"James, mám pre teba úžasnú správu."vyhŕkla zo seba Lucy, keď otvorila dvere na ich spoločnej izbe.
"Akú?"
"Môžeš ísť s nami. A aj Black."
"To je úžasné."
"Lenže má to jeden háčik."
"Aký?"
"Musíš sa správať ako James, nie ako Potter."
"A v tom je nejaký rozdiel?"
"Áno je a veľký."
"Povieš mi aj aký?"
"Naozaj to chceš vedieť?" James iba prikývol.
"Dobre. James je milý, pozorný, neotravuje. Potter je namyslený dementný magor, ktorý si stále prehrabuje tie svoje vlasy a zosmiešňuje každého, ktorého stretne. Stačí?"
"Myslím, že áno."povedal James dosť prekvapene.
"To som rada."
"Môžme ísť?" Lucy si ho prehliadla.
"No v tomto nie."
"A prečo?"
"Ty chceš ísť vo flanelovej košeli a kapsáčových nohaviciach? Nechcel si náhodou na Lily urobiť dojem?"
"A čo iného si mám obliecť?" Lucy podišla k jeho skini. Začala sa tam prehrabovať ako sliepka na smetisku.
"Tak toto bude dobré. Obleč si to." povedala a začala sa naňho pozerať.
"To sa mám prezliecť pred tebou?"
"Hádam sa nehanbíš. Ale keď nechceš, ja sa idem prezliecť do kúpeľne a stretneme sa tu."povedala a zavrela za sebou dvere.
"Už si?"kričal na ňu James cez dvere.
"Áno, hneď!!!"
"Bolo by na čase!" V tom sa otvorili dvere. Stála v nich Lucy. Vlasy mala rozpustené a na sebe len krátke letné šaty. Ešte, že nebola vonku zima, inak by zmrzla.
"Sluší ti to."povedal a ešte stále si ju premeriaval od hlavy až k päte.
"Dík, ale ani ty nie si na zahodenie."
"Naozaj mi tá biela košela tak pristane?"
"Uvidíš. Keď ťa zbadá Lily, tak sa jej podlomia kolená."
"Tak poďme. Určite na nás už čakajú."povedal James a Lucy iba prikývla. Spoločne vyšli z izby. Zamierili si to rovno dolu do malého salóniku pre hostí. Ako James povedal, Sirius s Lily tam už boli.
"Ahojte."pozdravili ich naraz. Sirius s Lily sa len otočili a každý si začal premeriavať toho druhého. Sirius na Lucy hľadel ako na svätý obrázok. Nevedel z nej spustiť oči. Nikdy si neuvedomoval, aká je nádherná. Prečo až teraz? Keď je neskoro? Keď ju má už iný, jeho najlepší kamarát?
´Jamesovi to dnes svedčí. Tá biela košela..Bože Lily, na čo to len myslíš. Aj keď..naozaj mu to pristane....No tak preber sa. Nesvedčí mu to. Je to len opičiak, ktorý sa stále len predvádza...Nie, nie je pekný. Ta košela mu nejde k jeho orieškovo hnedým očiam, v ktorých sa tak rada urápam....Bože, mala by som ísť v sv. Mugovi, ja som sa asi naozaj zbláznila. Aj keď zadok má v tých rifloch naozaj dobrý....´
"Ehm...Mohli by sme ísť?"spýtala sa nervózne Lucy, keď si všimla, že sa na ňu pozerá Black.
"To je dobrý nápad."povedala Lily a ihneď vyšla von. Sirius s Jamesom tam ešte stáli.
"Že je nádherná?"spýtal sa Sirius.
"Áno. Obe."povedal zasnene James. Lucy za nimi prišla.
"No tak ideme. My sme už dávno vyšli a vy si tu ešte stojíte. Čo ste sa prilepili?"povedala, chytila oboch chlapcov za ruku a viedla ich von. Keď sa dotkla Siriusa, pocítila zvláštny pocit. Ako elektrina, ktorá preskočila z neho na ňu. Ale nie obyčajná....
´Bože Lucy. Tebe to už vážne nemyslí. Je to Black! Obyčajný magor s mozkom ešte menším ako sliepka. Ty máš Remusa. Nádherného, milého a inteligentného chlapca, ktorý ťa má rád. Black je len úbožiak!´pomyslela si Lucy a preistotu si to ešte niekoľko krát zopakovala.
´Bože Lucy. Tebe to už vážne nemyslí. Je to Black! Obyčajný magor s mozkom ešte menším ako sliepka. Ty máš Remusa. Nádherného, milého a inteligentného chlapca, ktorý ťa má rád. Black je len úbožiak!´pomyslela si Lucy a preistotu si to ešte niekoľko krát zopakovala.
"Kam teda pôjdeme?"spýtala sa Lily.
"No. Mohli by sme ísť do obchodu s knihami. Potom zábavné pomôcky a ešte som tu videla aj nový obchod so spoločenskými šatami."zasnila sa Lucy.
"Dobre. Obehneme to všetko."zasmiala sa Lily. Chlapci iba prikývli. Nič iné im nezostávalo. Vošli teda do najbližšieho kníhkupectva a ihneď zakotvili pri regáli s nápisom Obranné a útočné zaklínadlá.
Lily si zakúpila ako obyčajne celú hromadu kníh. Keď vyšli z obchodu, začali sa na nej všetci smiať.
Lily si zakúpila ako obyčajne celú hromadu kníh. Keď vyšli z obchodu, začali sa na nej všetci smiať.
"Čo sa tak smejete?"
"Ale. Len teba je ledva vidieť."zasmial sa Sirius.
"Daj Lily, ja ti to vezmem."ponúkol sa James a vzal si na ruky celú hromadu kníh.
"Ďakujem."pošepkala mu do ucha, keď sa pohli do ďaľšieho obchodu. Jamesovi ihneď nadskočila husia kože. Jediné, čo ho vtedy napadlo, bolo sa na ňu usmiať. Na jeho prekvapenie, LIly mu úsmev opätovala. Cítil sa ako v siedmom nebi.
"Poďte ešte sem."prosila Lucy pred obchodom so zvieratami.
"A načo?"
"Ja neviem. Veľmi by som chcela mačiatko. No tak..."
"Lucy, ale mi to máme už ťažké."povedala Lily.
"Ja s tebou pôjdem."ponúkol sa Sirius.
"Dobre. My vás budete čakať u Floriána." obaja iba prikývli a vošli do obchodu.
"To je nádhera."zvískla Lucy, keď uvidela množstvo domácich miláčikov.
"A aké mačiatko by si to chcela?"pošepkal jej do ucha Black. Ihneď jej naskočila husia koža. ´No tak, Lucy upokoj sa.´
"Ja neviem. Nejaké murované....možno."povedala a začala sa obzerať po klietkach s malými mačiatkami.
"Čo tak toto?"spýtal sa po chvili Sirius. V rukách držal malú chlpatú guličku, ktorá sa neuveriteľne triasla.
"Tá je zlatá. Koľko stojí?"
"25galeónov."
"Ale ja toľko už nemám."povedala smutne Lucy.
"Ale ja áno. Ty sa nad tým netráp." povedal a malú chlpatú guličku jej dal do náruče.
"Nie. To od teba nemôžem prijať."
"Budeš musieť, lebo som ju už zaplatil."zasmial sa.
"A kedy?"
"Než som ti ju ukázal."
"Tak teda...ďakujem."usmiala sa Lucy a dala mu malú pusu na líce. Sirius sa striasol. Lucy si ihneď uvedomila čo urobila, tak sa začervenala a sitahla späť.
"Ideme za Lily a Jamesom?"spýtala sa po chvíli.
"Dobrý nápad."prikývol a obaja vyšli z obchodu.








