Lucy sa po dlhej dobe strávenej v chrabromilskom apartmá rozhodla poprechádzať. Mohlo byť už okolo piatej, alebo šiestej. Keďže bol október, skoro bola tma. Lucy mala možnosť vidieť západ slnka nad morom.
"To je nádherné."povedala potichu sama pre seba.
"Áno, to je."ozvalo sa za ňou. Myslela si, že je tam sama, tak sa veľmi zľakla. Vyťiahla prútik a otočila sa.
"Na mňa nemusíš mieriť prútikom."povedal Sirius. Lucy sa len usmiala a znova sa otočila smerom k moru. Mladý Black k nej pristúpil, že cítil vôňu jej vlasov. Bola to preňho ako droga, ktorá ho vždy omámila, že nevedel normálne rozmýšľať.
"Čo tu robiš?"spýtala sa ho po chvíli ticha.
"Šiel som sa poprechádzať."povedal tichým hlasom. Lucy z toho nabehli zimomriavky. Vždy cítila zvláštny pocit v žalúdku keď bol pri nej.
"Je to tu ako v raji..."povedala Nemohla sa vynadívať. Červené slnečné lúče dopadali na rozčerenú hladinu mora. Vietor si jemne pohrával s jej vlasmi a počula nádherné šušťanie paliem.
"Nejdeš sa poprechádzať?"zašeptal jej do ucha. Mierne prikývla.
"Ako sa ti tu zaťiaľ páči?"spýtal sa jej po chvíli.
"Je to tu nádherné. Som zvedavá na ďaľší deň. A tebe?"povedala potichu a začala sa pozerať na svoje nohy.
"Je to tu nádherné, ale niečo mi tu chýba..."povedal smutne.
"A čo také?"spýtala sa ho zvedavo.
"Milovaná osoba."povedal a pozrel sa na more.
"Veď dievčat je tu dosť..."povedala a zastala vedľa neho.
"Ale tú, čo milujem, má srdce úplne inde, V anglicku."povedal takmer šeptom, ale Lucy tie slová vnímala, ako keby ich zakričal. Pozrela sa do jeho búrkových očí, ktoré ju ihneď pohltili a začala sa v nich utápať. Pomaly sa k nej priblížil. Cítil jej dych na svojej tvári.
Lucy sa musela veľmi premáhať. Vtedy na nič nemyslela...Zrazu si len uvedomila, čo chce urobiť. Aj ona v hĺbky svojej duše po tom túžila. Rozum premohol srdce. Z úst jej vyšla iba jediná veta, na ktorú sa zmohla.
Lucy sa musela veľmi premáhať. Vtedy na nič nemyslela...Zrazu si len uvedomila, čo chce urobiť. Aj ona v hĺbky svojej duše po tom túžila. Rozum premohol srdce. Z úst jej vyšla iba jediná veta, na ktorú sa zmohla.
"Sirius, to nemôžeme."povedala potichu. On to však ignoroval. Dotkol sa prstom jej pier. Boli také hebké...Chytil jej tvár do svojich dlani. Jemne si prisal svojími perami na tie jej. Vnikol do nich jazykom a pohrával si z tým jejím. Lucy mu začaka bozky opätovať. Pomaly naberali na intenzite a boli čoraz vášnivejšie. Túžila, aby táto chvíľa nikdy neprestala. Až si zrazu spomenula na Remusa. Na jej milovaného Remusa, ktorého miluje..alebo si to len namýšľa? No ona nemohla pokračovať ďalej. Nabrala svoje sily. Položila mu svoje dlane na jeho hruď a jemne ho odstrčila.
Obaja zrýchlene dýchali, nakoniec sa na slovo zmohla Lucy.
Obaja zrýchlene dýchali, nakoniec sa na slovo zmohla Lucy.
"Ja nemôžem."povedala a zo slzami v očiach utiekla.
´Prečo mi to nevadilo? Prečo som to chcela? Veď mám rada Remusa.´myslela stále na ten bozk, tú vášeň....Zrazu do niekoho narazila. Bola to Alice.
"Ahoj Lucy."usmiala sa na ňu.
"Ahoj Alice. Prepáč, nechcela som do teba naraziť."
"To nič. Čo ty tu tak sama?"spýtala sa zvedavo.
"Bola som sa len poprechádzať. A ty?"
"Aj ja. Veľmi mi chýba Frank...Čo ty a Remus?"spýtala sa Alice.
"Všetko po starom."zaklamala Lucy. Po tom, čo sa predchíľou stalo, už nemohlo byť všetko po starom.
"Ja mám zase iné problémy. Pred odchodom sa Frank správal čudne. Bol stále nervózny..."povedala smutne Alice.
"Neboj. Možno to malo svoj dôvod. Veď už spolu toľko chodíte..."
"Ja viem, ale čo ak si našiel inú."
"To by určite neurobil. Poznám ho a viem, že ťa veľmi miluje."
"Si si tým istá?"spýtala sa a pozrela sa jej do očí.
"Áno som. A ak mi neveríš, choď za Jamesom alebo sa Siriusom. Oni sú jeho kamaráti."
"Ďakujem."povedala Alice.
"Neni zač. Vieš, že ťa vypočujem, keď to budeš potrebovať."usmiala sa.
"Dobre, tak ja pôjdem. Sľúbila som Sandy, že sa moc nezdržím."usmiala sa a odišla. Sandy bola jej spolužiačka z rovnakej fakulty, ktorá sem tiež prišla. Lucy sa iba usmiala a pokračovala vo svojej prechádzke. Potrebovala si urovnať myšlienky.
Prečo sa je to ale páčilo? Že by to bolo tou ďiaľkou? Preto nemyslí tak často na Remusa? Ona mu nechce ublížiť. Veď ho má rada...Ako sa má on? Má ju on ešte stále rád? Myslí na ňu často? A čo robí práve teraz? Teší sa až sa znova uvidia?
James prišiel do stanu, kde mali dočasne bývať spolu s Lucy, Lily a Siriusom. Nikto tam nebol. Moc ho to neznepokojovalo. Veď vonku bolo také nadherné počasie.
Lahol si na posteľ. Začal snívať o svojej milovanej Lily. O jej voňavých vlasoch, o jej nádhernom úsmeve.
Lahol si na posteľ. Začal snívať o svojej milovanej Lily. O jej voňavých vlasoch, o jej nádhernom úsmeve.
"Ale no tak. Už sa nevládzem ani smiať."zakričal niekto radostne. Podľa hlasu spoznal, že je to Lily. Vyšiel von sa na ňu pozreť. Myslel si, že je s Lucy.
Jeho smutné oči sa zahľadeli na pohľadne vyzerajúceho mladíka, ktorý sa s Lily dobre bavil.
"Christopher, ja už nevládzem."usmiala sa Lily, keď ju šteklil.
"Tak dobre."usmial sa na ňu.
"Už by som mala ísť. Ďakujem, že si mi to tu poukazoval."usmiala sa.
"Dobre, tak zajtra na vyučovaní."usmial sa a odišiel. Lily vykročila smerom k Jamesovi so šťastným úsmevom na tvári.
"Ahoj James."usmiala sa na neho, keď prišla bližšie.
"Ahoj."odpovedal a ľahol si späť na postel. Na Lily sa ani nepozrel.
"Deje sa niečo?"spýtala sa zmätene.
"Nie."odvetil stroho.
"Tak dobre."povedala. Vzala si knihu a sadla si do kresla. Bola to jedna z tých, ktoré si kúpila v Šikmej uličke.
"James?"spýtala sa odrazu.
"Hm?"
"Nevieš, kde je Lucy?"
"Nie."
"Tak nič. Dúfam, že sa jej nič nestalo."
"Určite nie. Možno je niekde so Siriusom."
"Si si istý?"spýtala sa ho a pozrela sa do jeho orieškových očí.
"Áno som."povedal a vyšiel von sa tiež poprechádzať.








