Jedného dňa šla Jane po ulici. Bola jar, všetko krásne kvitlo a z toho voňala celá ulica. Zrazu na ňu niekto zavolal. Bol to starý muž o paličke. Mal šedivé vlasy a unavený pohľad. "Prosím ťa, pomohla by si mi odniať tieto tašky domov?" opýtal sa a ukázal na tašky, ktoré boli vedľa neho. "Iste," súhlasila Jane a vzala do rúk tašky. Keď prišli domov k starčekovi, Jane položila nákupy to kuchyne. Starček sa jej poďakoval a hneď jej voľačo podával. "Toto je prergamen priania. Keď si budeš niečo želať, stačí to sem len napísať a hneď sa to splní." Jane poďakovala a šla domov. Moc tomu neverila, preto keď došla domov, ho hodila na stôl a ľahla si na posleľ. Po chvíli zaspala. Keď sa zobudila, nemohla tomu uveriť. Bol to taký živý sen. Snívalo sa jej, že študovala v Rokforte, za čiar Záškodníkov. V tom ju napadlo, že to skúsi napísať aj na pergamen.
Chcela by som, aby svet Harryho Pottera bol skutočný. Aby som sa preniesla do roku 1975 za čias Záškodníkov a aby som bola čarodejnica.
Ledva to dopísala a na pergamene sa začalo objavovať červeným písmom. "nech sa tak stane"
Zrazu sa jej zatmelo pre očami a upadla do bezvedomia. Potom sa však prebrala a s úžasom hľadela na to, čo vidí. Bola v Rokforte. V jej vitúženej škole. Postavila sa a začala kráčať. Ani nevedela kam, ale na chodbách nikoho nestretla. Až v jednej chodbe si nevšimla, že niekto ide oproti a narazila doň. Až potom si uvedomila, že je to Albus Dumbledore, riaditeľ tejto školy. Nemohla tomu uveriť. Zrazu pred ňou stála legenda. Áno, legenda, inak sa to nazvať ani nedalo. zrazu sa jej prihovoril:
"Vás som tu ešte nevidel."
"No ja niesom z tohto sveta, všetko vám musím vysvetliť."
"Dobre, tak v tom prípade, poďte do mojej pracovne, tam sa môžme nerušene zhovárať." Povedal Dumbledore a pozrel sa na Jane cez jeho polmesiačikové okuliare.
"Vás som tu ešte nevidel."
"No ja niesom z tohto sveta, všetko vám musím vysvetliť."
"Dobre, tak v tom prípade, poďte do mojej pracovne, tam sa môžme nerušene zhovárať." Povedal Dumbledore a pozrel sa na Jane cez jeho polmesiačikové okuliare.
"Tak ako vravíte, nie ste z tohto sveta. A chcete tu študovať?" opýtal sa Dumbledore a pozrel na dievčinu, ktorá len prikvla.
"A máte predstavu, ako sa vrátiť do vašeho sveta?" Znova sa opýtal.
"Nie nemám pán profesor." odpovedala.
"Tak dovtedy, to kým to nezistíme, tu budete študovať. Ak sa nemýlim, teraz máte nastúpiť so šiesteho ročníka."
Dievčina prikývla a hneď chcela niečo povedať.
"Slečna Harperová, peniaze nebudú problémom. Môžem vám poskytnúť toľko, koľko budete potrebovať." Hneď ako to dopovedal, na stole sa objavil veľký mešec s galeónmi.
"A ešte som na niečo zabudol." povedal a nasadil jej na hlavu klobúk, ktorý po chvíli skíkol. "CHRABROMIL!!!"
Jane neskrotne šťastná sa odobrala na nákupy svojich školských pomôcok. Celú cestu sa obzerala po rôznych budovách a obchodoch. Nepozerala kam kráča. Zrazu do niekoho narazila.
"A máte predstavu, ako sa vrátiť do vašeho sveta?" Znova sa opýtal.
"Nie nemám pán profesor." odpovedala.
"Tak dovtedy, to kým to nezistíme, tu budete študovať. Ak sa nemýlim, teraz máte nastúpiť so šiesteho ročníka."
Dievčina prikývla a hneď chcela niečo povedať.
"Slečna Harperová, peniaze nebudú problémom. Môžem vám poskytnúť toľko, koľko budete potrebovať." Hneď ako to dopovedal, na stole sa objavil veľký mešec s galeónmi.
"A ešte som na niečo zabudol." povedal a nasadil jej na hlavu klobúk, ktorý po chvíli skíkol. "CHRABROMIL!!!"
Jane neskrotne šťastná sa odobrala na nákupy svojich školských pomôcok. Celú cestu sa obzerala po rôznych budovách a obchodoch. Nepozerala kam kráča. Zrazu do niekoho narazila.








