Alectra došla po vyučovaní do svojej izby. Začala sa prehrabovať v skrini. Nemala moc oblečenia, nikdy si na to nepotrpela, ale dalo sa tam vybrať pár nádherných kúskov. Vzala si červenú mikinu a obťiahnuté rifle. Ani nevedela prečo, ale cítila sa byť veľmi nervózna. Keď si sčesala svoje dlhé vlasy do vysokého vrkoču, pozrela sa ešte raz do zrkadla. Potom odišla smerom do knižnice.
Remus tam na ňu už čakal. Pozeral sa druhým smerom, takže nevidel, ako prichádza.
"Ahoj."pozravila ho veselo. Rýchlo sa otočil a obdaroval ju úsmevom,
"Ahoj. Už som si myslel, že neprídeš."
"A prečo by som nemala prísť, keď som ti to sľúbila?"usmiala sa. "Tak, ako sa tam dostaneme?"
"Tadeto."povedal a vykročil. Alectra sa rýchlo spamätala a šla za ním.
"A kam tam pôjdeme?"spýtala sa zvedavo.
"Kam by si chcela?"
"Ja neviem. Do Medových labiek a potom možno k Trom metlám."
"Dobre."
"A ako sa tam dostaneme?"spýtala sa znova.
"Cez jednú tajnú chodbu."povedal a zastal pri soche jednookej čarodejnice. Nahol sa k nej a niečo zamumlal. Tak kde mala hrb sa objavil otvor.
"Vlez tam."povedal. Alectra prikývla a poslúchla ho. Ocitla sa v tmavej chodbe. Zachvíľu do nej narazil Remus.
"Prepáč, nechcel som."povedal a zdvíhal Alectra zo zeme.
"To nič. Lenže problém je v tom, že tu nie je nič vidieť."
"To je v poriadku."povedal. Chvíľu bolo ticho, ako keby niečo hľadal. "Lumos maxima!"povedal a tým prehlušil to neznesiteľné ticho. Jeho prútik sa ihneď rozžiaril, takže videli, kam budú kráčať.
"Môžme ísť?"spýtal sa.
"Ak chceš, môžme tu aj tak stáť."usmiala sa.
"Tak poď."povedal a spolu kráčali tmavou, úzkou chodbou, ktorú osvetloval iba Remusov prútik
_____
"Tak, čo si daš?"spýtal sa jej, keď bezpečne dorazili do Medových labiek.
"Všetko."usmiala sa.
"Ty máš asi veľmi rada sladkosti. Však?"zazubil sa.
"Je na tom niečo zlé?"
"Nie."povedal.
Alectra si nabrala z každého po dvoch. Prišli k pokladni a zaplatili.
"Tak a teraz k Trom metlám."povedala veselo.
"Nejako ťa to začalo baviť."
"Ak mám pravdu povedať, tak áno. Je to lepšie, ako by som mala sedieť nad knihami. Chodievate sem s Jamesom a Siriusom často?"
"Ako kedy. Ja sem chodím iba niekedy. Oni sú to skoro každý týždeň."
"Tak to sa stále zabávate."zasmiala sa. To už boli ale tam. Remus jej otvoril dvere a mohla nerušene víjsť dnu.
"Ahoj Rosmerta."pozdravil ju zvesela Remus.
"Ahoj Remus. Kde si nechal zbytok?"spýtala sa prekvapene.
"Oni šli na ten výmenný pobyt."povedal. Rosmertin pohľad spočinul na Alectre.
"Rosmerta, toto je Alectra. Kamarátka a potrebuje rozveseliť, tak ťa poprosím dve ohnivé whisky."usmial sa. Rozmerta iba prikývla.
"Tak si poď sadnúť."prehovoril smerom k Alectre. Sadli si k malému stolíku úplne v kúte.
"Tak, ako sa ti zaťiaľ páči?"spýtal sa.
"Zaťial je to v pohode. Ďakujem."
"Musím uznať, že tá ohnivá whisky nie je najhoršia."povedala trochu opilo po niekoľkých hodinách Alectra.
"Presne tak."súhlasil Remus a kýval hlavou, div mu neodpadla.
"A koľko, že to stojí?"spýtala sa.
"To nech ťa netrápi. Zaplatil som ju ja."
Alectra zostala ticho. Aj keď sa jej točila hlava, pretože spolu vypili niekoľko fľašiek, dokázala triezvo uvažovať.
"Pôjdeme?"spýtala sa.
"Ako chceš."povedal. Rýchlo vstal až sa zapotácal. Bol na tom horšie ako Alectra, lebo nebol zvyknutý piť ohnivú whisky. "Ahoj Rosmerta!"zakričal veselo Remus. Ona mu iba odkývala a ďalej sa venovala svojim zákazníkom.
Dvaja mladý študenti sa pobrali späť do Medových labiek. Nik tam nebol, tak mohli nerušene prejsť do tajnej chodby.
"Remus počkaj, nestíham."povedala a trochu sa zachichotala."
"Dobre."odpovedal a zničoho nič zastal. Alectra si ho nevšimla a narazila doňho, že spadla.
"Prepáč. Nechcel som."povedal a podal jej ruku. Bolo tam celkom dobre vidieť, lebo obaja mali rozsvietené prútiky. Ona jeho ruku prijala a zahľadela sa do jeho očí. Ešte chvíľu sa tak na seba pozerali. Potom sa Remus priblížil a nežne ju pobozkal. Bolo to pre ňu nádherné, niekedy jeho bozky aj opätovala. Cítila sa však veľmi previnilo. On mal Lucy a takto jej ubližuje. Nemôže to pripustiť. Za všetko môže ten alkohol....
Keď jej dal Remus ruky okolo pásu ho jemne odtrhla od seba.
Keď jej dal Remus ruky okolo pásu ho jemne odtrhla od seba.
"Myslí, že by sme mali ísť."povedala chladne.
"Ale prečo?"povedal opilým hlasom.
"Lebo máš Lucy a navyše si opilý!"povedala. Remus tam stál a nič nehovoril. Alectre došla trpezlivosť. Obišla ho a pokračovala v ceste sama bez neho. On už videl iba vzďalujúce sa svetlo vychádzajúce z jej prútika








