Lily sa prebrala na to, ako ju na tvári šteklil teplý slnečný lúč. Ihneď za začala obzerať. Veď to nie je jej izba? Náhle si spomenula, kde včera večer bola. Pozrela sa vedľa seba, ale v posteli bola sama. Zrazu uvidela na nočnom stolíku jej fotku. ´Prečo by mala Lucy moju fotografiu?´spýtala sa sama seba v mysli. Chytila rámik do rúk a vyťiahla ju odťial. Pozrela sa na druhú zadnú stranu, kde bolo napísané Jamesovým písmom Moja najdrahšia Lily. Tak toto ju dostalo. Vôbec by nečakala, že také niečo by napísal. Vložila ju späť do rámika. Chystala sa odísť v izby, ale než vstala s postele, všimla si na zemi spiaceho Jamesa. ´Musím uznať, že vyerá zlato, keď spí.´usmiala sa sama pre seba. Zohla sa nad ním a dala mu malý bozk na líce. James sa len zavrtel a otvoril oči. Lily sa na neho usmiala. James jej úsmev opätoval a otočil sa na druhý bok. Lily si dala prameň vlasov za ucho a potichu odišla z izby.
"Sirius?"spýtala sa čiernovlasého chlapca s prenikavo búrkovími očami ako sedí vedľa postele s hlavou v dlaniach.
"Sirius, čo sa stalo?"spýtala sa ho a sadla si vedľa neho.
"Nič. Malo by sa?"
"Jasne a ja som Santa Klaus. Je vidieť, že saniečo stalo, tak mi neklam."povedala a uprene sa mu pozrela do očí.
"Pokašlal som to s Lucy. Celú noc prmeýšľam..."
"Ty si vôbec nespal?" Sirius iba prikývol. Lily ho objala.
"To bude dobré. Určite sa to nejako vyrieši."
"Ja o tom pochybujem..."
"Pozri, ale aj tak môžte byť kamaráti. Keby nič viac."
"Lenže ja chcem niečo viac."
"Ja viem. A myslím, že aj ona v hĺbky duše, ale má rada aj Remusa a nechce mu ublížiť..."
"Aký paradox.."
"V čom?"
"Nikdy som sa nepozeral na to, či nejakej ublížim. Iba som ju využil. Toľko som ubližoval. Teraz, keď som sa konečne zamiloval, dotyčná ubližuje mne a moje srdce trhá na tisíce kúskov."povedal smutne.
"To bude dobré. Poď na raňajky, to ti pomôže."usmiala sa Lily.
"No, že si to ty, ale počakj, trochu sa idem skultúrniť."povedal a pozrel sa smerom do kúpeľne.
___________________________
"Ahoj, kde si bola?"spýtal sa James, keď Lucy prišla do izby.
"Bola som sa prejsť."
"Aha. A ako bolo?"
"No..."povedala a ihneď zosmutnela. "Nebolo najhoršie. A čo ty a Lily?"
"Nič sa nestalo, iba sa mi zdal taký zvláštný sen.."
"A povieš mi aj o ňom, alebo tu budeš len tak stáť."zasmiala sa.
"No. Snívalo sa mi, že sa na mňa usmiala a dala mu pusu na líce."povedal a ihneď zčervenal.
"No, môžno to nebol sen."usmiala sa Lucy.
"Ty o tom niečo vieš?"
"Nie, ale skús to Si..teda Blackovi povedať pri raňajkách. Tak aby to počula Lily."
"Ale prečo?"
"Ak sa nejak začne inak správať, tak poznáš, či to bol len sen."
"Dobrý nápad."
"Ja viem, ja mám samé dobré nápady."
"Len si nefandi."
"Nechceš toho nechať?"
"A prečo? Nejako ma to začalo baviť."
"Ale mňa nie."povedala a hodila po ňom vankúš.
"Takže ty chceš vojnu?"povedal a urobil to čo ona predchvíľou.
"Ja? Nie..."zasmiala sa a už celá bola od peria.
"Veď počkaj."usmial sa. Schytil ju a prehodil si ju cez rameno. Začal ju točiť a vybehol s ňou na chodbu, kde narazili na dvojicu, ktorú by radšej stretnúť ani nechceli.
"Ale Potter a Brownová!"zasýčal.
"Ale Peroxid a Mastnota. Čo tu hľadáte?"zasmial sa James.
"Čo si to dovoluješ?!"zasyčal "peroxid" a vyťiahol na neho prútik.
"Ja? Iba hovorím pravdu."zavrčal James a tiež vyťiahol prútik.
"No tak, vážení, nechajte toho."zamišala sa do toho Lucy.
"Ale, ale Brownová sa tu hrá na hrdinku."zasmial sa Malfoy.
"Tak to si prehnal!"zasyčal James. "Expelliarmus!" Malfoyovi vyletel prútik z ruky.
"Impedimenta!"zahrmel Snape. James odletel niekoľko metrov dozadu.
"James!"zakričala Lucy a odbehla za ním.
"Malinký Jamesíček je zranený."uchechtával sa Malfoy a už držal v ruke svoj prútik. Lucy sa nenávistne pozrela na Malfoya so Snapeom.
"Nebodaj by si nás teraz chcela zakliať."zasmial sa Snape.
"Drž hubu Srabus!"
"Expelliarmus!"zahrmel Snape. Červený paprsok zasiahol Lucy do ramena, ale nič sa s ňou nestalo. Úplne nič.
"Čo sa to...?"
"Vypadnite!"zakričala.
"Ty mi nebudeš rozkazovať, ty humusáčka."povedal chladne Malfoy. Lucy začala zúriť. Zrazu začal Snapeovi horieť habi, ktorý mal na sebe. Obaja sa zľakli a ušli.
"James, si v poriadku?"spýtala sa ho.
"No. Bolo aj lepšie."zasmial sa a pomaly vstal.
"Som rada, že to nie je horšie."usmiala sa.
"Tak poď, lebo som už hladný."zasmial sa.








