Lucy sa prebudila až na ošetrovni. Pri posteli sedel Remus. Hlavu mal opretu o kraj postele a tuho spal. Hneď sa posadila.
"Remus. Vstávaj."snažila sa ho zobudiť. Nič.
"Zlatko. No tak. Preber sa." V tom sa Remus strhol.
"Dobré ráno spachtoš."usmiala sa Lucy.
"No. Už si asi v poriadku. Mal by som ísť."povedal smutne.
"Remus. Vieš čo sa stalo?"
"Áno. Bozkávala si sa s Blackom."
"Ja neviem či mi uveríš. Ale on mi nalial do nápoja ten elixír lásky, ktorý sme pripravovali na elixíroch." Ten na ňu iba nemo hľadel.
"Ja si všetko pamätám. Je mi to veľmi ľúto. Nechcela som to, ale bola som prinútená."
"Ja...stretneme sa v spoločenskej."povedal a vyšiel z ošetrovne.
"Madam Pomfreyová!"zakričala Lucy.
"Deje sa niečo?"spýtala sa vyľakane
"Nie nič, len sa vás chcem spýtať, či už môžem ísť."povedala.
"No, keďže to bol iba elixír lásky, tak môžeš."povedala.
"Ďakujem."usmiala sa.
Pomaly sa obliekla a vyšla z ošetrovne. Hrad bol úplne prázdny. Nikdy ju nenapadlo, aký je nádherný. Bola tam ako doma. Bola tam šťastná. Prežila tam najkrajšie roky svojho života. Tento rok to však skončí...
"Heslo!"ozvala sa Tučná paní.
"Prosím?"
"No ak chcete vôjsť dnu, tak musíte povedať heslo. Teda ak tu nechcete trčať celú noc."
"Aha. Metlobal."
Lucy vošla dnu. Moc študentov tam nebolo. Pri krbe sedeli záškodníci bez Remusa, ktorý bol v malom kresielku pri okne. Lucy ihneď niečo napadlo, preto zamierila k Blackovi.
"Ahoj Sirius. Môžem s tebou hovoriť?"povedala milo. Nezabudla sa pritom usmiať. Všetci svoje pohľady upreli na dvojicu. Dokonca aj Remus. V očiach mal len smútok a bolesť.
"Čo potrebuješ?"
"Nóó..mohol by si ísť bližšie?"vyzívavo sa usmiala. Sirius sa potešil a priblížil sa k nej tak blízko, že cítil jej dych. Lucy ani minútu neváhala. Kopla ho kolenom medzi nohy. Ihneď padol na zem.
"Prečo si to urobila?!"spýtal sa.
"Lebo si arogantný, dementný chudák! Prečo si to urobil?! Neuvedomil si si, že si ublížil Remusovi a aj mne?! Je vidieť, že si Black! Svoju krv nezaprieš!"zakričala z plného hrdla.
"Počkaj!"chytil ju za ruku.
"Nechytaj sa ma!"zakryčala a vrazila mu päsťou do nosa. To ho ale neodradilo. Stále ju držal za ruku. Lucy sa už úplne nahnevala. Schytila ho za ruku, otočila chrbtom a silno mu ju potiahla do hora. Iba to zachrupčalo a padol na zem s veľkou zbolesťou.
"Aby si si pamätal, že mňa sa už nikdy nedotkneš!"zakričala a rozbehla sa preč zo spoločenskej miestnosti.
"Lucy počkaj!"kričal za ňou niekto. Nechcela zastaviť. Bála sa. Utekala stále rýchlejšie a rýchlejšie. Zrazu sa pred ňou objavila tehlová stena. Otočila sa na toho, kto to vyčaroval.
"Chcel som ti len povedať, že ti verím."povedal Remus.
"Naozaj?" Remus iba prikývol. Ani sekundu neváhala a vrhla sa mu do náruče.
"Chýbal si mi."
"Aj ty mne."
"A koľko som bola na ošerovni?"
"Necelé dva dni. Ten elixír ťa zmohol."
"Len vieš čo mi stále nie je jasné?"
"Čo také?"
"Black by nebol schopný tak dokonale pripraviť elixír. Kto to teda bol?"
"Ja asi viem kto."
"A kto?"
"Poviem ti to až potom. Najpvr chcem zistiť, či je to pravda."
"Dobre teda. A čo budeme robiť?"
"Ja neviem. Čo by si chcela?"
"No mohli by sme si zahrať šachy."
"Len?"
"Ale pán Lupin. Načo len nemyslíte."zasmiala sa Lucy. "Chyť si ma!"zakričala.
Ani minútu neváhal a začali sa naháňať po celom hrade. Po dlhej dobre ju dobehol.
"Mám ťa."zazubil sa a pritiahol si ju bližšie k sebe.
"Mám ťa."zazubil sa a pritiahol si ju bližšie k sebe.
"Nie. Ja mám teba."povedala a pobozkala ho.
"Tak poď, je už neskoro."usmial sa a spolu šli do spoločenskej miestnosti.
___________________________________
"Ahoj Alectra. Môžem nachvíľu?"spýtal sa Remus v knižnici.
"Jasne."usmiala sa.
"Ja som sa ťa iba chcel spýtať, či nemáš niečo spoločné s tým elixírom, ktorý Black nalial Lucy." Alectra ihneď sklopila hlavu. Po tvári jej začala tiecť slza. ´To všetko sa stalo iba kvôli mne. Ja som zničila dlhoročné priateľstvo´
"A prečo si to urobila?"
"Ja....mne iba povedal, že nech mu z toho odlejem. Nepovedal presne načo to chce urobiť. Prepáč."
"To nič. Bola to hlavne jeho vina. Iba mi nebolo jasné, kto mu pomohol." povedal a odišiel od nej.
"Ahoj."usmiala sa naňho sladko Lucy, keď ju našiel v spoločenskej miestnosti pri krbe.
"Ahoj."pobozkal ju.
"Chýbal si mi. Vieš o tom?"
"Samozrejme."zazubil sa.
"Nejako si veríš. Nezdý sa ti?"
"A nemal by som si?"
"Lucy!"zakričal na ňu niekto. Ihneď sa otočila.
"Ahoj James. Čo chceš?"
"No neviem, či budeš chcieť...to je jedno. Mám ti odkázať, že ťa volá Sirius. Ešte stále je na ošetrovni."
"Ja za ním nejdem!"
"No ja sa do toho nechcem miešať, ale za to čo si mu urobila. Aj keď ti poviem, to ako si mu zlomila ruku bolo úžasné."
"To čo som mu urobila?! Bere tu niekto ohľad na mňa a na Remusa? On zrejme nie!" James iba pokrčil ramenami a odišiel. Remus sa na ňu pozrel.
"Čo?!"vyštekla.
"No síce som na neho nesrmierne nahnevaný, ale asi by si za ním mala ísť."povedal potichu.
"Remus....ja neviem. Ublížil mi. A to nehovorím o tebe."
"Ja som povedal iba svoj názor. Rozhodni sa ako chceš."povedal a odišiel do chlapčenských spíľní.
Večer na ošetrovni
"Ale no tak, Tichošlap. Veď ťa zajtra už pustí."
"No jasne. Ale za tých pár hodín to tu bude ako deň otvorených dverí."obaja sa zasmiali.
"Ja za to nemôžem, že máš toľko faniniek."zazubil sa James.
"A keď už o tom hovoríme...čo ty a Evansová?"
"No skús hádať. Všetko postarom." V tom sa otvorili dvere. Stála v nich Lucy.
"Ja už pôjdem."povedal James, keď videl, ako Sirius zvážnel. Lucy k nemu podišla bližšie a pozerala naňho. Nakoniec ticho prelomil Sirius.
"Ďakujem, že si prišla. Už som ani nedúfal."
"Čo potrebuješ?!"spýtala sa ho tvrdo a chladne. Sirius ju takúto nepoznal.
"Ja...neviem či je na to tá pravá chvíľa, ale....chcel som sa ti ospravedlniť."
"Na to už je nesporo. Nemyslíš?" Sirius na to nič nehovoril. Sám to vedel. Z Lucy vyšla len djediná otázka.
"Prečo?"vtedy jej po tvári stiekla slza. Sirius sa jej konečne pozrel priamo do očí. ´Teraz alebo nikdy´pomyslel si.
"Sám neviem. Keď som videl, aký ste s Remusom šťastný....chcel som byť namiesto Remusa." Toto čo práve povedal by Lucy nikdy nečakala. Že by sa stalo to, čo nikto nepredpokladal? Sirius Black, pravý sukničkár sa zaľúbil?
"No už som ťa videla. Remus čaká."povedala. Rýchlo si pretrela oči. Nechcela, aby videl, že plače.
"Dobre. Inak, musím ťa pochváliť. Veľmi dobre si mi zlomila nos a o tej ruke ani nehovorím."zasmial sa. Hneď ako ho Lucy uvidela sa tiež musela usmiať.
"Tak sa maj."povedala a odišla.








