"Ešte, že je sobota."Poznamenala Lily, keď s Lucy ráno vstali.
"Áno, to máš pravdu. Čo budeme dneska robiť?"
"No....mohli by sme ísť von. Ešte je krásne."
"Dobrý nápad. A mohla by ísť s nami aj Alectra. Ten týždeň s ňou tak rýchlo utiekol Celkom som si ju obľúbila."
"Vieš, že aj ja? Na raňajkách sa jej spýtame."povedala s úsmevom Lily.
"Čo si mám obliecť?"spýtala sa Lucy.
"Ja neviem. Ale veľmi ti to svedčí v tých rifloch a keď máš to flialové tričko."
"Ďakujem. Neviem vôbec, čo by som bez teba robila."povedala inoricky.
"Ale ja viem. Nevedela by si, čo si máš obliecť."zazubila sa Lily.
"No náhodou...Potterová neprovokuj!"zazubila sa Lucy.
"Ako si mi to povedala?!"
"Neviem. Už si nespomínam."
"Ja to dám, že si nespomínam. Okamžite sa omluv."
"Ja? Veď som nič nepovedala."zarehotala sa Lucy a utiekla z dievčenských spáľní.
"Kam utekáš? Bojíš sa?"zasmiala sa Lily a utekala za ňou.
"Áno, to máš pravdu. Čo budeme dneska robiť?"
"No....mohli by sme ísť von. Ešte je krásne."
"Dobrý nápad. A mohla by ísť s nami aj Alectra. Ten týždeň s ňou tak rýchlo utiekol Celkom som si ju obľúbila."
"Vieš, že aj ja? Na raňajkách sa jej spýtame."povedala s úsmevom Lily.
"Čo si mám obliecť?"spýtala sa Lucy.
"Ja neviem. Ale veľmi ti to svedčí v tých rifloch a keď máš to flialové tričko."
"Ďakujem. Neviem vôbec, čo by som bez teba robila."povedala inoricky.
"Ale ja viem. Nevedela by si, čo si máš obliecť."zazubila sa Lily.
"No náhodou...Potterová neprovokuj!"zazubila sa Lucy.
"Ako si mi to povedala?!"
"Neviem. Už si nespomínam."
"Ja to dám, že si nespomínam. Okamžite sa omluv."
"Ja? Veď som nič nepovedala."zarehotala sa Lucy a utiekla z dievčenských spáľní.
"Kam utekáš? Bojíš sa?"zasmiala sa Lily a utekala za ňou.
"Mňa nechytíš!"hihúňala sa Lucy, keď sa naháňali v spoločenskej miestnosti.
"Tým si nebuď tak istá."odpovedala jej Lily, keď utekala vedľa Jamesa, ktorý sedel v kresle. Ten ju však chytil za boky a stiahol k sebe na kolená.
"Tým si nebuď tak istá."odpovedala jej Lily, keď utekala vedľa Jamesa, ktorý sedel v kresle. Ten ju však chytil za boky a stiahol k sebe na kolená.
"Pusť ma!"zúrila Lily.
"Ale no tak, Potterová. Čo sa tak brániš?"zasmial sa.
"Nehovor mi tak!!! Neviem, čo vás to pochytilo. To ešte Evansová znie lepšie."
"Ako povieš Potterová. Neboj sa. Počul som Lucy a nejako sa mi to zapáčilo."zazubil sa.
"Ešte raz mi tak povieš a ....."
"Čo takého by si mi urobila?"spýtal sa a pobozkal ju. To sa už Lily nahnevala a dala mu päsťou do nosu.
"Napríklad toto."zamrnčala a odišla.
"Ale no tak, Potterová. Čo sa tak brániš?"zasmial sa.
"Nehovor mi tak!!! Neviem, čo vás to pochytilo. To ešte Evansová znie lepšie."
"Ako povieš Potterová. Neboj sa. Počul som Lucy a nejako sa mi to zapáčilo."zazubil sa.
"Ešte raz mi tak povieš a ....."
"Čo takého by si mi urobila?"spýtal sa a pobozkal ju. To sa už Lily nahnevala a dala mu päsťou do nosu.
"Napríklad toto."zamrnčala a odišla.
"Tak ty si mu teda dala."usmiala sa Lucy.
"A nezaslúžil si to? Neviem čo si to dovoluje aj keď..."
"Lily! To nemyslíš vážne. Tebe sa to naozaj páčilo?"spýtala sa Lucy a pozerala na Lily ako na zjavenie. Ona iba pokrútila hlavou.
"To bolo načase."zasmiala sa.
"A ako to je medzi tebou a Remusom?"spýtala sa Lily.
"Nijak. Od vtedy som s ním nehovorila."
"A máš ho rada?"
"Ja neviem. Ešte stále som nejaká nešťastná s rochodu so Sebastianom. Neviem či ho mám rada..."povedala a oči sa jej zaplavili slzami.
"Ale no tak. Nemusíš byť smnutná. Uvidíš, že všetko vyrieši čas."usmiala sa Lily.
"Možno máš pravdu. Teraz si chcem od mužského pohlavia na dlhý čas oddýchnuť. Budem sa venovať škole, tebe a to mi úplne stačí."usmiala sa Lucy.
"Tak sa mi to páči."usmiala sa na ňu Lily."Teraz by sme mali ísť konečne na tie raňajky."
"Dobre, tak poď."
"A nezaslúžil si to? Neviem čo si to dovoluje aj keď..."
"Lily! To nemyslíš vážne. Tebe sa to naozaj páčilo?"spýtala sa Lucy a pozerala na Lily ako na zjavenie. Ona iba pokrútila hlavou.
"To bolo načase."zasmiala sa.
"A ako to je medzi tebou a Remusom?"spýtala sa Lily.
"Nijak. Od vtedy som s ním nehovorila."
"A máš ho rada?"
"Ja neviem. Ešte stále som nejaká nešťastná s rochodu so Sebastianom. Neviem či ho mám rada..."povedala a oči sa jej zaplavili slzami.
"Ale no tak. Nemusíš byť smnutná. Uvidíš, že všetko vyrieši čas."usmiala sa Lily.
"Možno máš pravdu. Teraz si chcem od mužského pohlavia na dlhý čas oddýchnuť. Budem sa venovať škole, tebe a to mi úplne stačí."usmiala sa Lucy.
"Tak sa mi to páči."usmiala sa na ňu Lily."Teraz by sme mali ísť konečne na tie raňajky."
"Dobre, tak poď."
"Ahoj Alectra. Čo robíš dnes po raňajkách?"usmiali sa na ňu milo. Za ten týždeň, čo Alectra strávila v ich prítomnosti sa akosi spriatelili.
"Ešte neviem. Prečo?"
"No...naá tak napadlo, že ideme k jazeru, či nechceš ísť s nami."usmiala sa Lucy.
"Ešte uvidím."usmiala sa Alectra.
"Dobre, tak potom vieš kde budeme."usmiala sa Lucy a odišli k chrabromilsému stolu.
"Čo tu chcely?"zasyčal Malfoy.
"Neviem, čo ťa to zaujíma!"odsekla a odišla z Veľkej siene.
"Ešte neviem. Prečo?"
"No...naá tak napadlo, že ideme k jazeru, či nechceš ísť s nami."usmiala sa Lucy.
"Ešte uvidím."usmiala sa Alectra.
"Dobre, tak potom vieš kde budeme."usmiala sa Lucy a odišli k chrabromilsému stolu.
"Čo tu chcely?"zasyčal Malfoy.
"Neviem, čo ťa to zaujíma!"odsekla a odišla z Veľkej siene.
"Čo sa stalo Alectre?"spýtala sa Lucy, keď videli, ako odišla z Veľkej siene.
"Neviem, ale stačí sa pozreť na miesto, kde predtým sedela."
"Malfoy..!!!"zasyčala Lucy.
"Ja ho tak nenávidím. Je taký povýšenecký."
"Ja si myslím to isté! Už sa teším keď neuvidím ten jeho ksicht. Je príšerný. Nesie sa ako páv."
"Tak to ale teraz neriešme, lebo si skazím chuť do jedla."
"To máš teda pravdu."
"Neviem, ale stačí sa pozreť na miesto, kde predtým sedela."
"Malfoy..!!!"zasyčala Lucy.
"Ja ho tak nenávidím. Je taký povýšenecký."
"Ja si myslím to isté! Už sa teším keď neuvidím ten jeho ksicht. Je príšerný. Nesie sa ako páv."
"Tak to ale teraz neriešme, lebo si skazím chuť do jedla."
"To máš teda pravdu."








