrval srdce z tela. Tak veľmi ju miloval....Konečne si to uvedomil, že aj on dokáže milovať. Ale d ievča, ktoré vlastný jeho srdce mu citi neopätuje. Remus je šťastný a to je teraz hlavné. Celý život bol nešťastný a svoj voľný čas trávil nad knihami. Zaslúži si to viac ako on. Ten, kto si len užíval a využil každú, ktorá mu prišla do cesty. Nezaslúžil si lásku, pretože ju sám ničil. Rozhodol sa, že bude s Lucy kamarát, aj keď ju má radšej ako svoj život. Ale aj dobrí kamarátstvo je niekedy lepšie ako láska. Čo ak by im to nevyšlo?
"Sirius!" Chlapec s havraními vlasmi sa mikol a až vtedy si uvedomil, že niekto ho oslovil.
"Hm..."
"Počúval si nás?"zasmiala sa Lily.
"Ehm...nie. Zamyslel som sa. O čom ste sa rozprávali?"snažil sa zapojiť do debaty.
"Že či nepôjdeme do stanu."zazubil sa Paroháč.
"Môžme."povedal neprítomne.
Lily s Lucy vstali a začali sa chichotať. James zo zatajeným dychom pozoroval Lily. Keby bol sám, určite by začal slintať. Takmer nedýchal a nežmurkal. Sirius vstal ako posledný a šiel vedľa Jamesa. Musel sa nad ním usmiať. Toľko rokov ho Lily odmietala a on ju stále miluje. Možno je to tým. Ak sa tí dva nevezmú, tak sa Sirius vráti k svojej rodine. Je to napísané vo hviezdach, že sa budú milovať až do smrti.
Vyšli s knižnice a pomalým krokom smerovali k svojmu stanu. Sirius sa snažil ignorovať pohľady všetkých tých dievčat. Ak by mal povedať pravdu, už mu to vadilo. Zmenil sa. Zmenil sa, kvôli nej. Kvôli nej, ktorá jeho city neopätuje. Pozrel sa jej smerom. Hnedé dlhé vlasy jej povievali vo vetre. Čokoládové oči plné veselých iskier. A ten jej úsmev....Smiala sa na všetky strany. Bol šťastný, že sa netrápi. Že je spokojná.
Vošiel do ich stanu. Bol veľmi veľký. Na ľavo bola malá kuchynka. Na pravo postele a rovno pred nimi písacie stolíku spolu z menším gaučom a kreslami v červených farbách. V rohu miestnosti bol krb, z ktorého vyžarovalo teplo a svetlo...
Lily s Lucy si sadlni na kresielok a Lucy ihneď zvážnela. Vyťiahla nejaký list a podala ho Jamesovi, ktorý si medzitým sadol vedľa Lily. Začal ihneď čítať. Pomaly sa jeho výraz tváre menil na smutný. PLný pochpenia pre Lucy. Chvíľu mu trvalo, než si uvedomil, čo práve prečítal. Potom sa znova pozrel na Lucy.
"Je to pravda?"
"Áno je. Pamätáš sa, keď som sa nahnevala a podpálila Siriusovi habit? Alebo na Snapea a Malfoya v Deravom koltíku ako na mňa zaútočili a nič sa im nestalo? Tiež som vtedy podpálila habit. A potom aj to na hodine súbojov."
"Hm...ale ako sa to naučíš používať?"spýtal sa. Lucy chvíľu rozmýšľala. Potom, ako by sa jej v hlave rozsvietila malá žiarovka.
"Napadlo ťa niečo?"spýtala sa Lily.
"Keď sa veľmi nahnevám, tak použijem silu ohňa. Takže tie sily, ktoré som zdedila sa ovládajú silnými emóciami."povedala veselo.
"A čo budeme robiť teraz?"spýtal sa Black.
"Poďme sa niečo zahrať."navrhol James.
"A čo takého. Karty?"spýtala sa Lily.
"Čo tak pravda a lož?"zazubil sa James.
"To je čo?"začudovala sa Lucy.
"No. Niekto roztočí prútikom. Na koho ukáže, tak toho sa bude niečo pýtať ten, kto točil. Ak zaklame, s prútika vyletia červené iskri."
"To znie dobre."povedala po chvíľi Lily.
"Tak poďme."usmiala sa Lucy a pohodlne si sadla do kresla.
"Točím."zasmiala sa Lily a vzala do rúk Jamesov prútik. Roztočila ním. Ukázal na Jamesa. Lily sa zasmiala a začala uvažovať, čo sa ho opýta.
"Je Sirius tvoj najlepší kamarát?"opýtala sa s miernym úsmevom.
"Samozrejme."odpovedal a roztočil prútik. Ten ukázal na Lucy.
"Tak, Lucy. Ako často si píšeš s Remusom?"zazubil sa.
"Každý deň."umiala sa. James sa zhrozil.
"A neprehánate to?"
"To už je ďaľšia otázka. Teraz točím ja."zasmiala sa. James sa iba zamračil, ale nič nenamietal. Lucy roztočila prútikom, ktorý ukázal na Lily. Tá sa iba začervenala, keď videla, aký výraz mala Lucy na tvári.
"Páči sa ti James?"zasmiala sa Lucy. Lily sa na ňu zamračila.
"Nie."odpovedala. Koniec prútika zaiskril. "No dobre, tak trochu."povedala Lily a začrvenala sa. James sa iba šťastne usmial, ale nič na to nepovedala. Chytila prútik a začala druhý krát točiť. Prútik sa zastavil a ukázal na Siriusa.
"Koľko si mal dievčat?"zasmiala sa Lily.
"Skoro všetky zo štvrtého, piateho, šiesteho a siedmeho ročníku, okrem slizolinu."povedalakoby nič. Lucy s Lily na neho iba neveriacky pozerali.
"To si ich mal toľko?"zhrozila sa Lily.
"To je ďaľšia otázka."zazubil sa a roztočil prútikom. Ukázal na Lucy. Tá trochu znervóznela, lebo nevedela, čo sa jej Sirius opýta. Trochu rozmýšľal, ale potom...
"Kto je lepší kamarát. Ja alebo James?"
"Obaja ste na tom rovnako. Ste super a je s vami sranda."povedala bez zaváhania.
Celý zvyšok dňa hrali ešte túto hru. Bola pol noc a dievčatá sa rozhodli ísť spať, aby nezaspali na vyučovanie. Lucy konečne zabudla na problémy, ktoré za tieto dni mala.








